Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3P/75/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom JUDr. Eduardom Szabom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. X., nar. XX.XX.XXXX, U. X., nar. XX.XX.XXXX, a I. X., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, deti rodičov: matky U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. XXX, zast. JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

odôvodnenie:

Otec maloletých detí podal dňa 08.06.2012 na tunajšom súde návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej X. zo sumy 130,- € mesačne na sumu 70,- € mesačne, k maloletému U. zo sumy 100,- € mesačne na sumu 60,- € mesačne a k maloletému I. zo sumy 70,- € mesačne na sumu 50,- € mesačne, s účinnosťou od 01.06.2012. Svoj návrh odôvodnil tým, že posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom, č.k. -31 zo dňa 29.11.2011. Od uvedenej doby sa podstatne zmenili okolnosti na jeho strane. Výživné, ktoré doposiaľ hradil v súdom určenej výške, platil zo svojich úspor a pôžičiek od známych, nakoľko chcel, aby o maloleté deti bolo dobre postarané. Bol nútený si nájsť prácu v zahraničí na pomocných prácach, avšak keď si odráta náklady na ubytovanie, cestovné do práce, stratu a ošatenie, pre vlastnú potrebu mu nič neostane. Už nevládze platiť výživné v takej výške, aká bola určená súdom. Vo výpovedi poukázal na to, že od septembra 2012 končí s prácou v Nemecku a pôjde sa zaevidovať na úrad práce.

Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť v celom rozsahu. Poukazovala najmä na skutočnosť, že na strane maloletej X. došlo k zmene pomerov oproti poslednej úprave výživného, preto by bolo skôr dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť, ako ju znižovať.

Kolízny opatrovník odporučil návrh otca zamietnuť v plnom rozsahu, nakoľko nie je v záujme maloletých detí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, kolízneho opatrovníka, oboznámením listinných dôkazov, najmä rodné listy maloletých detí (ftc. - na č.l. 44-46), pracovná zmluva otca maloletých detí (č.l. 7), správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom (č.l. 17, 18, 19), dohoda o pracovnej činnosti matky maloletých detí (č.l. 27), ďalšie listinné dôkazy založené do spisu na č.l. 25, 26, 28-43, obsahom pripojeného spisu - sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloleté deti pochádzajú z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. -31 zo dňa 29.11.2011. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2011. Týmto rozhodnutím bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom.

Zo správy o šetrení pomerov súd zistil, že maloletá X. od septembra 2012 nastúpi do 1. ročníka na SOŠ v Trenčíne. V čase poslednej úpravy výživného bola žiačkou 9. ročníka základnej školy. Maloletý U. od septembra 2012 nastúpi do 2. ročníka základnej školy, v čase poslednej úpravy výživného bol žiakom 1. ročníka základnej školy. Učí sa dobre, aktívne hráva hokej v Partizánskom. Maloletý I. navštevuje materskú škôlku rovnako ako v čase poslednej úprave výživného. Má zdravotné problémy, navštevuje pravidelne hematológia, má tiež zhoršený zrak, musí nosiť okuliare.

Otec maloletých detí pracuje v Nemecku s čistým mesačným príjmom 420,- €. V návrhu na začatie konania uviedol, že z tohto príjmu si hradí výdavky na ubytovanie 120,- € mesačne, cestovné do práce 60,- € mesačne a výdavky na stravu a ošatenie. Podľa vlastného vyjadrenia z uvedeného príjmu nedokáže platiť stanovené výživné, musel si naň požičiavať. Vo výpovedi uviedol, že v auguste 2012 má v práci skončiť a od septembra sa ide prihlásiť úrad práce ako uchádzač o zamestnanie. Vyživovaciu povinnosť má k trom maloletým deťom.

V čase poslednej úpravy výživného bol otec maloletých detí nezamestnaný, nepoberal žiadne dávky, ani prídavky k dávke. Vyživovaciu povinnosť mal k trom maloletým deťom.

Z výpovede matky maloletých detí a zo správy o šetrení pomerov súd zistil, že matka je nezamestnaná, vedená ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom. Pracuje však ako skladníčka na dohodu o pracovnej činnosti, jej čistý príjem je 50,- € za každý odpracovaný mesiac, ale niekedy pracuje dlhšie, zatiaľ mala odmenu len za jeden mesiac. Je vlastníčkou 4-izbového rodinného domu, kde býva aj s maloletými deťmi, pričom uhrádza tieto výdavky: plyn 100,- € mesačne, elektrická energia 63,- € mesačne, voda 25,- € štvrťročne (6,25 € mesačne), poistky na maloleté deti 56,- € mesačne, internet 24,- mesačne, domová poistka 115,- € ročne (7,67 €), drevo na kúrenie 200,- € ročne (16,67 € mesačne). Ďalšie výdavky jej vznikajú v súvislosti so štúdiom, záujmami, zabezpečením stravy a ošatenia maloletých detí. Vyživovaciu povinnosť má k trom maloletým deťom.

V čas poslednej úpravy výživného bola matka SZČO, pričom podľa vlastného udania dosahovala príjem 150,- € - 200,- € mesačne. Vyživovaciu povinnosť mala k trom maloletým deťom.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa , , a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení jeho výsledkov mal súd za to, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti je potrebné zamietnuť. Súd v prvom rade poukazuje na to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti do podania návrhu otcom ubehol krátky čas, iba šesť mesiacov. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia súdu o výške výživného je preukázanie zmeny pomerov, ktorá môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane účastníka alebo objektívne - vývojom životných nákladov. síce nevyžaduje, tak ako //, aby išlo o podstatnú zmenu pomerov, avšak súd má za to, že len vtedy môže byť zmena pomerov dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

Súd konštatuje, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane otca. Ten bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný, toho času však pracuje v zahraničí s čistým mesačným príjmom 420,- € (vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia), čo mu podľa vlastného udania po odrátaní nákladov nepostačuje ani pre vlastnú potrebu. Vo výpovedi na pojednávaní sa otec maloletých detí vyjadril, že k 31.08.2012 končí s prácou v zahraničí a ide sa zaevidovať na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom. Súd v tejto súvislosti však uvádza, že pri rozhodovaní o výške výživného musí súd prihliadať na pomery, ktoré existovali najneskôr v čase vyhlásenia rozsudku. Nie je preto možné, aby súd pri rozhodovaní akceptoval pomery účastníkov konania, ktoré ešte len v budúcnosti môžu vzniknúť. Súd v čase vyhlásenia rozsudku nemôže vedieť, či otec maloletých detí od septembra bude opäť nezamestnaný a zaeviduje sa na úrade práce alebo nie. Z tohto hľadiska preto súd návrh otca na zníženie výživného považuje za predčasne podaný. K vyjadreniu otca „tento mesiac v Nemecku končím a od septembra sa idem prihlásiť na úrad práce“ súd považuje za potrebné ešte uviesť, že pri každom rozhodovaní o výživnom pri sledovaní pomerov účastníkov konania súd zvažuje aj to, či sa povinný rodič nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu, aby sa tak vyhol plateniu výživného, resp. zvýšeného výživného ( druhá veta ).

K podstatnej zmene pomerov na strane matky, ani na strane maloletých detí nedošlo. V prípade maloletej X. k podstatnej zmene pomerov dôjde až nástupom na strednú školu. S prechodom maloletej zo základnej na strednú školu matke maloletých detí už začali vznikať určité náklady (zaplatené prvé úhrady za ubytovanie a stravovanie za mesiac september v auguste). Súd však považuje aktuálnu výšku (130,- € mesačne) vyživovacej povinnosti otca k maloletej F.za primeranú schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov otca ako povinného rodiča a dosť vysokú na to, aby aj s pomocou nej boli uhradené náklady spojené so štúdiom maloletej a jej voľnočasovými aktivitami.

Súd zvážiac všetky uvedené skutočnosti návrh otca maloletých detí ako predčasne podaný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v 3 vyhotoveniach ( prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).