Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cb-49-2012.pdf
PDF · 95.91 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/49/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Záleskou v právnej veci žalobcu Zaklad produkcji obuwia „ NIK" Jan Nurzyński s miestom podnikania Debownica 30, 21 404 Trzebieszów, Poľská republika, zapísaný v evidencii podnikateľskej činnosti Primátora mesta LUKÓW pod č. 7610, právne zastúpeného Mgr. Ľudmilou Vorčákovou, advokátkou, Národná 814/4, 010 01 Žilina, proti žalovanému PZ TRADE s.r.o. so sídlom Mierové námestie 38/38, 911 01 Trenčín, IČO 36 310 191, o zaplatenie 1 136,08 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 136,08 eur, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 188,22 eur od 4.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 857,68 eur od 8.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 90,18 eur od 14.4.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 337,09 eur, pozostávajúca zo súdneho poplatku vo výške 68 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 269,09 eur, ktorú je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť Mgr. Ľudmile Vorčákovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 136,08 eur s prísl. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel ústnu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj obuvi. Žalobca dodal žalovanému 6 párov mužských spoločenských kožených topánok v cene 31,37 eur/kus v celkovej hodnote 188,22 eur. Na základe dodania tovaru žalobca vystavil faktúru č. W/UE/00075/2011 zo dňa 17.2.2011 so splatnosťou dňa 3.4.2011. Žalobca ďalej dodal žalovanému 8 párov mužských poltopánok v cene 26,99eur/kus v celkovej hodnote 215,92 eur, 8 párov mužských poltopánok v cene 27,73eur/kus v celkovej hodnote 221,84 eur, 8 párov mužských poltopánok v cene 26,74eur/kus v celkovej hodnote 213,92 eur, 8 párov poltopánok pre mládež v cene 25,75 eur/kus v celkovej hodnote 206,00 eur. Na základe dodania tohto tovaru žalobca vystavil faktúru č. W/ UE/00166/2011 zo dňa 23.3.2011 so splatnosťou dňa 7.5.2011 na sumu 857,68 eur. Dodanie tovaru žalobca preukazuje osvedčením zo dňa 25.3.2011, ktoré bolo podpísané žalovaným. Žalobca taktiež dodal žalovanému 6 párov mužských poltopánok v cene 15,03 eur/kus v celkovej hodnote 90,18 eur. Na základe dodania tohto tovaru žalobca vystavil faktúru č. W/UE/00185/2011 zo dňa 30.3.2011 so splatnosťou 13.4.2011 na sumu 90,18 eur. Dodanie tovaru žalobca preukazuje osvedčením zo dňa 4.4.2011, ktoré bolo podpísané žalovaným. Kúpne ceny podľa jednotlivých faktúr žalovaný v termíne splatnosti neuhradil a to ani čiastočne. Žalobca riadne a včas dodal žalovanému tovar a splnil tak svoje povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy. Žalobca viackrát kontaktoval žalovaného a žiadal o zaplatenie dlžnej sumy. Na upomienku zo dňa 7.10.2011 ako aj poslednú výzvu na zaplatenie pohľadávky pred podaním žaloby zo dňa 10.10.2011 žalovaný nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Uplatnenú istinu žalobca právne odôvodnil podľa § 409 ods.1, § 447 ods.1 Obchodného zákonníka. Uplatnené úroky z omeškania žalobca právne odôvodnil podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009
nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých faktúr. Navrhol, aby súd vydal v právnej veci platobný rozkaz, žiadal náhradu trov konania. Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 68 eur.
Okresný súd Trenčín vydal v právnej veci platobný rozkaz č.k. 57Rob/733/2011-21 zo dňa 6.12.2011, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Uznesením č.k. 57Rob/733/2011-27 zo dňa 2.3.2012 súd vydaný platobný rozkaz podľa § 173 ods.2 O.s.p. zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.3.2012.
Podľa § 101 ods.2 O.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, u ktorého nastali účinky doručenia na pojednávanie podľa § 48 ods.2 O.s.p. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie podľa § 129 ods.1 O.s.p. oboznámením obsahu listinných dôkazov : faktúry č. W/UE/00075/2011 zo dňa 17.2.2011 so splatnosťou 3.4.2011 na sumu 188,22 eur, osvedčenia zo dňa 21.2.2011, faktúry č. W/UE/00166/2011 zo dňa 23.3.2011 so splatnosťou 7.5.2011 na sumu 857,68 eur, osvedčenia zo dňa 25.3.2011, faktúry č. W/UE/00185/2011 zo dňa 30.3.2011 so splatnosťou 13.4.2011 na sumu 90,18 eur, osvedčenia zo dňa 4.4.2011, upomienky zo dňa 7.102011, výpisu zo živnostenského registra žalobcu a výpisu z obchodného registra žalovaného.
Žalobca má sídlo v Poľskej republike, žalovaný má sídlo v Slovenskej republike. Ide o konanie s cudzím prvkom a preto musel súd vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti na konanie v tejto veci a otázku aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatnených peňažných nárokov žalobcu.
Podľa § 756 Obch.zák. ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
Podľa článku 1 Dohovoru č. 160/1991 Zb. OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len Viedenský dohovor) tento dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch a/ ak tieto štáty sú zmluvnými stranami, alebo b/ ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia, keďže medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov, v danom spore Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č.160/1991 Zb., s prihliadnutím na to, že Slovenská republika urobila výhradu podľa článku 92 Dohovoru k článku 1 písm. b/ tohto Dohovoru, sa tento Dohovor aplikuje na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako priama norma cez § 756 Obch. zák. ako prioritnej doložky riešiacej vzťah Obchodného zákonníka a Viedenského dohovoru. Medzi žalobcom a žalovaným došlo ku kúpe tovaru, hnuteľných vecí. Žalobca je fyzickou osobou so sídlom podnikania v Poľsku, žalovaný je právnickou osobou so sídlom podnikania na Slovensku. Poľsko a Slovensko sú zmluvnými stranami Viedenského dohovoru, čím je splnený aj medzinárodný prvok. V konaní súd nezistil, že žalobca a žalovaný dohodli vylúčenie aplikácie Dohovoru alebo jeho časti podľa článku 6 Dohovoru.
Podľa článku 4 Viedenského dohovoru tento Dohovor upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy. Pokiaľ niečo iné nie je výslovne ustanovené v tomto Dohovore, nedotýka sa najmä a) platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti, b) účinku, ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru.
Podľa článku 7 ods.1 Viedenského dohovoru pri výklade tohto Dohovoru sa prihliadne na jeho medzinárodnú povahu a na potrebu podporovať jednotnosť pri jeho použití a dodržiavaní dobromyseľnosti v medzinárodnom obchode.
Podľa článku 11 Viedenského dohovoru zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti, možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.
Podľa článku 30 Viedenského dohovoru predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.
Podľa článku 53 Viedenského dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.
Podľa článku 59 Viedenského dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.
Podľa článku 60 písm. b/ Viedenského dohovoru povinnosť kupujúceho prevziať dodávku spočíva v prevzatí tovaru.
Podľa ustanovenia č. 91 ods.2 Ústavy Poľskej republiky má medzinárodná zmluva, ktorou je Poľská republika viazaná, prednosť pred jej vnútroštátnymi právnymi predpismi. Poľská republika ratifikovala Viedenský dohovor dňa 13.3.1995, čo bolo zverejnené v jej zbierke zákonov (Dziennik Ustaw) pod č. 286/1996.
Dodaním a prevzatím tovaru podľa špecifikácie v uvedených osvedčeniach a vo vystavených faktúrach vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie a žalovanému povinnosť kúpnu cenu zaplatiť. Žalovaný nezaplatil kúpne ceny podľa faktúry W/UE/00075/2011 vo výške 188,22 eur, ktorá bola splatná dňa 3.4.2011, podľa faktúry č. W/UE/00166/2011 vo výške 857,68 eur, ktorá bola splatná dňa 7.5.2011 na a podľa faktúry č. W/UE/00185/2011 vo výške 90,18 eur, ktorá bola splatná dňa 13.4.2011. Dlh žalovaného predstavuje spolu sumu 1 136,08 eur. Žalovaný v konaní nepreukázal, že dlh predstavujúci zaplatenie kúpnych cien, žalovanej istiny, zanikol splnením, zaplatením. V konaní súd nezistil žiadne iné rozhodné skutočnosti, v dôsledku ktorých by došlo k zániku dlhu žalovaného iným spôsobom. Nárok žalobcu na zaplatenej kúpnych cien je čo do základu a výšky dôvodný.
Podľa článku 78 Viedenského dohovoru ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.
Podľa článku 1 ods.1 Nariadenia Rím I toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.
Podľa článku 4 ods.1 písm.a/ Nariadenia Rím I pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.
Podľa článku 19 ods.1 Nariadenia Rím I na účely tohto nariadenia sa za obvyklý pobyt spoločnosti alebo iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej považuje miesto ich ústredného riadenia.
Podľa článku 25 ods.1 Nariadenia Rím I toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je jeden alebo viacero členských štátov v čase prijatia tohto nariadenia a ktoré ustanovujú kolízne normy pre zmluvné záväzky.
V zmysle čl. 58 ods.1 Viedenského dohovoru je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu v deň, keď mu predávajúci umožní nakladať s dodaným tovarom, t.j. do omeškania sa kupujúci dostáva nasledujúci deň po dodaní tovaru. V zmysle čl. 78 Viedenského dohovoru platí, že ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny, má druhá strana nárok na úroky z omeškania. Výška úrokov však Viedenským dohovorom nie je určená. Súd preto v tomto smere za použitia príslušných ustanovení Nariadenia Rím I aplikoval právne predpisy Poľskej republiky. V zmysle č. 481 ods.1,2 a ačl. 482 ods.1 Civilného kódexu platného na území Poľskej republiky sa maximálna výška úrokov z omeškania určuje osobitným nariadením. Podľa § 1 nariadenia Rady ministrov na určenie výšky zákonných úrokov zo dňa 4.12.2008 je zákonná úroková sadzba stanovená na 13 % ročne. Žalobcom uplatnená výška úroku z omeškania zodpovedá zákonnému zneniu citovaného nariadenia Rady ministrov Poľskej republiky. Žalobca uplatnil proti žalovanému úrok z omeškania vo výške 9 % ročne a touto dispozíciou žalobcu bol súd v konaní viazaný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 68 eur a trov právneho zastúpenia Mgr. Ľudmily Vorčákovej, advokátky za tieto úkony právnej služby, hotové výdavky a náhrady za stratu času :
- prevzatie a príprava - plnomocenstvo zo dňa 24.10.2011 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, § 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. po 61,41 eur + 7,41 eur paušál
- žaloba zo dňa 27.10.2011 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. b/, § 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. po 61,41 eur + 7,41 eur paušál
- účasť na pojednávaní dňa 27.8.2012 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. c/, § 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. po 61,41 eur + 7,63 eur paušál
- náhrada za stratu času strávený dňa 27.8.2012 cestou Žilina - Trenčín a späť podľa § 17 ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v rozsahu 4 polhodín po 12,71 eur = 50,84 eur
- cestovné podľa § 16 ods.4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za použitie motorového vozidla zn. Peugeot 306, ev.č.NO229AI pri priemernej spotrebe 7,7 l/100 km a vzdialenosti 164 km :
1. spotrebované pohonné hmoty dňa 27.8.2012, cena PHM 1,585 eur/l = 20,02 eur
2. amortizácia, základná náhrada vo výške 0,183 eur/km x 164 km = 30,01eur
Trovy právneho zastúpenia 307,55 eur. Náhrada trov konania spolu 375,55 eur. Právna zástupkyňa žalobcu vyčíslila náhradu trov konania sumou 337,09 eur, preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo vyčíslenej výške.
Lehota na splnenie povinností je určená podľa § 160 ods.1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.
Náležitosti odvolania : ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutia napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej)
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods.2 , § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku).