Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/7/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: ips cleaning s. r. o., so sídlom Nám. SNP 19, 811 01 Bratislava, IČO: 50 429 558, právne zast.: LEGAL ART, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 19, 811 01 Bratislava, IČO: 36 289 302, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101240334/2023 zo dňa 09.05.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 11.07.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 11.07.2023, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100091512/2023 zo dňa 10.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 103038956/2022 zo dňa 08.11.2022, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy, podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2019 vo výške 24.283,63 eur daňovému subjektu – žalobcovi.

2. Žalobca podanou správnou žalobou, zároveň navrhol aby správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe, ktorou sa navrhuje zrušenie rozhodnutia žalovaného. V podanom návrhu o priznanie odkladného účinku žalobca uviedol, že má dôvodnú pochybnosť o správnosti a zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Argumentoval tým, že Daňový úradu Žilina, pobočka Martin (ďalej aj len ,,správca dane“) pri vykonávaní daňovej kontroly overoval oprávnenosť odpočítania dane, pričom zisťoval a objasňoval všetky okolnosti, ktoré by umožnili prijať záver, že podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane boli splnené, alebo naopak pre nesplnenie niektorej z podmienok je nárok na odpočítanie dane vylúčený. Správca dane na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil získané dôkazy a skonštatoval, že dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťami LZD s.r.o., resp. JM Power s.r.o., ktoré boli dodávateľmi žalobcu, boli súčasťou fakturačného reťazca, v ktorom sa za účasti žalobcu, JM Power s.r.o., LZD s.r.o. a ďalších dopustili daňového podvodu v zmysle ustálenej európskej judikatúry. Správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane vo výške 24.283,63 eur za zdaňovacie obdobie september 2019. Voči rozhodnutiu správcu dane sa žalobca odvolal. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že správca dane postupoval správne, zistil všetky potrebné skutočnosti na základe ktorých, prijal právny záver, že dochádza zo strany dodávateľov k podvodnému konaniu. Žalobca má však za to, že skutkové okolnosti zistené správcom dane a žalovaným nie sú dostatočné a nepreukazujú pochybenie žalobcu v takom rozsahu, aby bolo možné jednoznačne a bez dôvodných pochybností vyvodiť záver, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že prijatím preverovaných plnení od dodávateľov sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty a žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na podvode. Žalobca trvá na tom, že nevedel a ani nemohol vedieť o prípadnom podvodnom

konaní, ktorého sa mohli dopustiť jeho dodávatelia. Tvrdenia správcu dane, ako aj žalovaného, považuje žalobca za nedostatočne odôvodnené, sporné a vyvolávajúce pochybnosti o vyvodených záveroch, nakoľko boli zistené viaceré nezrovnalosti v dodávateľskom reťazci, ktoré neboli správcom dane ani žalovaným dostatočne preverené.

3. Vykonateľnosť sporných rozhodnutí by mala pre žalobcu nenapraviteľné následky spočívajúce v závažnej ujme na jeho právach a právom chránených záujmoch. Žalobca je právnická osoba – podnikateľ, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť najmä v oblasti upratovacích a čistiacich prác a v súčasnosti zaznamenal pokles tržieb. V tejto súvislosti poukázal na účtovné výkazy, ktoré k návrhu priložil, z ktorých je podľa žalobcu zrejmý významný pokles tržieb. Žalobca hospodári s negatívnym hospodárskym výsledkom (stratou) a so záporným vlastným imaním. Žalobcove výdavky prevyšujú príjmy a v súčasnosti nedisponuje dostatočným množstvom voľných finančných prostriedkov na to, aby uhradil vyrubený rozdiel DPH tak, ako mu to ukladá rozhodnutie správcu dane. Vykonateľnosť rozhodnutí, by mala likvidačný´ dopad na majetkovú sféru žalobcu, v dôsledku čoho, by žalobca nebol schopný plniť si záväzky voči svojim veriteľom. Takáto skutočnosť by predstavovala značne nepriaznivý zásah do podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorý by mohol viesť až k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti upratovacích a čistiacich prác a dáva prácu nízkopríjmovej časti obyvateľstva a prisťahovalcom. Skončením podnikania žalobcu by o prácu prišlo mnoho osôb z tých najzraniteľnejších skupín. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a v dôsledku priznania odkladného účinku nevznikne žalovanému ani iným osobám žiadna ujma. Je práve vo verejnom záujme, aby došlo k odkladu vykonateľnosti rozhodnutia, nakoľko je zrejmé, že prípadné nevyhovenie návrhu by sa negatívne dotklo nielen žalobcu, ale aj ďalších fyzických a právnických osôb, voči ktorým by si žalobca nedokázal plniť svoje záväzky. V súčasnosti je možné z verejne dostupných zdrojov zistiť, že žalobca je dlžníkom na daniach, pričom takáto skutočnosť je spôsobilá poškodiť ho v obchodných vzťahoch, zasiahnuť do jeho dobrej povesti, znížiť jeho dôveryhodnosť ako obchodného partnera a spôsobiť mu tak nereparovateľnú škodu na jeho právach.

4. Existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky, by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadol exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie. Vychádzajúc zo základnej zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej navrátenie do predošlého stavu nie je možné, by žalobca musel žalovať daňový úrad o náhradu škody. Žalobca má za to, že v danom prípade hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutia ujma reálne nastane. V závere návrhu o priznanie odkladného účinku žalobca uviedol, že nedisponuje dostatočným množstvom voľných finančných prostriedkov na úhradu vyrubenej dane. Úhrada vyrubenej dane by pre žalobcu znamenala závažnú ujmu spočívajúcu v neschopnosti plniť si svoje záväzky voči svojim veriteľom. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom. Možná ujma, ktorá hrozí, je u žalobcu porovnateľne vyššia, nakoľko by mala pre neho nenapraviteľné následky (strata obchodných partnerov, zníženie dôveryhodnosti,...).

5. K návrhu o priznanie odkladného účinku žalobca pripojil listinné dôkazy: rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100910421 zo dňa 14.04.2022, účtovnú závierku žalobcu ku dňu 31.12.2022, záznam z portálu finstat.sk.

6. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Správny súd v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 18.08.2023 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný v písomnom vyjadrení na výzvu správneho súdu uviedol, že navrhuje aby správny súd nepriznal odkladný účinok správnej žalobe.

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

12. Správny súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle . Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy v pôsobení žalobcu ako podnikateľa bližšie nešpecifikoval a návrh konkrétne neodôvodnil. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. alebo b) . Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 30.05.2018.

14. Správny súd zastáva názor, že hrozba daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o

tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a)SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil. Daňová exekúcia je osobitným konaním orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou ochranou daňového subjektu - žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.

15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v alebo b) . Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

16. Po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobcu a zo žalobcom predložených dôkazov k návrhu vyplýva, že žalobca návrh odôvodnil tým, že už teraz hospodári so záporným vlastným imaním a poukazuje na svoju platobnú neschopnosť. Teda jeho nepriaznivá ekonomická situácia nie je priamym dopadom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd môže správnej žalobe priznať odkladný účinok len v tom prípade, ak by následok v podobe zlej ekonomickej situácie bol priamym dôsledkom preskúmavaného rozhodnutia, čo tak v prejednávanej veci nie je. Žalobca nepreukázal, že by mu prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia vznikla ujma takej intenzity, ako predpokladá zákonná úprava pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca rovnako nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia by došlo k ohrozeniu podnikateľských záujmov žalobcu, ako tvrdí v návrhu. Samotná možnosť núteného výkonu rozhodnutia nie je bez ďalšieho dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu.

17. Pokiaľ žalobca argumentoval v rámci návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tým, že závery v rozhodnutiach napadnutých správnou žalobou sú nesprávne, táto argumentácia môže byť vyhodnotená len v rámci prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí pri rozhodnutí vo veci samej.

18. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

19. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v alebo b) . V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa . Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v , rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).