Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sd-46-2012.pdf
PDF · 110.42 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sd/46/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľky: I. I., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom C. č. X/XX, XXX XX I., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Sedlákom, nar. XX. XX. XXXX, bytom K. č. XX/XX, I. - F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 1. 2012, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 1. 2012 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 1. 2012 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava priznala navrhovateľke podľa § 21, § 95 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 19 a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach starobný dôchodok v sume 3 896,-Sk mesačne od 30. 5. 2005. Podľa § 293az zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z. z. odporkyňa zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok od júla 2005 o 8,85 %, t. j. o 345,-Sk mesačne, na sumu 4 241,-Sk mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 229/2006 Z. z. navrhovateľke od 1. 7. 2006 odporkyňa zvýšila starobný dôchodok o 5,95 %, t. j. o 253,-Sk mesačne, na sumu 4 494,-Sk mesačne. Podľa § 293k zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. odporkyňa zvýšila navrhovateľke od 4. 8. 2006 starobný dôchodok na sumu 4 832,-Sk mesačne. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 197/2007 Z. z. odporkyňa zvýšila navrhovateľke od 1. 7. 2007 starobný dôchodok o 6,25 %, t. j. o 302,-Sk mesačne, na sumu 5 134,-Sk mesačne a podľa § 82 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 136/2008 Z. z. od 1. 7. 2008 o 5 %, t. j. o 257,-Sk mesačne, na sumu 5 391,-Sk mesačne. Podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z. z. po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor navrhovateľke od 1. 1. 2009 patrí starobný dôchodok v sume 179,00 € mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 450/2008 Z. z. odporkyňa od 1. 1. 2009 zvýšila sumu starobného dôchodku navrhovateľke o 6,95 %, t. j. o 12,50 € mesačne, na sumu 191,50 € mesačne, podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z. z. od 1. 1. 2010 o 3,05 %, t. j. o 5,90 € mesačne, na sumu 197,40 € mesačne, podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 od 1. 1. 2011 o 1,8 %, t. j. o 3,60 € mesačne, na sumu 201,00 € a podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z. odporkyňa od 1. 1. 2012 zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok o 3,3 %, t. j. o 6,70 € mesačne, na sumu 207,70 € mesačne.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je v rozpore s čl. 17 a 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalých dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128), je diskriminačné, retroaktívne, v rozpore s § 13, § 95 zákona č. 100/1988, s § 274 zákona č. 461/2003, s právnym názorom Krajského súdu v Žiline vysloveným v rozsudku sp. zn. 25Sd/87/2010 zo dňa 30. 9. 2010, s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 7So/146/2010 zo dňa 26. 10. 2011 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 9. 2010. Ďalej poukázala na čl. 7 ods. 5 a 154c Ústavy Slovenskej republiky a s poukazom na Dohovor č. 128 je toho názoru, že právny názor Krajského súdu v Žiline vyslovený v rozsudku sp. zn. 25Sd/87/2010 zo dňa 30. 9. 2010, že v ďalšom konaní bude úlohou odporkyne uvoľniť starobný dôchodok odo dňa jeho odňatia, je vecne správny a je v súlade s Dohovorom č. 128 a príslušnými článkami Ústavy SR. Nepriznanie - nevrátenie jej starobného dôchodku odo dňa 4. 9. 2003 považuje za porušenie § 13 zákona č. 100/1988, ako aj § 274 zákona č. 461/2003 Z. z.. Keďže odporkyňa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 chce uplatniť len u nej, považuje to za diskrimináciu voči ostatným príslušníkom, u ktorých to odporkyňa neuplatnila, tak ako to chce uplatniť u nej. Poukázala tiež na čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky a uviedla, že na základe týchto skutočností a dôkazov je toho názoru, že odporkyňa napadnutým rozhodnutím jej mala od 4. 9. 2003 - vrátiť starobný dôchodok vo výške 8 697,-Sk a od uvedenej sumy sa mali odvíjať všetky valorizácie v rokoch 2004 až 2012, a taktiež od tejto sumy sa musí odvíjať aj zákon č. 310/2006. Navrhla preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby odporkyni bolo uložené v novom konaní rešpektovať čl. 19 Dohovoru č. 128, čl. 12 Ústavy SR, ako aj všeobecný zákaz retroaktivity v našom právnom systéme, ako aj právne názory NS SR ako odvolacieho súdu, ktoré sa dajú aplikovať vo všeobecnosti aj na danú vec.
Splnomocnený zástupca navrhovateľky na pojednávaní zotrval na opravnom prostriedku navrhovateľky a uviedol, že odporkyňa ani v napadnutom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX z 13. 1. 2012 nenapravila retroaktivitu svojho rozhodnutia zo 14. 8. 2003, neodstránila ani protiústavnosť a nezákonnosť svojho konania zo dňa 14. 8. 2003. Podľa súčasne platnej legislatívy nie je možné raz už podľa zákona priznaný starobný dôchodok zákonným spôsobom odňať, nie je možné tento nezákonne odňatý starobný dôchodok podľa súčasnej platnej legislatívy priznať. Nezákonnosť, retroaktivita, protiústavnosť sa dá napraviť len vrátením veci do pôvodného právneho stavu, teda v predmetnej veci vrátením starobného dôchodku odo dňa kedy bol nezákonne odňatý (v danej veci odo dňa 4. septembra 2003) a v takej výške v akej bol nezákonne odňatý (v danej veci vo výške 9.219.- Sk). Tým, že odporkyňa navrhovateľke odňala dôchodok od 4. septembra 2003 a priznala až 30. mája 2005 nerešpektovala článok 19 Dohovoru č. 128. Podľa tohto článku starobný dôchodok musí byť poskytovaný po celú dobu sociálnej udalosti, teda od dosiahnutia dôchodkového veku až do konca života. Tento dôchodkový vek navrhovateľka dosiahla 19. 5. 2003. Tým, že odporkyňa v napadnutom rozhodnutí nevrátila navrhovateľke starobný dôchodok odo dňa, odkedy jej ho nezákonne odňala a nevrátila ani v takej výške, v akej jej ho odňala konala v rozpore s Ústavou SR a zákonom, keď nevzala v úvahu skutočnosť, že SR je viazaná medzinárodným Dohovorom č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, uverejneným v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. podľa ktorého vnútroštátne zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie nadobudnutých práv na starobné dôchodky (článok 30 tohto Dohovoru). Napadnuté rozhodnutie je v rozpore aj nálezom ústavného súdu zo dňa 7.6.2006. Tento nález ÚS konštatoval, že prehodnotením alebo odňatím raz už podľa zákona priznaných dávok došlo k porušeniu základných ľudských práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodným Dohovorom č. 128, ktoré sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať. Nález ústavného súdu po zverejnení v Zbierke zákonov je záväzný pre všetky štátne orgány SR ako aj pre súdy na všetkých stupňoch. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore aj § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003, kde je uvedené: „Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.“ Rozhodnutím odporkyne zo dňa 13. 1. 2012 bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok od 30. mája 2005 len vo výške 3. 896.-Sk.mesačne, je v rozpore s citovaním ustanovením § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003. Navrhovateľke totiž za službu (v tom čase považované za zamestnanie I. pracovnej kategórie) podľa § 21 zákona č. 100/1988 účinného k 30. 6. 2003 bol priznaný starobný dôchodok vo výške 8.697- Sk mesačne. Napadnuté rozhodnutie odporkyne je aj v rozpore článkom 95 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988, ktorým odôvodňuje priznanie starobného dôchodku od 30. 5. 2005. Podľa § 95 zákona č. 100/1988 ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, (o čo sa nejedná v predmetnej veci) alebo sa neprávom odoprela (o čo zase sa nejedná v predmetnej veci), alebo že sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, dávka sa zvýši alebo prizná. U navrhovateľky sa nejedná o odopretie dávky, na ktoré jej vznikol nárok, ale o nezákonne odňatie dávky, na ktorú jej vznikol nárok, a ktorá jej už bola priznaná a riadne vyplácaná). Keďže navrhovateľke bol starobný dôchodok odňatý nezákonne, tak nemôže a nemala odporkyňa v danom napadnutom uplatniť z ustanovenia § 95 ods. 2 tú časť vety - dávka sa prizná najviac však tri roky späť odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na dávku. Toto platí u tých, ktorým sa táto dávka neprávom odoprela. Aj z ustanovenia § 95 jednoznačne vyplýva, že už raz vzniknutý nárok sa nedá znova posudzovať - prehodnocovať, že sa nedá raz už vzniknutý nárok odňať, že dávka, ktorá sa už priznala a vyplácala v nižšej sume sa môže len zvýšiť, alebo ak sa neprávom odoprela sa (t. zn. že nárok a vyplácanie dávky bolo odopreté, čo nie je prípad navrhovateľky) alebo ak sa dávka priznala od neskoršieho termínu, tak sa prizná odo dňa, od ktorého dávka patrí (viď ods. 2 tohto paragrafu). V tomto dáva za pravdu aj nález Ústavného súdu SR zo 7. 6. 2006. Aj z uvedeného ustanovenia paragrafu vyplýva, že sa nedá odňať ale ani priznať raz už podľa zákona priznaný nárok v danom prípade starobný dôchodok, ktorý bol nezákonne odňatý. Nezákonné odňatie sa môže len vrátiť. Je súdom viackrát potvrdené, že navrhovateľke bol rozhodnutím odporkyne zo 14. augusta 2003 nezákonne odňatý starobný dôchodok. Tým, že odporkyňa v rozhodnutí zo dňa 13. 1. 2012 uplatnila ustanovenie článku 33 ods.2 Dohovoru č. 128, došlo k porušeniu základných práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodným Dohovorom č. 128, ktoré sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať. Tým, že odporkyňa navrhovateľke napadnutým rozhodnutím zo dňa 13. 1. 2012 priznala starobný dôchodok od 30. 5. 2005 a od uvedeného dátumu aj uplatnila článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, sa dopúšťa retroaktívneho postupu. Ak by bol dôvod na uplatnenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, tak ho mala uplatniť už dňom 26. 5. 2003, kedy navrhovateľke zákonným postupom priznala starobný dôchodok odo dňa 19. 5. 2003. Ak odporkyňa dodatočne zistila, že je možné zákonným spôsobom tento článok u navrhovateľky uplatniť, tak ho môže uplatniť až dňom vydania rozhodnutia (v danom prípade až od 13. 1. 2012). Napadnuté rozhodnutie je vo vzťahu k navrhovateľke diskriminačné a nezodpovedá článku 12 ods. 2 ústavy. Citovaný článok ústavy obsahuje absolútny zákaz diskriminácie, a to z akéhokoľvek dôvodu. Uplatnením čl. 33 ods. 2 Dohovoru len u navrhovateľky dochádza aj k porušovaniu čl. 13 ods. 3 Ústavy SR. Podľa tohto článku zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (v danom prípade podmienky článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128). Zatiaľ totiž ani jednému bývalému policajtovi, či už pri súbehu nároku starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku alebo pri súbehu nároku na starobný dôchodok s výsluhovým dôchodkom, priznaných po 11. januári 1990 (od ratifikovania tohto Dohovoru) nebol krátený alebo zastavený starobný dôchodok z titulu uplatnenia článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Tak isto sa tento článok 33 ods. 2 Dohovoru neuplatnil ani u policajtov, ktorým po ukončení profesionálnej služby vznikol nárok len na výsluhový príspevok a po dosiahnutí dôchodkového veku vznikol nárok na starobný dôchodok sa nekrátil (a ani sa nemohol) nadobudnutý starobný dôchodok. Preto aj navrhovateľke v roku 2003 bol priznaný starobný dôchodok v takej výške, v akej jej podľa príslušných ustanovení zákona č. 100/1988 účinného k 30. 6. 2003 vznikol nárok bez ohľadu toho, že v akej výške poberala výsluhový príspevok. Z týchto dôvodov uplatnenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 u navrhovateľky (sedem rokov dozadu) od 14. augusta 2003 treba považovať aj za diskriminačný voči iným osobám, ktorí tiež vykonávali profesionálnu službu a ktorým pri ukončení služby bol, priznaný starobný dôchodok s príspevkom k starobnému dôchodku a nebol im krátený z titulu článku 33 ods. 2 Dohovoru, ako aj voči osobám, ktorým pri ukončení služby vznikol nárok len na výsluhový príspevok a ktorým po dosiahnutí starobného veku bol priznaný starobný dôchodok v plnej výške, teda bez uplatnenia článku 33 ods.2 Dohovoru č. 128 (tak ako u navrhovateľky). Záverom splnomocnený zástupca navrhovateľky odcitoval článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128: „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“ Z uvedeného teda vyplýva, že ak chránená osoba ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu. Keďže tento dohovor bol v zbierke zákonov uverejnený a zákon, tak aj podmienky a určený rozsah musia byť zverejnené v zákone. Keďže sa tak nestalo, tak podmienky a rozsah nemôže určovať ani súd (aj keď to vyslovuje ako svoj právny názor) ani Sociálna poisťovňa. V zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z uvedených dôvodov navrhol splnomocnený zástupca navrhovateľky súdu zrušiť rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.1. 2012 a vrátiť jej vec na nové konanie. Zároveň navrhol, aby súd odporkyňu upozornil na to, aby upustila od protiústavného konania a od konania, ktoré je v rozpore s nálezom ÚS zo dňa 7. 6. 2006. Súdu tiež navrhol, aby uložila odporkyni povinnosť vydať také nové rozhodnutie, ktoré navrhovateľke vráti starobný dôchodok v takej výške, v akej jej bol nezákonné retroaktívne v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom č. 128, s nálezom ÚS odňatý dňom 4. 9. 2003.
Poverený pracovník odporkyne na pojednávaní poukázal na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 10. 5. 2012 a na základe dôvodov uvedených v ňom žiadal napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 13. 1. 2012 ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.
V danej veci bolo opakovane rozhodované o nároku navrhovateľky na starobný dôchodok a rozhodnutia odporkyne boli opakovane súdmi zrušené a vrátené odporkyni na ďalšie konanie, naposledy rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sd/87/2010 zo dňa 30. 9. 2010. Právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/146/2010 zo dňa 25. 10. 2011, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. 9. 2010, sp. zn. 25Sd/87/2010-31, potvrdil, je viazaná nielen odporkyňa, ale aj súd prvého stupňa (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).
Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 1. 2012 realizovala práve uvedený rozsudok odvolacieho súdu, a preto bolo úlohou odporkyne, aby rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uvedenom rozsudku.
Krajský súd poukazuje na to, že v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/146/2010 zo dňa 25. 10. 2011 je jednoznačne vyslovený právny názor, že pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na § 95 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala, alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprela, alebo že sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, dávka sa zvýši alebo prizná. Dávka sa zvýši alebo prizná podľa ods. 1 odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac však za tri roky späť odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na dávku alebo na jej zvýšenie (odsek 2). Navrhovateľke bol starobný dôchodok neprávom odňatý právoplatným rozhodnutím s účinnosťou od 4. 9. 2003. Navrhovateľka novou žiadosťou z 30. 5. 2008 znovu požiadala o jeho priznanie, preto v súlade s § 95 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. starobný dôchodok neprávom odňatý bolo možno uvoľniť len tri roky spätne od podania novej žiadosti o starobný dôchodok, v danom prípade od 30. 5. 2005 a nie od 4. 9. 2003.
Je nepochybné, že navrhovateľka nesplnila podmienky pre nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 ani podľa § 137 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., ale pred 1. 7. 2003 splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšením veku 55 rokov (vychovala dve deti). Odporkyňa jej právoplatným rozhodnutím z 26. 5. 2003 č. XXX XXX XXXX X priznala starobný dôchodok s účinnosťou od 26. 1. 2003 a rozhodnutím zo 14. 8. 2003 č. XXX XXX XXXX X jej ho odňala s poukazom na § 173i a § 21 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení s účinnosťou od 4. 9. 2003. K odňatiu starobného dôchodku s poukazom na § 173i Zákona o sociálnom zabezpečení došlo v rozpore so zákonom, pretože použitie tohto ustanovenia v spojení s § 12 ods. 2 a § 21 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 1. 7. 2003 (v znení zákona č. 222/2003 Z. z.) platí len v prípadoch, kedy bol starobný dôchodok priznaný osobe, ktorej vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 alebo § 137 zákona č. 328/2002 Z. z. po 30. 6. 2002.
Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave z 29. 4. 2003 bol navrhovateľke od 1. 8. 1999 priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý sa od 1. 7. 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z..
Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave zo dňa 16. 12. 2011 bol navrhovateľke ku dňu 30. 5. 2005 vyplácaný výsluhový dôchodok v sume 8 738,-Sk mesačne.
Podľa čl. 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach starobné dávky však musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti, ktorou vo vzťahu k starobnému dôchodku je dovŕšenie dôchodkového veku.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Vekovú podmienku na vznik nároku na starobný dôchodok, t. j. 55 rokov veku navrhovateľka splnila dňom 19. 5. 2003. Starobný dôchodok bol vymeraný z prvej kategórie funkcií, bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 4 067,-Sk. Celková započítaná doba zamestnania je 37 rokov a 173 dní, pre výšku dôchodku bolo rozhodných 34 rokov, z toho v tretej pracovnej kategórii 14 rokov, v prvej pracovnej kategórii 20 rokov, na dobu pred 18 rokom veku sa neprihliadlo. Dôchodok ku dňu vzniku nároku je 88,00 % priemerného mesačného zárobku, t. j. 3 579,-Sk mesačne. Starobný dôchodok v sume 3 579,-Sk sa v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru kráti v pomere medzi dobou zamestnania 5 260 dní, čo na účely starobného dôchodku predstavuje 14,4110 rokov a úhrnom doby zamestnania a profesionálnej služby 12 687 dní, čo na účely starobného dôchodku predstavuje 34,7590 rokov. Takto určená suma starobného dôchodku sa ďalej upravila podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 112,1 % a o sumu 1 270,-Sk upravenú koeficientom 0,4145 na sumu 3 675,-Sk mesačne. Od júla 2003 sa starobný dôchodok zvýšil o 6 % mesačnej sumy dôchodku, čo je o 221,-Sk na 3 896,-Sk mesačne podľa zákona č. 222/2003 Z. z.. Ďalej od 1. 7. 2006 sa starobný dôchodok zvýšil o 5,95 %, t. j. o 253,-Sk mesačne, na sumu 4 494,-Sk mesačne. Suma starobného dôchodku navrhovateľky určená podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 bola vypočítaná z upraveného priemerného mesačného zárobku 4 067,-Sk, preto sa podľa § 293k zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. znovu vypočítala. Priemerný mesačný zárobok sa určil tak, že z priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v sume 13 551,-Sk sa suma 2 500,-Sk započítala v plnej výške, zo sumy nad 2 500,-Sk do 6 000,-Sk sa započítala 1/3 a zo sumy nad 6 000,-Sk sa započítala 1/10. Takto upravený priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhlil na celé koruny nahor, teda na 4 422,-Sk. Starobný dôchodok ku dňu vzniku nároku na dôchodok je 88 % priemerného mesačného zárobku, t. j. 3 892,- Sk mesačne. Starobný dôchodok v sume 3 892,-Sk mesačne sa v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 krátil v pomere medzi dobou zamestnania 5 260 dní, čo na účely starobného dôchodku predstavuje 14,4110 rokov a úhrnom doby zamestnania a profesionálnej služby 12 687 dní, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 34,7590 rokov. Suma starobného dôchodku sa ďalej upravila podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 112,1 % a o sumu 1 270,-Sk upravenú koeficientom 0,4145 na sumu 3 951,-Sk. Od júla 2003 sa starobný dôchodok zvyšuje o 6 % mesačnej sumy dôchodku, t. j. o 238,-Sk mesačne na 4 189,-Sk mesačne podľa zákona č. 222/2003 Z. z.. Podľa § 293az zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. sa zvyšuje starobný dôchodok o 8,85 %, t. j. o 371,-Sk na 4 560,-Sk mesačne. Od 1. 7. 2006 sa valorizuje o sumu 5,95 %, t. j. o 272,-Sk mesačne na sumu 4 832,-Sk mesačne, od 1. 7. 2007 o 6,25 %, t. j. o 302,-Sk mesačne na 5 134,-Sk mesačne a od 1. 7. 2008 sa zvyšuje o 5 %, t. j. o 257,-Sk mesačne na sumu 5 391,-Sk mesačne. Po prepočte sumy dôchodku podľa § 293ar ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z. z. starobný dôchodok predstavuje sumu 179,00 € mesačne. Od 1. 1. 2009 sa zvyšil o 6,95 %, t. j. o 12,50 € na sumu 191,50 € mesačne, od 1. 1. 2010 o 3,05 %, t. j. o 5,90 € na sumu 197,40 € mesačne, od 1. 1. 2011 o 1,8 %, t. j. o 3,60 € na sumu 201,00 € mesačne a od 1. 1. 2012 o 3,3 %, t. j. o 6,70 € mesačne na sumu 207,70 € mesačne.
Pokiaľ splnomocnený zástupca navrhovateľky na pojednávaní poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. 6. 2006, tento bližšie neoznačil a ani nekonkretizoval, a pokiaľ by sa malo jednať o nález PL.ÚS 25/25-51 zo dňa 7. 6. 2006, jeho spojitosť s posudzovanou vecou neozrejmil. K ďalšiemu argumentu navrhovateľky, že o starobný dôchodok požiadala aj žiadosťou zo dňa 13. 5. 2004, krajský súd poznamenáva, že uznesením sp. zn. 12Sd/250/04-11 zo dňa 14. 10. 2004 bolo konanie o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. 7. 2004 o zamietnutí jej žiadosti zo dňa 13. 5. 2004 o starobný dôchodok právoplatne zastavené, keďže navrhovateľka v priebehu konania vzala opravný prostriedok späť. Konanie o dávkach sociálneho zabezpečenia (t. č. sociálneho poistenia) začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, a túto navrhovateľka podala opätovne až 30. 5. 2008, preto v súlade s § 95 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo možno jej starobný dôchodok neprávom odňatý uvoľniť len tri roky spätne od podania novej žiadosti o starobný dôchodok, t. j. od 30. 5. 2005 a nie od 4. 9. 2003, ako sa toho dožadovala navrhovateľka.
Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 7So 146/2010 zo dňa 25. 10. 2011. Z toho dôvodu napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, a preto jej právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V Žiline, dňa 27. augusta 2012
JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková