Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-1110-2011.pdf
PDF · 84.1 KB
Case nature
Subarea
12Er/1110/2011
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vykonávanom súdnym exekútorom JUDr. Pavel Šajánek, so sídlom Sadová 621, 905 01 Senice, vo veci oprávneného: Diana Patricia Nathalie von Fuhrherr, nar. 9.9.1974, bytom CH-6315 Oberaegeri, Bachweg 27, Švajčiarsko, právne zastúpená JUDr. Štefanom Lehockým, advokátom so sídlom Štúrova 1267, 908 41 Šaštín Stráže, proti povinnému: N. I., T.. XX.X.XXXX, H. I. XX, XXX XX Ž., tu o návrhu povinného na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 22.6.2011, právoplatných a vykonateľných exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 4C/48/2009 zo dňa 10.9.2010 a rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/432/2010 zo dňa 31.1.2011 a žiadosti súdneho exekútora, súd poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka vykonaním exekúcie - vydaním poverenia č. 5511 100820*.
Dňa 24.7.2011 bolo súdu doručené podanie povinného zo dňa 25.7.2011, ktorým sa povinný domáha odkladu predmetnej exekúcie. Svoj návrh odôvodňuje skutočnosťou, že podal generálnemu prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti obom exekučným titulom, na podklade ktorých je vedená exekúcia. Podanie mimoriadneho dovolania dôvodil tým, že okresný a krajský súd v rozhodnutiach nesprávne vyhodnotili aktívnu hmotnú legitimáciu navrhovateľky (oprávnenej) na uplatnenie nároku. Nie je preto zrejmé, kým mu bola reálne pôžička poskytnutá a teda komu poskytnutú pôžičku má vrátiť. Očakáva, že dovolací súd obe rozhodnutia t.j. exekučné tituly zruší, pričom poukazuje na ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v nadväznosti na ustanovenie 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku. Tým, že možno očakávať zastavenie celej exekúcie, podaním návrhu na odklad exekúcie a nepokračovaním v jej výkone sleduje zabránenie vzniku značných ťažkostí pri vymáhaní vrátenia plnenia v prípade, ak dôjde k vymoženiu a následne by boli exekučné tituly zrušené. Svoje tvrdenia preukázal podnetom adresovaným Generálnej prokuratúre SR zo dňa 24.7.2011 a potvrdením GR SR o prijatí tohto podnetu.
Povinný odôvodňuje svoj návrh aj s poukazom na § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože v súčasnosti je zamestnaný, avšak poberá mzdu iba vo výške 294,55 eur mesačne. Navyše je proti nemu vedená iná exekúcia, vykonávaná súdnym exekútorom Mgr. Janíkom, na základe ktorej sa mu vykonávajú zrážky zo mzdy vo výške 70 eur mesačne. K návrhu pripojil výplatnú pásk za mesiac apríl 2011 preukazujúcu príjem 294,55 eur a fotokópiu upovedomenie a začatí exekúcie EX 685/11 vedenej exekútorom Mgr. Janíkom. Ďalej uvádza, že je síce spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach, z nich ale v súčasnosti nedosahuje žiadny príjem zo zisku. V oboch spoločnostiach ale existuje vzhľadom na pripravované aktivity perspektíva na dosahovanie zisku. Pokiaľ by však vedená exekúcia postihla aj obchodné podiely na týchto spoločnostiach, budúce zisky by boli zmarené a v konečnom dôsledku by potom nemohol uspokojiť ani pohľadávku oprávnenej. Vzhľadom na uvedené, okamžitým výkonom exekúcie by mohol byť zvlášť nepriaznivo poškodený, čo by nemuselo byť už dodatočne napravené. Povinný preto žiada
odložiť exekúciu až do rozhodnutia o podanom podnete na podanie mimoriadneho dovolania proti exekučným titulom a následného prípadného rozhodnutia dovolacieho súdu o podanom mimoriadnom dovolaní.
Dňa 12.9.2011 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým súdu predkladá fotokópiu oznámenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 22.8.2011 z ktorej vyplýva, že podnet N. I. (povinného) vybavila Krajská prokuratúra v Žiline odložením. Dňa 23.12.2011 bola súdu doručená žiadosť oprávnenej na pokračovaní v exekúcii takisto s poukazom na odloženie podnetu povinného na podanie mimoriadneho dovolania.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej v texte len „EP), na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 56 ods. 2 EP, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§57).
Súd (vyšší súdny úradník) pôvodne o návrhu na odklad rozhodol uznesením č.k. 12Er 1110/2011-31 zo dňa 29.2.2012 a návrh zamietol z nasledovných dôvodov:
Zmyslom inštitútu odkladu exekúcie je predchádzať vzniku nepriaznivých následkov, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia neodložila. Procesným predpokladom odkladu je návrh povinného. Jedným z dôvodov na odklad exekúcie je situácia, keď sa povinný, ktorý je fyzickou osobou, bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne.
Podmienku prechodnosti nepriaznivého sociálneho postavenia je potrebné vykladať tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie dlhodobý a trvalý. To znamená, že je možné opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Súd poukazuje, že povinný len všeobecne poukazuje na možnosť či perspektívu dosahovania zisku v spoločnostiach, bez bližšej časovej špecifikácie a preto z hľadiska rozhodovania o odklade exekúcie na určitú dobu je toto tvrdenie bezvýznamné. K uvádzanému nízkemu príjmu povinného súd uvádza, že z potvrdenia o príjme za jeden mesiac ešte nemožno vyvodiť, že povinný má nízky príjem, pretože nie sú známe ďalšie okolnosti. Povinný neuviedol, odkedy a z akých dôvodov ma taký príjem, či nemá ďalší príjem, či si tento stav nenavodil vlastným zavinením a pod. Takisto poukaz na zrážky zo mzdy na inú vedenú exekúciu ešte nepreukazuje také sociálne postavenie, ktoré by malo pokračovaním v ďalšej exekúcii privodiť zvlášť nepriaznivé následky. Súd uvádza, že výkon každej exekúcie sa prejavuje na strane povinného zhoršením jeho životnej úrovne, avšak zákon tu tiež stanovuje hranice a obmedzenia čo sa týka rozsahu zrážok (zo mzdy, z dôchodku, iných príjmov), pričom nesmie siahnuť na zákonom garantované minimum príjmu, ako aj výpočtom vecí vo vlastníctve povinného, ktoré nemožno exekúciou postihnúť. Nemožno teda v danom prípade konštatovať, že sú preukázané zvlášť nepriaznivé následky (ohrozenie základných životných istôt). Vzhľadom k tomu, že všetky zákonom predpokladané podmienky na odklad exekúcie musia byť splnené súčasne, súd dospel k záveru, že tieto nie sú splnené ani jednotlivo (prechodné postavenie, zvlášť nepriaznivé následky, existencia tohto stavu bez vlastného zavinenia), súd návrh povinného na odklad exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu zamietol.
Povinný sa ďalej domáhal odkladu exekúcie z dôvodu podľa § 56 ods. 2 EP, keď možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. V priebehu daného exekučného konania povinný podal dňa 24.7.2011 podnet na Generálnu prokuratúru SR na podanie mimoriadneho dovolania. Z dôkazu, ktorý predložil súdny exekútor a oprávnený vyplýva, že GP SR listom zo dňa 22.8.2011 oznámila súdnemu exekútorovi, že podnet povinného vybavila Krajská prokuratúra v Žiline dňa 17.8.2011 odložením. S poukazom na uvedené a za daného stavu súd nevidí dôvod na odklad exekúcie, pretože nemožno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Z hľadiska posudzovania dôvodov na odklad exekúcie predpokladaných v ustanovení § 56 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku súd, konštatuje, že tieto neboli splnené a preto návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Odklad exekúcie ako inštitút ochrany povinného v exekučnom konaní by v danom prípade neprimerane a nedôvodne chránil povinného, oproti ktorému stojí právo oprávneného na vymoženie svojich nárokov vyplývajúcich z právoplatných a vykonateľných exekučných titulov.
Proti uzneseniu podal včas povinný odvolanie, v ktorom uviedol: 1) Okrem pracovného pomeru v Agramile nemá iný príjem. 2) V spoločnosti Invest Svederník, s.r.o. však existuje perspektíva dosiahnutia zisku v blízkej budúcnosti z predaja pozemkov, ktoré spoločnosť vlastní. Exekúcia na podiel v tejto spoločnosti to zmarí. Ide pritom o jedinú reálnu možnosť na úhradu pohľadávky. 3) Sociálna a ekonomická situácia je výrazne zhoršená a okamžitým výkonom exekúcie by bol zvlášť nepriaznivo poškodený. 4) Odklad na dobu aspoň jedného roka by situáciu vyriešil. 5) Existuje aj nový dôvod na odklad - podal návrh na povolenie obnovy konania o exekučnom titule a predložil v ňom nový dôkaz. Ide o zmluvu medzi spoločnosťou Invest Svederník a oprávnenou zo dňa 11.8.2007, ktorou spoločnosť prevzala na seba celý záväzok vyplývajúci z pôžičky. Povinný nebol v konaní pasívne legitimovaný.
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné v exekučnom konaní, ak EP neustanovuje inak (§ 202 ods. 2 OSP). Podľa § 56 ods. 7 EP je prípustné odvolanie len proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie. Proti spornému uzneseniu odvolanie preto nie je prípustné. Preto podaním odvolania proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dochádza k zrušeniu rozhodnutia a opätovne musí rozhodnúť súd (sudca prvostupňového súdu). Vyplýva to z § 374 ods. 4 veta prvá a tretia OSP: „Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.“
Súd (sudca) opätovne rozhodol o návrhu povinného na odklad exekúcie totožne ako v pôvodnom rozhodnutí (vyšší súdny úradník). Súd aj čo do odôvodnenia odkazuje v plnom rozsahu na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd len na doplnenie uvádza k jednotlivým dôvodom odvolania:
1) Okrem pracovného pomeru v Agramile nemá iný príjem.
Povinný bez ďalšieho len skonštatuje, že má jediný príjem cca 300 eur (apríl 2011) a neuvedie komplexne svoje majetkové, rodinné a sociálne pomery, aby bolo zrejmé, aký má majetok (nehnuteľné, hnuteľné veci, úspory, majetkové práva, dlhy, vyživovacie povinnosti, spolubývajúce osoby...), aké má náklady spojené so svojim majetkom a živobytím seba a spolubývajúcich osôb. Žiadnym spôsobom nedokladuje svoje tvrdenia. Takisto nie je zrejmé, v akom stave sú 3 spoločnosti, v ktorých figuruje ako spoločník či konateľ. Nie je zrejmé, prečo nie sú v konkurze alebo v likvidácii, ak nemajú dosahovať žiaden príjem, resp. nie je zrejmé, či vykonávajú vôbec nejakú činnosť.
Súd na základe všeobecného tvrdenia povinného nemôže súd akceptovať stanovisko, že je v takej situácii, ktorá by zakladala dôvod na odklad exekúcie.
2) V spoločnosti Invest Svederník, s.r.o. však existuje perspektíva dosiahnutia zisku v blízkej budúcnosti z predaja pozemkov, ktoré spoločnosť vlastní. Exekúcia na podiel v tejto spoločnosti to zmarí. Ide pritom o jedinú reálnu možnosť na úhradu pohľadávky.
Povinný tvrdí, že predaj pozemkov tejto spoločnosti je jediná možnosť splatenia dlhu. Súčasne však predloží LV č. 1727 pre k. ú. Svederník, kde ja zapísaná v časti „Ťarchy“ záložné právo v prospech tretej osoby na základe záložnej zmluvy spoločnosti Svedernik s veriteľom a v poznámke je zapísané začatie výkonu tohto záložného práva. Povinný vôbec neuviedol, akým spôsobom by reálne mohla byť uspokojená jeho osobná pohľadávka treťou osobou predajom zaťažených pozemkov.
Ak sám povinný označil túto možnosť za jedinú možnosť uspokojenia pohľadávky oprávnenej a táto je nereálna, nepreukázal povinný ani druhú podmienku na odklad, totiž že jeho tvrdený a údajný zlý stav je prechodného charakteru.
3) Sociálna a ekonomická situácia je výrazne zhoršená a okamžitým výkonom exekúcie by bol zvlášť nepriaznivo poškodený.
Povinný nepreukázal ani zhoršenie stavu (okrem všeobecného tvrdenia, že to tak je) a ani to, že by okamžitý výkon ho zvlášť nepriaznivo poškodil. Každý výkon exekúcie je nepriaznivým zásahom (pričom aj oprávnená utrpela zásah zmenšením majetku), ale oprávnený nepreukázal, akým spôsobom by k zásahu malo dôjsť. Ak povinný nešpecifikoval svoje majetkové, osobné a sociálne pomery, nemôže byť ani zrejmé, ako by mal výkon exekúcie zasiahnuť do jeho majetkovej sféry (nehovoriac už o zvlášť nepriaznivom zásahu).
4) Odklad na dobu aspoň jedného roka by situáciu vyriešil.
Opäť ide o všeobecné tvrdenie, nie je zrejmé, ako by v priebehu roka dokázal povinný prostredníctvom tretej osoby predať pozemky a uspokojiť z výťažku oprávnenú.
5) Existuje aj nový dôvod na odklad - podal návrh na povolenie obnovy konania o exekučnom titule a predložil v ňom nový dôkaz. Ide o zmluvu medzi spoločnosťou Invest Svederník a oprávnenou zo dňa 11.8.2007, ktorou spoločnosť prevzala na seba celý záväzok vyplývajúci z pôžičky. Povinný nebol v konaní pasívne legitimovaný.
Povinný skutočne podal návrh na obnovu konania a súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.18C 200/2011-135 zo dňa 13.7.2012 tak, že návrh zamietol.
Samotný návrh na obnovu konania nie je dôvodom na odklad exekúcie. Okrem toho súd návrh zamietol ako nedôvodný, nie je ani predpoklad, že by mohla byť povolená obnova konania.
V tomto inom konaní povinný akceptuje svoj záväzok voči oprávnenej, ale s tým, že bol postúpený na tretiu spoločnosť (práve Invest Svederník, s.r.o.). Čiže najskôr povinný popieral v základnom konaní, že by niečo dlhoval oprávnenej a v prvom návrhu na odklad to bol aj dôvod na podanie podnetu na mimoriadne dovolanie. Keď v tom nebol úspešný, zmenil taktiku, už dlh akceptuje, ale s tým, že prešiel na inú osobu. Takéto účelové tvrdenia a meniace sa tvrdenia nemôže súd akceptovať.
Súd preto opätovne návrh na odklad exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.