Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Q. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. A. F. XXXX/X, E., o zaplatenie 743,10 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 61 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 61 eur od 28.06.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 24.01.2022 domáhal zaplatenia sumy 743,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 743,10 eur od 28.06.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.03.2016 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/ XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1.200 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať 60 mesačnými splátkami vo výške 33,50 eur, až do celkovej sumy pôžičky 2.010 eur. Do času podania žaloby žalovaný celkovo zaplatil 1.139 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku, preto ho právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 26.04.2019 vyzval k úhrade dlžných splátok a poskytol žalovanému lehotu na plnenie viac ako 30 dní. Súčasne bol žalovaný upozornený, že v prípade neuhradenia aspoň najstaršej omeškanej splátky, bude možné úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, preto právny predchodca žalobcu úver k 19.06.2019 zosplatnil a listom zo dňa 22.06.2019 túto skutočnosť oznámil žalovanému.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje žalovanú sumu za neoprávnenú, z celkovej sumy úveru uhradil 1.139 eur, je nezamestnaný a nemá príjem.

4. Právny predchodca žalobcu v replike uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení nepoužil prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré by mali vplyv na posudzovanie oprávnenosti žalovanej pohľadávky. Bol názoru, že predloženými listinnými dôkazmi preukázal oprávnenosť domáhať sa zaplatenia finančnej sumy titulom žalobného petitu, pričom žalovaný v podanom vyjadrení podanú žalobu žiadnym spôsobom nespochybnil.

5. Uznesením č.k. -65 zo dňa 13.01.2023 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje Všeobecná úverová banka, a.s., a na jeho miesto vstupuje ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o.

6. Výzvou zo dňa 17.01.2023 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil skutkové tvrdenia ohľadne splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a tieto náležite preukázal.

7. Žalobca na výzvu súdu podľa odseku 6 tohto odôvodnenia žiadnym spôsobom nereagoval.

8. Na pojednávaní dňa 12.08.2024 žalovaný uznal uplatnený nárok, nepoprel uzatvorenie zmluvy o pôžičke, prijatie pôžičky vo výške 1.200 eur, zaplatenie sumy 1.139 eur.

9. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.04.2019, doručenkou, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.06.2019, prehľadom splátok a úhrad, a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 26.03.2016 k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1.200 eur. Právny predchodca žalobcu si povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ plnil tak, že vychádzal z údajov uvádzaných žalovaným, ktorý uviedol, že jeho čistý príjem zo zamestnania predstavuje 460 eur, má jednu vyživovaciu povinnosť, na splácanie úverov, hypoték a lízingov mesačne vynakladá 110 eur, iné mesačné výdavky (napr. Sipo, náklady na bývanie, telefón) má vo výške 10 eur. Pôžičku sa žalovaný zaviazal splácať 60 mesačnými splátkami vo výške 33,50 eur. Túto povinnosť žalovaný porušil, preto bol vyzvaný k úhrade dlžných splátok v lehote viac ako 30 dní. Žalovaný bol tiež upozornený, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude možné úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, preto právny predchodca žalobcu dňa 19.06.2019 úver zosplatnil. O zosplatnení úveru bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.06.2019.

11. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

12. Podľa § 2 ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

14. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

15. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za dôležitú skutočnosť, či právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru, posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Skutkové tvrdenia ohľadne tejto skutočnosti v žalobe absentovali. Súd preto postupom podľa , vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne splnenia povinnosti podľa ZoSÚ, na ktorú výzvu žalobca vôbec nereagoval. Keďže žalobca tieto skutkové tvrdenia ani po výzve súdu nedoplnil, nemohol súd splnenie povinnosti podľa ZoSÚ preskúmať, preto dospel k skutkovému záveru, že právny predchodca žalobcu si túto povinnosť nesplnil.

16. ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

17. Plnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, tak ako ho súd zistil vykonaným dokazovaním (viď. odsek 9 tohto odôvodnenia), v žiadnom prípade nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám. Súd to považuje za hrubé porušenie tejto povinnosti, v dôsledku čoho podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ posúdil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný čerpal úver vo výške 1.200 eur, na ktorý zaplatil celkovo 1.139 eur, rozdiel predstavuje 61 eur, preto súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou zaplatenou žalovaným na úver, čo predstavuje 61 eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu považoval za nedôvodnú a preto ju vo výroku II. zamietol. I keď žalovaný uplatnený nárok na pojednávaní uznal, súd je názoru, že nie je splnená podmienka vydania rozsudku pre uznanie, keď úver sa pre postup právneho predchodcu žalobcu (porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ), považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania, uložil mu súd povinnosť zaplatiť úroky z omeškania tak ako je uvedené vo výroku I. Výšku úroku z omeškania

určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. 0%.

20. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa ust. , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa ust. , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupujúc v súlade s a , keď žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 61 eur (8,21% zo žalovanej sumy), jeho neúspech predstavuje 682,10 eur (91,79% zo žalovanej sumy), preto po vzájomnom započítaní úspechu a neúspechu možno hovoriť, že celkový úspech žalovaného v konaní predstavuje 83,58% (91,79-8,21). Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému v konaní nejaké trovy vznikli (neplatil súdny poplatok, nebol v konaní právne zastúpený), trovy si ani neuplatňoval, rozhodol súd vo výroku III. tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žalovaný nie je oprávnený podať odvolanie, pretože sa tohto práva vzdal po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.

Proti rozsudku je žalobca oprávnený podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.