Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23To-34-2012.pdf
PDF · 65.57 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/34/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. augusta 2012 prejednal odvolanie obžalovaného
C. D.,
nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G., Ul. O. XXX/XX,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/188/2011 zo dňa 02.02.2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného C. D. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný C. D. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr.zák. v spojení s § 138 písm. b/ Tr.zák., pretože hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna K. G., nar. XX.X.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 5P/23/2004-16 zo dňa 18.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2004, bol zaviazaný platiť matke syna W.. C. G. výživné 2.500,- Sk (82,98 eur) mesačne, a to do 15. dňa v mesiaci, túto povinnosť v Prievidzi úmyselne neplní od 1.9.2008 do 2.2.2012, hoci pracoval na základe príkaznej a komisionárskej zmluvy a ako obchodný zástupca, mal dostatočný príjem, od 10.12.2010 je živnostník, pričom od 25.10.2008 do 11.6.2010 zaplatil leasingové splátky na auto v celkovej sume 5.658,02 eur, vo februári 2010 kúpil auto za 21.500,- Kč, dňa 7.12.2010 predal auto za 300,- eur a na výživnom zostal dlhovať W.. C. G. výživné sumu 3.402,20 eur.
Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. trestu odňatia slobody na 16 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku s tým, že smeruje proti výroku o vine a treste. Bližšie obžalovaný odvolanie nezdôvodnil v tom smere, aké chyby napadnutým výrokom vytýka.
Na verejných zasadnutiach, konaných o odvolaní obžalovaného, dvakrát požiadal o odročenie verejného zasadnutia, pretože sa rozhodol dlžné výživné zaplatiť. Odvolací súd dvakrát z tohto dôvodu verejné zasadnutie odročil (spolu takmer o 4 mesiace), pričom tretieho verejného zasadnutia sa obžalovaný
bez toho, aby sa vopred ospravedlnil, nezúčastnil. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola vytýkaná v odvolaní žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o vine, keď obranu obžalovaného v tom, že v určitých obdobiach prispieval na spoločnú domácnosť, pričom tieto sumy presahovali výšku výživného, súd dôsledne preveril. Svedkyňa W.. C. G. podrobne uviedla dobu, od ktorej obžalovaný neplatil výživné (01.09.2008), kedy sa obžalovaný odsťahoval zo spoločnej domácnosti. To, že by následne prispieval na chod domácnosti, svedkyňa vyvrátila, okrem iného aj tým, že ona mu požičala v tej dobe peniaze na opravu auta, pričom peniaze, ktoré jej obžalovaný zaslal (2x500 €) neboli z titulu výživného, ale splatenia pôžičky. Súd prvého stupňa pritom správne poukázal v odôvodnení rozsudku aj na celú radu ďalších listinných dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného (najmä preukazujúce príjmy obžalovaného v žalovanom období).
Zistený skutkový stav súd prvého stupňa správne právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr.zák., pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal dlhší čas.
Napokon senát odvolacieho súdu preskúmal aj výrok o treste v rozsudku súdu prvého stupňa. Trest bol obžalovanému uložený v rámci trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. (odňatie slobody na 1 rok až 5 rokov), pričom uložený trest odňatia slobody je len 4 mesiace nad dolnou hranicou trestnej sadzby. Uloženie tohto trestu, s povolením podmienečného odkladu, je pritom v súlade s tým, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol súdne trestaný. Uložený trest odňatia slobody, teda nie je neprimeraný tak, ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.