Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-90-2012.pdf
PDF · 78.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41P/90/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. N., D. X.XX.XXX5, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II ako kolíznym opatrovníkom, dieťaťa matky G. D., D.. XX.X.XXXX, N. G., C. X a otca F. N., D.. XX.X.XXXX, N. G., M. X, na návrh L. D., D.. X.X.XXXX, N. G., C. X, v konaní o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd zrušuje náhradnú osobnú starostlivosť navrhovateľke L. D., D.. X.X.XXXX, k mal. F. N., D.. X.XX.XXXX, ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného súdu G. L. Č..G.. XXP/XXX/XXXX-XX R. W. XX.X.XXXX, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2006
Súd zveruje mal. F. N., D.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otec je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Stará matka návrhom zo dňa 2.4.2012 žiadala zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť maloletého a zveriť ho do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov z toho dôvodu, že maloletý ju nerešpektuje, pričom zdôrazňuje požiadavku, aby jeho výchovu zabezpečovala matka. Maloletý F. voči starej matke sa správa značne neúctivo, kedy sa v rámci pravidelných konfliktov vyjadruje vulgárne.
Kolízny opatrovník navrhol zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť maloletého a zveriť ho do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné po zohľadnení jeho aktuálnych rodinných, majetkových pomerov, predovšetkým však odôvodnených potrieb dieťaťa. Uviedol, že rodičia súhlasia so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti a so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovné skutočnosti:
Rozsudkom Okresného súdu G. L. Č..G.. D. XXXX/XX-XX R. W. XX.X.XXXX súd zveril maloletého F.a do výchovy matky a otca zaviazal platiť výživné vo výške 300,- Sk mesačne.
Rozsudkom Okresného súdu G. L. Č..G.. XXP/XXX/XXXX-XX R. W. XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.8.2006, súd zveril mal. F. do náhradnej osobnej starostlivosti L. D., D.. X.X.XXXX z toho dôvodu, že matka nezabezpečovala ani základnú starostlivosť o maloleté dieťa. Zároveň určil vyživovaciu povinnosť rodičom po 30 % zo sumy životného minima počnúc dňom 1.2.2006 do budúcna.
Otec sa do mája 2012 zdržiaval v 2 - izbovom byte, ktorého vlastníčkou je jeho družka R. G.. Pre partnerské konflikty sa otec odsťahoval od družky a svoje bývanie v súčasnosti zabezpečuje provizórne za pomoci príbuzných. Z družobného pomeru otca pochádza maloletá R. G., D.. XX.X.XXXX. Otec je nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne.
Matka je nezamestnaná, na úrade práce evidovaná nie je. Poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne. Býva v 3-izbovom byte spolu s maloletým a starou matkou.
Maloletý F. je študentom Hotelovej akadémie v Košiciach. Je zdravý,
výdaje spojené s jeho výchovou a výživou sú primerané jeho veku a potrebám.
Podľa § 47 ods. 1 písm. e) náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti .
Podľa § 47 ods. 2 súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutočný stav a v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to tak, že zrušil náhradnú osobnú starostlivosť starej matky k maloletému a zveril ho do osobnej starostlivosti matky, keďže je to v jeho prospech.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine - ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale len jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutočný stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).