Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5C-57-2009.pdf
PDF · 149.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5C/57/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Annou Kutišovou v právnej veci navrhovateľa E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, T. F., občianka SR, právne zastúpená JUDr. Dušanom Divkom, advokátom spol. s.r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO: 36860654 proti odporcom I/ Chudovský, spol. s.r.o., Žilinská 790/17, Považská Bystrica, IČO: 31 564 682, právne zastúpený JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom, AK so sídlom Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1131/51, III/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 v konaní o náhradu bolestného takto
rozhodol:
Odporca I/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 802,46 eur titulom bolestného s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 4.4.2009 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 863,57 eur na účet JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti odporcovi III/ súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi III/ trovy konania titulom cestovného vo výške 116,30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca I/ je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy konania , ktoré platil štát, a to vo výške 418,86 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca I/ je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 48 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom pôvodne proti odporcom I, II a III domáhala náhrady škody na zdraví vo výške 802,46 € titulom bolestného, spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 04.04.2009 do zaplatenia, pričom žiadala, aby bol na plnenie zaviazaný buď odporca I, alebo odporca II, alebo odporca III, zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 03.09.2008 sa viezla ako spolujazdec vo vozidle zn. PEUGEOT 307 ečv: PB XXX F., ktoré viedol K.. Z. Y. a pri jazde po ceste č III/517-1 v smere od Zemianskeho Kvášova na Podmanín im z pravej strany do cesty vošlo vozidlo zn. VW Passat ečv: PB XXX E., ktoré viedol vodič K.. T. T., ktorý im nedal prednosť v jazde, keď vyšiel so svojim vozidlom v smere od teplárne, na hlavnú cestu III/517-1. Následne došlo k zrážke vozidiel a ona utrpela poškodenie zdravia, konkrétne pomliaždenie nosa, pomliaždenie palca ľavej ruky ťažšieho stupňa, pomliaždenie pravého kolena ťažšieho stupňa a zlomeninu ľavého šiesteho rebra. Ďalej uviedla, že vodič K.. T. nebol za svoje konanie priestupkovo ani trestne postihnutý, pretože priestupkové konanie, predmetom ktorého bolo prejednanie priestupku vodiča K.. T. T., bolo rozhodnutím ODI č. ORP-XXX/DIPB-L.-XXXX zo dňa 08.12.2008 zastavené s odôvodnením, že vodič K.. T. neporušil dopravné predpisy, keď jazdil po účelovej komunikácii vedúcej od chatovej oblasti „Dráhy“ smerom k ceste III/517-1, na ktorej komunikácii nie je pred výjazdom na cestu č. III/517-1 žiadne dopravné značenie, a teda vodič K.. T. bol povinný dávať prednosť vodičom prichádzajúcim z pravej strany a nie zľava, ďalej správny orgán ustálil, že vodič K.. Y. jazdil síce po hlavnej ceste, ktorá tak bola aj označená, ale vodič K.. T. nemohol v dôsledku nesprávneho dopravného značenia porušiť svoju povinnosť. Navrhovateľka uviedla, že sa domáha náhrady škody proti odporcovi I/ ako vlastníkovi motorového vozidla zn. VW Passat ečv: PB XXX E., ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla je objektívna a nepredpokladá zavinené konanie podľa § 427 Obč.zák. Zodpovednosť odporcu II/ je daná v zmysle ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, pretože je správcom komunikácie z ktorej vychádzal vodič K.. T. a zodpovednosť odporcu III/ je daná v zmysle ustanovení zákona č. 315/1996 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.
Navrhovateľka tvrdila, že poškodenie zdravia, ktoré utrpela v dôsledku dopravnej nehody, pre ňu znamenalo obmedzenie v bežnom živote, vyžiadalo si intenzívnu liečbu tým, že bola práceneschopná a trpela bolesťami. Poškodenie zdravia bolo ohodnotené posudkom lekára Y.. Y., ktorý ho bodovo ohodnotil na 60 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje žalovanú sumu v zmysle ustanovení zák.č. 437/2004 Z.z. a opatrenia Ministerstva zdravotníctva, ktorým je stanovená hodnota jedného bodu pre ten ktorý kalendárny rok, v danom prípade v roku 2008 predstavovala hodnota jedného bodu sumu 402,92 SK (13,37 €). Navrhovateľka tiež uviedla, že listom zo dňa 19.03.2009 vyzvala všetkých odporcov na plnenie v lehote 5 dní. Pretože všetci odporcovia plnenie odmietli, domáha sa ochrany svojho práva a priznania bolestného prostredníctvom súdu. Keďže sa odporcovia dostali s plnením do omeškania, žiadala priznať aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy s poukazom na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka.
Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol a rozsudkom č.k. 5C 57/2009-127 zo dňa 30.6.2010 návrh zamietol a uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcom trovy konania, proti ktorému navrhovateľka podala v zákonnej lehote odvolanie .
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 5Co 288/2010-152 zo dňa 23.5.2011 rozsudok prvostupňového súdu zrušil v časti zamietnutia návrhu navrhovateľky voči odporcovi I/ a III/ ako aj vo výrokoch o povinnosti navrhovateľky nahradiť trovy konania odporcovi I/ a odporcovi III/ a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu potvrdil. Navrhovateľku zároveň zaviazal nahradiť odporcovi II/ trovy odvolacieho konania vo výške 74,61 eur k rukám právneho zástupcu odporcu II/ Mgr. Marcela Péliho. Proti pôvodne žalovanému v II./ rade sa tak rozsudok stal právoplatným a žalovanými v tomto konaní už zostali len odporca v I./ rade a odporca v III./ rade.
Krajský súd v Trenčíne vo svojom prvom zrušujúcom rozsudku vyslovil právny názor, podľa ktorého nemožno vec posúdiť podľa § 431 Občianskeho zákonníka, pretože ten je možné aplikovať len v prípade, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, nie však aj pokiaľ ide o škodu iného, ktorý pri stretnutí utrpel škodu a nebol prevádzateľom vozidiel, ktoré sa stretli. Ak pri takomto stretnutí prevádzok dôjde ku škode tretej osoby, nemožno vo vzťahu k tejto tretej osobe použiť ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka. Ustálená súdna prax v súvislosti s uvedeným tiež vyvodila, že prevádzatelia vozidiel, zo stretnutia ktorých vzišla škoda inému poškodenému, zodpovedajú za škodu tejto osobe podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, a to spoločne a nerozdielne podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Krajský súd ďalej poukázala na to, že vzhľadom na princíp objektívnej zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ustanovenie § 438 ods. 1 v spojení s ustanovením § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo právom navrhovateľky vybrať si, voči ktorému z prevádzateľov motorových vozidiel, ku stretu prevádzky ktorých došlo pri dopravnej nehode, uplatní svoj nárok na náhradu škody. Oprávnenie navrhovateľky uplatňovať svoj nárok na náhradu škody aj voči odporcovi III/, vyplýva z právneho vzťahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odporcu I/ s poukazom na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 823 Občianskeho zákonníka a § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto odvolací súd dospel k záveru, že z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku bola, podľa ustálenej súdnej praxe, navrhovateľke postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci bude nevyhnutné objasniť aj ďalšie okolnosti zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, s ktorými sa okresný súd nezaoberal a z ktorého dôvodu bude nevyhnutné doplniť dokazovanie, prípadne zopakovať už vykonané dôkazy (napr. okrem iného z predložených lekárskych správ navrhovateľkou doposiaľ zjavne nevyplýva najmä opodstatnenosť zaradenia aj zlomeniny 6. rebra vľavo do posudku o bolestnom v súvislosti so zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode), odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu v časti tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť, prípadne zopakovať dokazovanie za účelom správneho zistenia skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom na posúdenie vyššie uvedených nielen právnych, ale aj skutkových otázok, pričom bude povinný riadiť sa vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu.
Na základe zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne súd doplnil dokazovanie výsluchom právnych zástupcov odporcov I, III, výsluchom svedkov K.. Z. Y., K.. T. T., Y.. T. Y., oboznámením sa so zápismi zo zdravotnej karty navrhovateľky týkajúce sa ošetrenia v súvislosti s dopravnou nehodou.
Na základe doplneného dokazovania a dovtedy vykonaného celého dokazovania súd opätovne vo veci rozhodol a rozsudkom zo dňa 28. septembra 2011, č. k. 5Co/57/2009-183, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14. novembra 2011, č. k. 5C/57/2009-190 rozhodol tak, že súd návrh navrhovateľky zamietol, navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi I/ trovy právneho zastúpenia vo výške 633,07 eur na účet JUDr. Pavla Loduhu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, odporcovi III/ trovy konania vo výške 86,92 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľke ďalej uložil povinnosť nahradiť na účet okresného súdu trovy konania 392,30 eur, vyplatené zo štátnych prostriedkov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku .
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V podanom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., teda vytýkala okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru navrhovateľky okresný súd nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, hoci bol týmto viazaný a nesprávne ustálil skutkový stav veci, keď neprihliadol na výpoveď K.. T. T.. Poukázal na záver znalca K.. R. N., podľa ktorého vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti a vzdialenosti vozidla Peugeot bezkolízny rozjazd vodiča vozidla VW Passat z ramena trojramennej,dopravne neoznačenej,križovatky do jazdnej dráhy vozidla Peugeot bol tým prvkom technickej príčiny, ktorým bol nehodový dej vodičom vozidla Passat vyvolaný. Toto okresný súd neposúdil v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 315/1996 Z. z., teda neposúdil danie prednosti v jazde vozidlu, ktoré je na hlavnej ceste, aby tento nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Navrhovateľka je toho názoru, že je dané jednoznačné zavinenie K.. T. na tejto dopravnej nehode. Okresný súd neprihliadol k okolnostiam prípadu a nesprávne ich vyhodnotil, keď ustálil, že vodič vozidla Peugeot opustil svoj jazdný pruh a že to bol rozhodujúci prvok technickej príčiny nehodového deja. Za nesprávny považuje navrhovateľka aj záver okresného súdu, podľa ktorého vodič vozidla VW Passat neporušil žiadnu právnu povinnosť, že nekonal v rozpore s platnou legislatívou, že neviedol vozidlo v rozpore so všeobecnými zásadami bezpečnosti a plynulosti premávky a že nie je daná ani zodpovednosť odporcu I/. Navrhovateľka vyslovila tiež názor, že okresný súd v rozpore s vykonanými dôkazmi opäť prijal záver, že odporca I/ v konaní preukázal existenciu liberačných dôvodov, potrebných ku zbaveniu sa svojej objektívnej zodpovednosti, že jej spôsobilo škodu konanie tretej osoby, a to vodiča vozidla Peugeot, z ktorého dôvodu nie je daná zodpovednosť odporcu I/. Navrhovateľka podala odvolanie aj proti výroku o trovách konania. Keďže jej starobný dôchodok je vo výške 300 eur mesačne, mal podľa jej názoru okresný súd aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. Preto žiada, aby bolo jej odvolaniu vyhovené.
Krajský súd Uznesením zo dňa 23.5.2012 č.k. 6Co/231/2011-201 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia o.i. konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako okresný súd postupoval pri aplikácii ustanovenia 428 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že z ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prevádzateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na preukázaní liberačných dôvodov, ktoré je možné použiť len pri škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, ktorá nebola spôsobená okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke bez toho, aby sa vôbec zaoberal tým, či v danom prípade bola vylúčená zodpovednosť prevádzateľa v zmysle prvej vety ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení absentujú skutkové zistenia súdu, akým konkrétnym mechanizmom malo navrhovateľke vzniknúť poškodenie, o existenciu ktorého opiera uplatňovaný nárok na náhradu škody v tomto konaní, pričom objasnenie konkrétneho mechanizmu škodového deja je nevyhnutným predpokladom k posúdeniu, či bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke podľa prvej vety citovaného ustanovenia, alebo či bola škoda spôsobená okolnosťami nemajúcimi pôvod v prevádzke podľa druhej vety citovaného ustanovenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal tiež na to, že ustanovenie § 427 obsahuje jednak vymedzenie subjektov, ktoré za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov zodpovedajú a jednak predpoklad tejto zodpovednosti. Týmto predpokladom je, že ide o škodu, vyvolanú zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Základ tejto zodpovednosti tak tvorí osobitne kvalifikovaná udalosť, nie však zavinené porušenie právnej povinnosti prevádzateľa. Tým právna úprava prispieva významnou mierou ku zvýšenej ochrane poškodených. V súvislosti s uvedeným je pre náležité objasnenie pôvodu škody v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka nevyhnutné objasniť okolnosti kvalifikovanej udalosti, spôsobujúcej škodu, nie z hľadiska zavinenia, ale z hľadiska mechanizmu deja, spôsobujúceho škodu. Až na základe tohto objasnenia je možné vyvodiť právny záver, či bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, alebo inými okolnosťami, majúcimi pôvod v osobitnej povahe prevádzky.
K liberačným dôvodom podľa druhej vety ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka odvolací súd uviedol, že vynaložením všetkého úsilia je potrebné rozumieť všetku starostlivosť, ktorú je možné za daných okolností konkrétneho prípadu objektívne vyvinúť k zabráneniu škody. V teórii a súdnej praxi sa vychádza z toho, že prevádzateľ sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže že škode nemohlo byť zabránené ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné požadovať nie len na určitom prevádzateľovi, ale na každom riadnom prevádzateľovi. Maximálne úsilie prevádzateľa v zmysle uvedeného sa vzťahuje aj na zabezpečenie obsluhy motorového vozidla osobou, ktorá vykoná všetko možné úsilie, aby nedošlo ku škode.
Podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, ako sa okresný súd vyporiadal s technickým záverom znalca v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou odporcu I/, podľa ktorého „vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti a vzdialenosti vozidla Pegueot bezkolízny prejazd vodiča VW Passat z ramena trojramennej dopravnej neoznačenej križovatky do jazdnej dráhy vodiča vozidla Peugeot bol tým prvkom technickej príčiny, ktorým bol nehodový dej vozidla VW Passat vyvolaný“. Pri rešpektovaní aj záveru znalca, podľa ktorého „nesprávne smerové vedenie vozidla Peugeot jeho vodičom, ktorý po rozpoznaní rizikovej situácie opustil jazdný pruh určený pre jeho smer jazdy bol však tým, rozhodujúcim prvkom technickej príčiny nehodového deja,...“. Z hľadiska nejasnosti dopravnej situácie na križovatke v danom prípade vyvstáva otázka, či na základe všeobecnej povinnosti predchádzať vzniku škôd nielen podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z., účinnom v čase nehody, nebolo možné objektívne požadovať od vodiča odporcu I/ zvýšenú opatrnosť z dôvodu križovania koridoru prevádzok dvoch motorových vozidiel a nevyvolať znalcom konštatovanú rizikovú situáciu vojdením vozidla odporcu I/ do križujúcich sa koridorov vozidiel (viď aj predvídateľnosť nebezpečnej situácie podľa R24/1970). Keďže okresný súd založil existenciu liberačných dôvodov na zavinenom konaní vodiča vozidla Peugeot bez posúdenia, či vodič vozidla odporcu mal objektívnu možnosť voľby medzi konaním, vyvolávajúcim rizikovú situáciu a konaním, nevyvolávajúcim rizikovú situáciu, konštatovanú znalcom, pričom znalec konštatoval aj to, že vodič odporcu I/ by zabránil nehode, ak by zostal v pôvodnej kľudovej polohe na hranici križovatky a počkal, kým prichádzajúce vozidlo Peugeot neprejde, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nesprávne aplikoval na daný prípad „objektivitu“ liberačných dôvodov podľa ustanovenia druhej vety § 428 Občianskeho zákonníka a odôvodnenie jeho rozsudku neobsahuje skutkové závery, rozhodné pre posúdenie vyššie uvedených otázok, a preto jeho právne závery sú predčasné.
Krajský súd ďalej uviedol, že po vrátení veci bude úlohou okresného súdu ustáliť, akými silami bolo navrhovateľke spôsobené poškodenie, z ktorého odvíja svoj nárok. V prípade preukázania, že navrhovateľke bolo poškodenie spôsobené silami, vyvolanými rýchlosťou stretajúcich sa vozidiel, bude potrebné postupovať v zmysle ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej rýchlosť jazdy dopravného prostriedku je špecifickou vlastnosťou tejto prevádzky a prudkosť zastavenia je okolnosťou, ktorá má pôvod v tejto prevádzke v zmysle prvej vety § 428 Občianskeho zákonníka, pričom zodpovednosti za takto spôsobenú škodu nie je možné sa zbaviť (viď R 16/1969). V prípade preukázania, že poškodenie navrhovateľky nebolo vyvolané prudkým zastavením v dôsledku zrážky vozidiel, bude nevyhnutné posúdiť, či škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky a či existujú liberačné dôvody v zmysle vyššie uvedeného. Odvolací súd v tejto súvislosti opakovane poukazuje na ustálenú súdnu prax, ktorá s poukazom na účel ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka v súvislosti so zrážkou vozidiel vyvodila, že prevádzatelia vozidiel, zo stretnutia ktorých vzišla škoda inému poškodenému, zodpovedajú za škodu tejto osobe podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, a to spoločne a nerozdielne podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo vyplýva aj zo stanoviska ku škode tretej osobe v R3/1984). Krajský súd ďalej uviedol, že týmito právnymi závermi nie je vôbec dotknutá povinnosť prevádzateľov podľa § 431 Občianskeho zákonníka vyporiadať sa medzi sebou aj ohľadne škody, spôsobenej tretej osobe, podľa účasti na spôsobení škody a nie je dotknutá ani prípadná aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd pripomenul, že okresný súd je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd rešpektujúc právny názor krajského súdu doplnil dokazovanie opätovným výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom znalca K.. R. N., a zistil nasledovné:
Práv. zást.navrhovateľky zdôrazňoval, že poranenia, ktoré utrpela navrhovateľka, boli spôsobené okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorových vozidiel a ako dôsledok nárazu týchto mot.vozidiel v cestnej premávke. Znamená to teda, že boli spôsobené pri dopravnej nehode pri prevádzke obidvoch mot.vozidiel a to tým, že došlo k prudkému zastaveniu vozidiel v dôsledku ich zrážky. V tomto smere uviedol, že nenavrhujú znalecké dokazovanie a poukázal na to, že rizikovú situáciu vyvolal vodič odporcu I/, pričom k prudkému zastaveniu vozidla Peugeot došlo v dôsledku zrážky vozidlom odporcu I/, kedy sa spojili kinetické sily oboch vozidiel, v dôsledku čoho bola navrhovateľka poškodená na zdraví.
Práv.zást.odporcu I/ nesúhlasil s právnym názorom práv.zástupca navrhovateľky s poukazom na to, že znalec K.. N. vo svojom ZP presne uviedol, akú rýchlosť malo vozidlo Peugeot v čase nárazu , t.j. 48,5 km/hod a tiež v posudku je konštatované, že vodič vozidla Peugeot vôbec nebrzdil ,pretože neexistovali žiadne stopy na vozovke. Z tohto dôvodu by nebolo možné už znalecky zistiť a vypočítať, aké sily pôsobili na navrhovateľku a nebolo preukázané, že zranenie navrhovateľky bolo spôsobené silami vyvolanými rýchlosťou stretávajúcich vozidiel, keďže vozidlo odporcu I/ vychádzalo rýchlosťou 6,8 km/hod., čo nemôže byť rozhodujúca sila, ktorá mohla spôsobiť navrhovateľke zranenie. Preukázateľne vozidlo Peugeot prešlo do protismeru a narazilo do vozidla odporcu I/ už v tomto protismere, a teda náraz vozidla Peugeot je tou rozhodujúcou silou, ktorá spôsobila zranenie navrhovateľke. Preto navrhovateľka by si mala škodu uplatňovať proti vodičovi zn. Peugeot a v prípade, že by tento mal za to, že je tu nejaká spoluvina vozidla odporcu, môže samostatnou žalobou uplatniť si náhradu. Práv. zást. odporcu I/ uviedol, že súhlasí s tým, že k poškodeniu zdravia navrhovateľky došlo silami vozidla zn. Peugeot , ktoré prešlo do protismeru a narazilo do vozidla odporcu I/, v dôsledku čoho vozidlo Peugeot prudko zastavilo. Na preukazovanie toho, že navrhovateľke bolo spôsobené zranenie v dôsledku nárazu vozidla Peugeot do vozidla odporcu I/ nežiadal vykonať dokazovanie, ale s týmto sa stotožnil.
Znalec Ing. R. N. poukázal na to, že o rizikovú situáciu na vozovke sa jedná vždy vtedy, keď sa vodičovi zmení situácia na vozovke pred ním, čo v danom prípade nastalo vtedy, keď vodič odporcu I/ vošiel do dráhy vozidla Peugeot . V mieste výjazdu bol zmätok v značení vozoviek. Iná je situácia, keď právne predpisy uznávali absolútnu prednosť v jazde, kedy druhý vodič nemohol žiadnym spôsobom ani obmedziť vodiča idúceho po hlavnej ceste. Ale v čase, keď sa stala dopravná nehoda, podľa zákona platilo pravidlo, že vodič obmedziť môže, nemôže len ohroziť, pričom k ohrozeniu dôjde vtedy, ak druhý vodič spôsobí, že iný vodič musí brzdiť na polovicu dosiahnuteľného spomalenia a pri vyhýbacom manévri na polovicu priečneho zrýchlenia. V danom prípade znalec vypočítal, že pokiaľ by vodič vozidla Peugeot neurobil vôbec nič a bol by riadne pokračoval v smere svojej jazdy, bol by bezpečne minul vozidlo odporcu za predpokladu, že vodič odporcu I/ by plynule pokračoval v zahýbacom manévri a zrýchľoval, čo aj v skutočnosti urobil. Vzdialenosť vozidiel 60,3 m pri situácii, že jedno vozidlo vychádza na vozovku je bežná vzdialenosť, môže byť aj menšia a v tomto prípade podľa zistenej rýchlosti vozidla Peugeot, pokiaľ by vodič len brzdil, zastavil by ďaleko pred miestom výjazdu a nič by sa nebolo stalo. Za takejto situácie, keď vychádza z jednej cesty na druhú vozidlo a križuje cestu iného vozidla, tento vodič môže reagovať buď brzdením alebo zmenou smeru jazdy, alebo oboma spôsobmi súčasne, čo závisí od subjektívneho vyhodnotenia situácie na vozovke. V danom prípade vodič vozidla Peugeot psychicky vyhodnotil danú situáciu tak, že strhol volant doľava, pričom nebrzdil . Takúto reakciu z technického hľadiska nemožno vodičovi vyčítať, avšak bolo to nesprávne riešenie, pretože vodič má vždy uprednostňovať brzdenie, pričom pri jeho rýchlosti, pokiaľ by brzdil, zastavil by od vozidla odporcu I/ na vzdialenosť 30-40 m. K nehode by nedošlo, pokiaľ by vôbec vodič odporcu nevyšiel na cestu a vodič vozidla Peugeot by nemusel žiadnym spôsobom reagovať. Znalec však zdôraznil, že výjazd vozidla odporcu I/ bol z technického hľadiska bezkolízny, pretože vodič vozidla Peugeot nebol nútený reagovať plným brzdným spomalením . Prirodzené by bolo, ak by reagoval polovičným brzdením, t.j. dal nohu preč z plynu a jemne pribrzďoval do 50 % dosiahnuteľného spomalenia. V takom prípade by zastavil pred možným miestom zrážky, pokiaľ by nebol vybočil na svoju ľavú stranu, ale išiel by stále rovno a k stretu vozidiel by nedošlo. Vzdialenosť 60m pri výjazde je dostatočne dlhá a neohrozuje iného vodiča . Výjazd na vozovku je však vždy nutné považovať za rizikovú situáciu v tom zmysle, že na ňu treba reagovať, resp. aj nereagovať vôbec, len ju musí vodič vyhodnotiť, pričom nemusí vykonať žiadne opatrenie , čo nemusel urobiť ani vodič vozidla Peugeot. Z technického hľadiska za rizikovú situáciu pokladáme situáciu, ktorou sa cíti byť vodič ohrozený a v danom prípade ju vodič vozidla Peugeot vyhodnotil ako rizikovú z nutnosťou vykonať opatrenia, hoci sa jednalo o bezkolíznu situáciu. Takto by mohol vyhodnotiť situáciu aj pri vzdialenosti 100 m, závisí to vždy od konkrétnej osoby, jeho schopnosti jazdy, skúseností a od jeho psychického posudzovania danej situácie.
Čo sa týka priebehu nehodového deja, znalec poukázal na to, že na str. 29 a nasl. posudku vypočítal , že pri úplne prvom kontakte vozidiel sa ich rýchlosť znížila tak, že u vozidla odporcu I/ to bolo z 33 km/ hod. o 32,16 km/hod. a u vozidla Peugeot zo 48 km /hod o 35,63 km/hod., čo v prvom úseku výpočtu zodpovedá spomaleniu 20g, čo je priemer spomalenia v intervale 0,06 sekundy od začiatku zrážky. Po zrážke vozidlo odporcu I/ skoro stálo, pretože malo rýchlosť 4,13 km/hod. a vozidlo Peugeot 14,7 km/ hod. Normálne spomalenie vyskytujúce sa bežne počas jazdy, teda pri bežnej premávke je max. 1g - gravitačné zrýchlenie a pri danom strete vozidiel Peugeot a odporcu I/ už bolo zistené 20g, čo znamená, že už sa nejedná o spomalenie ale o náraz, ktorý vyvoláva poškodenie zúčastnenej osobe na zrážke. Dôsledky na zdraví takejto osoby závisia od toho, či táto osoba je pripútaná, či je tam airbag a či deformačné sily pôsobili priamo na túto osobu. V tomto konkrétnom prípade deformačné sily pôsobili len na vozidlo , nie na navrhovateľku , ktorá svojim telom neprišla do kontaktu s druhým vozidlom. Pokiaľ je „g“ viac ako 40, znamená to už možnosť usmrtenia, ale len možnosť, pretože to závisí od konkrétnej osoby, keďže niektoré osoby prežijú aj vyššie hodnoty.
K otázke zranenia navrhovateľky znalec vypovedal, že poranenia, ktoré obdržala, zodpovedajú zrážke vozidiel a pokiaľ mala zlomeninu rebra, znalec predpokladá, že mohla byť pripútaná, mohla si toto zranenie spôsobiť aj nárazom o prístrojovú dosku, tak isto si mohla poraniť nos, či už nárazom do stropu alebo inej časti interiéru. Šťastie bolo, že vozidlo Peugeot po zrážke pokračovalo v pohybe smerom do poľa, kde sa zvyšná pohybová energia zmarila mechanickou prácou na zastavenie. Intenzita nárazu by bola oveľa silnejšia ,keby toto vozidlo už nepokračovalo po náraze v jazde. Nepokračovalo by len vtedy, ak by sa jednalo o čelnú zrážku s plným prekrytím obrysov vozidiel.
Práv.zást. navrhovateľky žiadal návrhu vyhovieť a buď odporcu I/, alebo odporcu II/ zaviazať zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 4.4.2009 a priznať jej náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Zdôraznil, že záver, ktorý vyslovil krajský súd v uznesení č.k. 4Co 231/2011 - 201 na str. 12, 2. odstavec, na dnešnom pojednávaní erudovaným spôsobom vyslovil znalec z odb.dopravy a zodpovedal aj otázky, prečo odvolací súd nemohol rozhodnúť, teda preto, že vec nebola súca ani na potvrdenie ani zmenu a bolo nutné sa zaoberať otázkou, či navrhovateľke bolo poškodenie spôsobené silami vyvolanými rýchlosťou stretajúcich sa vozidiel. Toto bolo doplneným dokazovaním bezpečne vysvetlené , bola zistená sila, ktorá pôsobila na navrhovateľku po zrážke vozidiel, a preto jej škoda vznikla špecifickou vlastnosťou tejto prevádzky a prudkosťou zastavenia. Podľa ustálenej súdnej praxe zúčastnený na dopravnej nehode sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť a žalobkyňa má právo pri spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti vybrať si hociktorého účastníka na náhradu škody a v zmysle zákona o zodpovednosti za prevádzku vozidla aj príslušnú poisťovňu takéhoto prevádzkovateľa. Daná súdna prax je konštatovaná v rozhodnutí R 16/69 a R 3/1984 .
Právny zástupca odporcu žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že nie je možné postupovať podľa rozhodnutia R 16/1969 , pretože v čase dopravnej nehody , ktorá bola predmetom konania platili úplne iné právne predpisy týkajúce sa dopravy ako v čase nehody riešiacej v danom rozhodnutí. Ako správne znalec poznamenal, je potrebné rozlišovať, či došlo k ohrozeniu alebo obmedzeniu dopravnej prevádzky, pričom sám znalec uviedol, že v čase nehody, t.j. 3.9.2008, existovali dopravné predpisy, podľa ktorých vodič mohol obmedziť iného vodiča bez toho, že by porušil nejaké dopravné predpisy. Právny zástupca odporcu I/ zdôraznil, že v tomto prípade naviac nedošlo ani k obmedzeniu vozidla Peugeot a jediná príčina nehody je nesprávne vyhodnotenie dopravnej situácie vodičom vozidla Peugeot. Tento mal niekoľko možností ako nehode zabrániť, a to hlavne tým , že keby nebol robil nič a bol by pokračoval v jednom smere jazdy, k nehode by nedošlo. Poukázal na to, že aj pri osvojení si záverov krajského súdu je toho názoru, že u navrhovateľky došlo k poškodeniu jej zdravia silami, ktoré boli spôsobené vozidlom zn. Peugeot, a preto navrhovateľka by v prvom rade žalovať prevádzkovateľa tohto vozidla a len v prípade, že tento mal dojem, že na nehode mal podiel aj iný prevádzkovateľ, by si mohol uhradenú škodu z časti alebo celkom uplatniť u neho. Pri osvojení si záveru krajského súdu, by musela byť súdom ustálená spoluvina .
Po doplnenom dokazovaní súd vec posudzoval podľa ust. §§ 427, 428, 438,444, a 450 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanov. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ustanov. § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Z doplneného dokazovania ohľadom preukázania, akými silami bolo poškodenie navrhovateľky spôsobené a či boli vyvolané prudkým zastavením v dôsledku zrážky vozidiel Peugeot, v ktorom sedela navrhovateľka ako spolujazdec a vozidlom odporcu I/, súd dospel k záveru, a to aj vzhľadom na vyjadrenie právnych zástupcov účastníkov konania, že poranenia, ktoré navrhovateľka utrpela, vznikli nárazom vozidla Peugeot do vozidla odporcu I/, teda silami vyvolanými zrážkou oboch vozidiel, čo účastníci nenamietali a v tomto smere nenavrhovali vykonať ďalšie dokazovanie.
Je teda nesporné, že prudkosť zastavenia je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidiel, a preto je nutné zodpovednosť za škodu, ktorú utrpela navrhovateľka, posudzovať ako škodu, vyvolanú zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjekty tejto zodpovednosti tu zodpovedajú zásadne bez ohľadu na zavinenie, teda sa jedná o objektívnu zodpovednosť.
Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú : 1./ udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky , 2./ vznik škody a 3./ príčinná súvislosť medzi uvedenými predpokladmi.
Podmienkou zodpovednosti prevádzateľa n i e j e p r o t i p r á v n e k o n a n i e (porušenie pravidiel cestnej premávky), a l e š k o d a vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Pojem „osobitná povaha prevádzky“ nie je Občianskym zákonníkom vymedzená a pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzke sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Niet sporu o tom, že prudký náraz oboch vozidiel spôsobil spomalenie u vozidla Peugeot v hodnote 20g, ako to stanovil znalec vo svojej výpovedi , čo je hodnota, pri ktorej už dôjde k poškodeniu zúčastnenej osoby . Rozsah poškodenia tejto osoby závisí ešte od iných faktorov, ako napr. či bola osoba pripútaná, či v aute bol airbag a pod.
Odporca I/ sa síce bránil tým, že jeho vozidlo tieto „sily“ nevyvolalo, pretože za narazenie vozidiel je zodpovedný vodič vozidla Peugeot a tohto vodiča mala navrhovateľka aj žalovať, súd však vzhľadom na objektívnu zodpovednosť a podmienky jej vzniku, neskúmal kto a v akej miere porušil predpisy o cestnej premávke, keďže podmienkou vzniku zodpovednosti nie je protiprávne konanie.
Jednoznačne bolo preukázané, že došlo k stretu vozidla odporcu I/ a vozidla Peugeot a z tohto stretu vzišla škoda aj navrhovateľke, preto obaja prevádzatelia vozidiel objektívne zodpovedajú za túto škodu podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže súd ustálil, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, čo vyplýva z ust. § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka, a to spoločne a nerozdielne tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa jedná o solidárnu zodpovednosť. S poukazom na ustanovenie § 438 ods. 1 v spojení s ustanovením § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak ako to konštatoval aj krajský súd, bolo právom navrhovateľky vybrať si, voči ktorému z prevádzateľov motorových vozidiel, ku stretu prevádzky ktorých došlo pri dopravnej nehode, uplatní svoj nárok na náhradu škody. Znamená to teda, že keď súd ustálil, že odporca I/ zodpovedá za škodu navrhovateľke spoločne a nerozdielne s vodičom vozidla zn. Peugeot, ktorý síce nebol žalovaný, má odporca I/ právo vyporiadať sa s ním podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa ustanov. § 444 Občianskeho zákonníka 444 pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Čo sa týka výšky náhrady samotnej škody, ktorú si navrhovateľka uplatnila, súd pri rozhodovaní o nej vychádzal z dôkazov vykonaných v tomto konaní, predovšetkým z lekárskeho posudku, ktorý vypracoval dňa 17.12.2008 Y.. T. Y., z jeho výsluchu, ako aj z vyjadrení právnych zástupcov účastníkov konania ešte pred vynesením, v poradí druhého rozsudku.
Niet sporu o tom, že vo vozidle zn. Peugeot sa na strane spolujazdca viezla poškodená - navrhovateľka a že pri dopravnej nehode utrpela poškodenie zdravia, spočívajúce v pomliaždení nosa, palca ľavej ruky ťažkého stupňa, pomliaždení kolena a zlomeninu jedného rebra. Liečba si vyžiadala práceneschopnosť v trvaní 7 dní.
Právny zástupca odporcu I/ k uplatnenej náhrade škody a bodovému hodnoteniu spočiatku vypovedal, že bodové hodnotenie ani hodnotu bodu nenamietajú s výnimkou bodového hodnotenia za zlomené 6. rebro vzhľadom k tomu, že od vodiča vozidla VW PASSAT majú vedomosť o tom, že navrhovateľka mu o takomto poškodení zdravia v dôsledku dopravnej nehody nehovorila.
Splnomocnený zástupca odporcu III/ taktiež spočiatku namietal len uplatnenie náhrady škody za zlomené ľavé rebro z tých istých dôvodov ako odporca I/, pričom bodové hodnotenie ostatných položiek v posudku ako aj hodnotu bodu nenamietal.
Súd preto v danej veci vypočul svedka Y.. Y., ktorý ošetroval navrhovateľku za účelom zistenia okolnosti zlomenia 6. rebra vľavo, ktorý už v posudku túto zlomeninu zaradil ako zranenie v dôsledku dopravnej nehody. MUDr. T. Y. vo svojej výpovedi poukázal na to, že po oboznámení sa s hlásením úrazu a s nálezom vyšetrenia zistil, že na poslednej strane je dňa 8.10.2008 uvádzaná diagnóza „stav po fraktúre 6. rebra prehojené“, čo znamená , že nebol ukončený úplne proces hojenia, pričom dolná hranica ukončenia hojenia zlomeného rebra je 3 týždne, čo by zodpovedalo času nehody. Y.. L. vyslal pacientku na rtg a rtg snímok v počítači zrejme sám zhodnotil, čo urobiť môže, pretože je traumatológ a pracuje na chirurgickej ambulancii. Svedok potvrdil, že zlomenina 6. rebra je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, čo je jeho názor. Bežne sa pri dopravných nehodách stáva, že počas hospitalizácie nie sú hneď zdiagnostikované všetky poranenia a až dodatočne sa zistí aj nejaké ďalšie. V tomto prípade navrhovateľka mala úraz hlavy a hematóm a zrejme táto bolesť bola v popredí. Svedok vypovedal, že je toho názoru, že Y.. L. navrhovateľku poslal na vyšetrenie zrejme z dôvodu, že sa sťažovala na bolesti a určite by zvážil, či by ju tam poslal, keďže pri tomto type rtg vyšetrenia je pacient vystavený silnej dávke žiarenia. Aj zhojenie tohto rebra v čase vyhotovenia rtg snímky zodpovedá tomu, že k úrazu došlo pri dopravnej nehode, i keď nie je možné vylúčiť, že k zlomenine tohto rebra mohlo dôjsť deň pred alebo tesne po nehode. Svedok ďalej poukázal na to, že pri zlomenine rebra sú prejavy u rôznych ľudí rôzne, často sa stáva, že túto pacienti zistia až po tom, keď napr. začnú kašľať, kedy je namáhaný hrudník a dovtedy nepociťovali bolesti, a teda nemohli ani vedieť, že majú zlomené rebro, čo mohol byť prípad aj navrhovateľky. Skutočnosť, či navrhovateľka mohla od počiatku vedieť, že má zlomené rebro, závisí od viacerých faktorov, aj od prahu bolesti u nej a pod. Zlomenina rebra, ktorú utrpela navrhovateľka, bola ľahkým poranením a spravidla časom by mali bolesti ustupovať, no niekedy sa intenzívne prejavia napr. práve keď človek začne kašľať a pod. Zlomenina rebra pri dopravnej nehode môže byť spôsobená nárazom na oblú plochu alebo aj bezpečnostným pásom pri náraze.
Právni zástupcovia odporcov I, III po výpovedi svedka Y.. T. Y. skonštatovali, že nie je možné vylúčiť , že k zlomenine 6. rebra vľavo u navrhovateľky došlo pri dopravnej nehode, a preto uvedené viac nenamietali a nenavrhovali už ohľadom lekárskeho posudku a obodovania zranení ani vypočuť ďalších svedkov alebo vykonať ďalšie dokazovanie.
Navrhovateľka si uplatnila odškodnenie za 60 bodov titulom bolestného v súlade s lekárskym posudkom, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje žalovanú sumu v zmysle ustanovení z. č. 437/2004 Z.z. a opatrenia Ministerstva zdravotníctva, ktorým je stanovená hodnota jedného bodu pre kalendárny rok 2008 sumou 402,92 Sk, čo pri 60 bodoch predstavuje sumu 24.175,20 Sk, t.j. 802,47 eur. Navrhovateľka si však uplatnila po zaokrúhlení sumu 802,46 eur, a keďže odporcovia výšku škody po vykonanom dokazovaní nenamietali, súd navrhovateľke vyhovel v celom rozsahu uplatnenej škody tak, ako ju ona vyčíslila.
Navrhovateľka si zároveň podľa ustanov. § 517 ods. 1,2 veta prvá Občianskeho zákonníka, uplatnila aj príslušenstvo pohľadávky, pretože odporca sa dostal do omeškania so zaplatením škody, ktorá bola vyčíslená podľa lekárskeho posudku, a to podľa nej od 4. 4. 2009. Súd je toho názoru, že omeškanie by bolo možné počítať odo dňa nasledujúceho po vyhotovení lekárskeho posudku, t.j. od 18. 12. 2008, no navrhovateľka si ho uplatnila od 4.4. 2009, zrejme vychádzajúc z lehoty danej odporcom v jej liste zo dňa 19.3.2009, ktorý však do spisu nepredložila, súd však daný dátum akceptoval s poukazom na to, že navrhovateľke nie je možné priznať viac , než žiada. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá v rozhodnom čase bola 1,5 %. Navrhovateľka si preto dôvodne uplatňovala úrok z omeškania zo žalovanej sumy v uvedenej výške.
Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie, vyhodnotenie dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, rešpektujúc pritom názor krajského súdu, súd k povinnosti zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom zaviazal odporcu I/, ktorý bol účastníkom stretu vozidiel, v dôsledku ktorého došlo u navrhovateľky k poškodeniu jej zdravia a proti odporcovi III/ súd návrh zamietol, pretože u neho nie je daná zodpovednosť podľa ustanov. § 427 veta prvá Občianskeho zákonníka a jeho prípadná povinnosť plniť vyplýva zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel, teda jedná sa o samostatný vzťah medzi odporcami založený zmluvou.
Súd pri rozhodovaní o náhrade škody skúmal podľa ustanov. § 450 Občianskeho zákonník aj to, či v danom prípade sú dané zákonné predpoklady na zníženie náhrady škody a nezistil žiadne také dôvody, ktoré by zníženie náhrady odôvodňovali.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanov. § 142 ods.1 O.s.p. vo vzťahu k odporcovi I/ s tým, že proti nemu mala navrhovateľka plný úspech, preto jej súd ako úspešnej účastníčke priznal plnú náhradu trov konania a uložil odporcovi I/ povinnosť tieto trovy navrhovateľke nahradiť. Trovy navrhovateľke vznikli titulom právneho zastúpenia za 12 úkonov právnej pomoci á 51,45 eur podľa ustanov. § 10 Vyhl.č. 655/2004 z hodnoty predmetu sporu 802,46 eur , a to za prevzatie zastupovania, vrátane prvej porady s klientom, za podanie návrhu, za zastupovanie na pojednávaniach dňa 30.9. 2009, 10.2.2010, 14.6.2010, 30.6.2010, 10.8. 2011, 28.9.2011, 6. 8. 2012, za písomné vyjadrenie k znaleckému posudku z 24.5.2010 a podanie odvolania vo veci samej zo dňa 11.8. 2010 a 4.11. 2011. Za zastupovanie na pojednávaní dňa 27.8.2012 súd priznal náhradu vo výške 1/4 odmeny, t.j. 12,86 eur. Súd ďalej priznal náhradu hotových za úkony vykonané v roku 2009 3x á 6,95 eur, za úkony vykonané v roku 2010 5x á 7,21 eur, za úkony vykonané v roku 2011 3x á 7,41 eur a za úkony vykonané v roku 2012 2x á 7,63 eur. Odmena a náhrady predstavujú sumu celkom 461,55 eur do účinnosti zmeny zákona o DPH a z tejto sumy súd priznal 19 % DPH, t.j. 87,69 eur a zo zvyšnej odmeny a hotových výdavkov. teda zo sumy 256,15 eur súd priznal 20 % DPH t.j. 51,23 eur. Spolu súd priznal trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 863,57 eur.
Odporca III/ bol v tomto konaní úspešnou stranou, a preto mu patrí náhrada jeho trov, pričom tento nebol zastúpený advokátom, ale v jeho mene konal poverený pracovník - zamestnanec, ktorý sa na pojednávanie dostavoval na osobnom mot.vozidle typu Škoda Fábia, evč: F. XXX I., pričom cesta z Trenčína do Považskej Bystrice a späť spolu predstavuje 104 km. V roku 2010 sa právna zástupkyňa zúčastnila pojednávaní dňa 10.2. 2010 a 30.6.2010, pri priemernej spotrebe PHM 6,7 l/100km, priemernej cene PHM 1,10 eur v roku 2010 + základná náhrada za 1 km jazdy 0,183 €/1km (opatrenie MPSVR SR č. 632/2008 Z.z. základná náhrada za použitie cestných motorových vozidiel, pri výkone pracovnej (služobnej) cesty). Súd priznal odporcovi III/ za každú účasť na uvedených pojednávaniach v roku 2010 po 26,38 eur, spolu vo výške 52,76 €. Cestovné na pojednávanie dňa 10.8. 2011 súd priznal vo výške 28,48 eur počítajúc rovnakú vzdialenosť, rovnakú priemernú spotrebu pri cene PHM 1,40 l/ so sumou náhrady za l km jazdy 0,18 eur. Cestovné na pojednávanie dňa 28.9.2011 súd priznal odporcovi III/ v cene lístka za použitie vlakového spojenia Trenčín - Považská Bystrica a späť + MHD Považská Bystrica, a to vo výške 5,68 eur, ktoré odporca preukázal priložením potrebných lístkov, vyčíslením trov konania zo dňa 28.9.2011. Súd ďalej priznal náklady na cestovné v roku 2012 za pojednávanie dňa 6.8. 2012 vo výške 29,38 eur pri rovnakej vzdialenosti, rovnakej priemernej spotrebe PHM, cene PHM 1,35 eur /l. Spolu náhrada cestovného bola odporcovi III/ priznaná v celkovej výške 116,30 eur. K povinnosti zaplatiť tieto trovy konania súd zaviazal navrhovateľku ako neúspešnú účastníčku vo vzťahu k odporcovi III/, ktorého žalovala alternatívne.
Podľa ustanov.§ 2 ods. 2 zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis registra trestov súd zaviazal odporcu I/, ako neúspešného účastníka k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu z priznanej sumy 802,46 eur, a to podľa pol.1 písm.a/ sadzobníka , tj. vo výške 48 eur. Súd tak rozhodol z dôvodu, že navrhovateľka bola od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa ustanov. § 4 ods. 2 písm.ch/ cit. zákona a v konaní bola v plnom rozsahu úspešná.
Podľa ustanov. § 148 ods.1 O.s.p. súd uložil odporcovi I/ povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré platil štát, a to vo výške 418,86 eur, ktoré boli vyplatené znalcovi Ing. R. N. titulom odmeny za znalecký posudok č. 29/2010 s tým, že uznesením č.k. 5C 57/2009-92 zo dňa 13.5.2010 zo štátnych prostriedkov mu bola poukázaná odmena vo výške 392,30 eur a titulom uznesenia č.k. 5C 57/2009-218 zo dňa 22. 8. 2012, ktorým bola priznaná znalcovi odmena za vyjadrenie na pojednávaní dňa 6.8.2012 a túto si uplatnil za 2 hodiny á 13,28 eur. Súd znalcovi zo štátnych prostriedkov preto vvyplatil celkom odmenu vo výške 418,86 eur, a preto súd k zaplateniu týchto trov štátu zaviazal neúspešného účastníka, tj. odporcu I/.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.