Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_4C-9-2010.pdf
PDF · 169.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/9/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: 1/ I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, S. Q., 2/ R. R., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, 3/ R. E., rod. E.P., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž., J. XX, 4/ E. E., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž., E. XX, 5/ D. D., nar. X.X.XXXX, bytom Ž., T. B. XX, 6/ E. T., rod. D., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX, 7/ D. U., nar. X.X.XXXX, bytom Ž., Č. XXXX/X, navrhovatelia 1/ - 7- v konaní zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 35, 010 10 Žilina, IČO: 36806497, zast. konateľom spoločnosti JUDr. Evou Hagarovou, proti odporcom: 1/ H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Č.. XXX, zast. splnomocnenou zástupkyňou C. U., Ž., S. XXXX/X, 2/ E. D., nar. X.X.XXXX, bytom Ž., U. XX, 3/ D. R., nar. X.X.XXXX, bytom Ž., C. Č.. X, o určenie, že nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva po poručiteľovi I. H., zomrelom dňa XX.X.XXXX, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že do dedičstva po poručiteľovi I. H., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX, patria v podiele 1-ice nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. R., a to parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 416 m2, parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 144 m2, ktoré nehnuteľnosti sú na Správe katastra Žilina zapísané na LV č. XXXX.
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
Návrh navrhovateľky 3/ sa zamieta.
Žiaden z účastníkov, a to navrhovateľov v rade 1/, 2/, 4/ - 7/ a odporcov v rade 1/ - 3/ vo vzťahu k navrhovateľom v rade 1/, 2/, 4/ - 7/ nemá právo na náhradu trov konania.
Odporcom sa voči navrhovateľke v rade 3/ náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.1.2010 domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi I. H., zomrelom dňa XX.X.XXXX, patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. R., a to parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 416 m2, parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 144 m2, ktoré sú zapísané na Správe katastra Žilina na LV č. XXXX. Svoj návrh odôvodnili tým, že na liste vlastníctva č. XXXX je zapísaný pre kat. úz. R. ako výlučný vlastník parciel registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 416 m2 a parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 144 m2 odporca H. W., nar. XX.XX.XXXX, pričom ako nadobúdacie tituly sú špecifikované osvedčenie o dedičstve č. D 85/2002, Dnot 15/2002 a darovacia zmluva pod č. vkladu 3882/05. Napriek tomu, že odporca je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako výlučný vlastník vyššie špecifikovaných pozemkov, tieto už nevlastnili jeho právni predchodcovia, a preto ich nemohol nadobudnúť do svojho vlastníctva.
Preto je zápis vlastníctva pre kat. úz. R. na LV č. XXXX v rozpore so skutočnými vlastníckymi vzťahmi, čím je daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na tomto určovacom návrhu podľa § 80 O.s.p. Dňa 11.9.1950 pozemky špecifikované v tomto návrhu odkúpili od právnych predchodcov odporcu H. W. a jeho manželky Ž., rod. G., právni predchodcovia navrhovateľov I. H. (ženatý s D., rod. E.) a jeho brat D. H. (ženatý so W., rod. Č.). Ešte v roku 1936 - 1938 právni predchodca navrhovateľov I. H. so svojou prvou manželkou D. H., rod. P., postavili v susedstve vyššie špecifikovaných pozemkov svoj rodinný dom. Po smrti D. H., rod. P. sa I. H. v roku 1943 druhýkrát oženil s D. H., rod. E.. Z prvého manželstva I. H. pochádza navrhovateľ 1/ a neb. Z. H., zomr. dňa XX.X.XXXX. Dedičkou po Z. H. je navrhovateľka 2/ R. R., ako jedna z dvoch zákonných dedičiek po Z. H., pričom spôsobilosť druhej zákonnej dedičky
- manželky Z. H., I. H., rod. U., nar. XX.X.XXXX, zanikla smrťou. Z prvého manželstva druhej manželky I. H., D. H., rod. E. pochádza navrhovateľka 3/ R. E., rod. E.. Právne nástupníctvo po D. H., rod. P., prvej manželke I. H., zomr. XX.X.XXXX - nástupníctvo t. č. nebohého otca I. H., navrhovateľa 1/. I. H. a t. č. nebohého Z. H. vyplýva z rozhodnutia o dedičstve po poručiteľke č. D 649/43. Druhá manželka poručiteľa I. H. D. H., rod. E., zomrela dňa XX.X.XXXX a ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupiny vstúpili navrhovatelia 3/ R. E., navrhovateľ 1/ I. H., navrhovateľka 4/ E. E. a t. č. už neb. L.Í. U., rod. H., Z. H., I. D., rod. H.. Právnym nástupcom poručiteľky L. U., rod. H., zomr. dňa XX.XX.XXXX sa stal na základe osvedčenia o dedičstve č. 21D 2039/02-26, Dnot 300/02 navrhovateľ 9/ D. U.. Navrhovatelia 5/ D. D., 6/ E. T. a odporcovia 2/ E. D. a 3/ D. R., rod. D. sú zákonnými dedičmi poručiteľky I. D., rod. H., zomr. dňa X.X.XXXX.
Vzhľadom na nekonfliktný a bezproblémový vzťah medzi právnymi nástupcami kupujúcich účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa 11.9.1950 nevenovali navrhovatelia ako osoby neznalé práva pozornosť zápisom vlastníckych práv v evidencii nehnuteľností a následne v katastri nehnuteľností. V užívaní týchto nehnuteľností ich nikto nerušil. Po náhodnom zistení, že u nehnuteľností nadobudnutých právnymi predchodcami navrhovateľov a odporcov 2/ a 3/ sú vedení pôvodne odporca so svojím otcom I. W. a následne už len sám odporca ako výlučný vlastník potom, ako medzi ním a jeho otcom došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, nevenovali tomuto žiadnu pozornosť. Nehnuteľnosti vo vydelenom stave užívali ako záhradky.
Odporcovia 2/ a 3/ sú len formálnymi účastníkmi konania z dôvodu ich právneho nástupníctva po I. D., rod. H..
Právny predchodca navrhovateľov I. H. naplnil všetky zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 115 a nasl. stredného Občianskeho zákonníka.
Navrhovatelia k návrhu na začatie konania pripojili nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
Z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného Správou katastra dňa 6.7.2009 pre katastrálne územie R. súd zistil, že ako výlučný vlastník parciel registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 416 m2 a parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 144 m2 je vedený H. W., nar. XX.XX.XXXX, pričom ako nadobúdacie tituly sú na LV uvedené osvedčenie o dedičstve č. D 85/2002, Dnot 15/2002 a darovacia zmluva č. V 3882/05134/05.
Z kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.9.1950 na jednej strane medzi H. W. a manželkou Ž., rod. G., roľníkmi a obyvateľmi vo R. č.d. XXX ako odpredávajúcimi a na strane druhej I. H. (žen. s D., rod. E.) a D. H. (žen. so W., rod. Č.), roľníkmi a obyvateľmi vo R., č. d. XXX, ako kupujúcimi súd zistil, že odpredávajúci odpredali nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v pkn. vl. kat. ú. obce R., č. XXX, pod AI. r.č. 1-3 mp.č. 258, 262, 263, ako aj parcelu č. XXX vo výmere 1 a 60 m2, ktorá doteraz z nezistených príčin nie je na meno odpredávateľov preznačená tak, ako to doteraz sami užívali a v akom stave sa tieto parcely dnes nachodia nasledovne: I. H. (žen. s D., r. E.) parc. č. XXX a parc. XXX, D. H. (žen. so W., r. Č.) dostane parc. č. XXX a XXX. Podľa bodu 4. zmluvy do držby a úžitku zakúpeného nehnuteľného majetku kupujúci vstupujú ihneď. Zmluva je opatrená pečiatkou Čd 974/951.
Z rozhodnutia Štátneho notárstva Žilina v právnej veci prerokovania dedičstva po poručiteľke menom D. H., rod. E. sp. zn. D 404/87-29 súd zistil, že zákonnými dedičmi po poručiteľke sú deti R. E., E. E., L. U. a vnuci D. D., E. D., D. R., E. D. - právni nástupcovia po dcére I. D.. Zároveň bolo štátnym notárstvom z rodného listu I. H. zistené, že jeho matkou je D. H., rod. P. a nie poručiteľka, preto I. H. nie je synom poručiteľky a ani dedičom. Z rodného listu R. E. bolo štátnym notárstvom zistené, že matkou je D.Í. H. a teda je dedičkou po poručiteľke a z rodného listu a sobášneho listu R. R.T. bolo zistené meno a priezvisko matky Z. H. - D. H., rod. P., ktorý teda taktiež nie je synom D. H., a teda ani dedičom.
Z osvedčenia o dedičstve 21D 2039/02-26, Dnot 300/02 zo dňa 23.5.2003 (č. l. 13 spisu) vydaného JUDr. Tatianou Vrlíkovou, notárom ako súdnym komisárom v dedičskej veci po poručiteľke L. U., rod. H., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že jediným zákonným dedičom v prvej dedičskej skupine je pozostalý manžel D. U., nar. X.X.XXXX.
Z rozhodnutia Štátneho notárstva Žilina sp. zn. 4D 1345/85-18 zo dňa 26.11.1985 vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi menom Z. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX súd zistil, že zákonnými dedičkami po poručiteľovi sú manželka I. H. a R. R., rod. H..
Odporca 1/ sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.9.2010, v ktorom uviedol, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, v k. ú. R., parc. č. XXX - TTP o výmere 416 m2 a parc. č. XXX - TTP o výmere 144 m2 nadobudol dedičstvom č. D 85/2002, Dnot 15/2002 a darovacou zmluvou č. vkladu 3882/05. Nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne a v dobe nadobudnutia nehnuteľnosti nevedel, že dedičom nehnuteľnosti by mohol byť niekto iný. Na základe týchto skutočností si uplatňuje právo premlčania vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá mu plynie od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa skončilo dedičské konanie po jeho otcovi I. W. č. D 85/2002, Dnot 15/2002. Odporca 1/ bol na deň 20.8.2009 pozvaný k právnej zástupkyni navrhovateľov, kde mu bolo ponúknuté predať pánovi I. H. a spol. tieto pozemky za 1,- €/m2. Odporca 1/ prostredníctvom svojej sestry - splnomocnenej zástupkyne dňa 21.10.2009 uviedol, že je ochotný s ním uzavrieť kúpnu zmluvu za cenu 50 €/m2. Tým, že I. H. a spol. chceli tieto pozemky od odporcu 1/ kúpiť, ho len utvrdilo, že je právoplatným vlastníkom. Dňa 20.8.2009 sa u právnej zástupkyne navrhovateľov vlastne prvý krát dozvedel, že I. H. má nejakú kúpnu zmluvu z roku 1950, ktorou predmetné pozemky boli predané právnymi predchodcami odporcu predchodcom I. H. a spol. a po prvý krát túto zmluvu videl. Kúpna zmluva z 11.9.1950 nebola zapísaná do pozemkových kníh podľa zákonov, ktoré platili do roku 1950. Tým ju pokladá odporca 1/ za bezpredmetnú a právni predchodcovia I. H. a spol. nenaplnili všetky zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva, nakoľko oprávnenosť držby nemožno odvodzovať zo zmlúv, pri ktorých prevod vlastníctva bol podmienený zápisom v pozemkovej knihe. V roku 2001 bola vo R. vykonaná ROEP, kde bola možnosť vyporiadania vlastníckych vzťahov. I. H. a spol. napriek tomu, že takúto zmluvu vlastnili sa voči tomu, že rodina odporcu 1/ je vlastníkom týchto nehnuteľností, neohradili na Okresnom úrade v Žiline, ktorý ROEP vo R. ako vecne príslušný správny orgán zabezpečoval, hoci na základe výpisu z návrhu registra v k. ú. R. podľa ROEP museli vedieť, že tieto pozemky nevlastnia. Tým sa potvrdzuje, že nejde o dobromyseľnú držbu zo strany navrhovateľov. V návrhu o určenie, že nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva po poručiteľovi I. H., sa uvádza, že sporné nehnuteľnosti sa užívali ako záhrady. Odporca 1/ chodieva 12 rokov každý deň do práce a z práce domov okolo týchto svojich nehnuteľnosti a tieto pozemky nikto nevyužíval, takže odporca 1/ nemal koho upozorniť, že ich užíva neprávom. Skutočnosť, že odporca 1/ predmetné pozemky nadobudol dobromyseľne a v dobrej viere, je preukázané aj tým, že zaň riadne platí daň z nehnuteľnosti.
Odporca 1/ k vyjadreniu k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 85/2002, Dnot 15/2002 vydaného dňa 22.10.2002 notárom JUDr. Zdenkom Pijákom ako súdnym komisárom súd zistil, že v dedičskej veci po poručiteľovi menom I. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX uzavreli zákonní dedičia E. W. - pozostalá manželka a deti poručiteľa C. U., rod. W., H. W. a H. W. dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej nadobúdateľom 1 - ice v KN stave neidentickom, komasačná parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX zapísaných v komasačnom hárku č. XXX je H. W., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX.
Darovacou zmluvou (č. l. 36) uzatvorenou dňa 27.6.2005 medzi E. W., nar. XX.X.XXXX ako darujúcou a H. W., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovaným, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina dňa 28.2.2005 pod č. V 3882/05, darovala darujúca obdarovanému svoj podiel 1 v nehnuteľnostiach uvedených v bode I. tejto zmluvy, a to k nehnuteľnostiam parc. č. EKN XXX - TTP o výmere 416 m2, parc. č. EKN XXX - záhrady o výmere 76 m2, parc. č. EKN XXX TTP o výmere 188 m2 a parc. č. EKN XXX - TTP o výmere 144 m2. Vlastníctvo darujúcej k nehnuteľnostiam je zapísané v pozemnostnom hárku č. XXX v k. ú. R..
Z potvrdenia obce Višňové zo dňa 17.9.2010 súd zistil, že H. W. platí dane za pozemky parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX v k. ú. R. za roky 2006, 2007, 2008, 2009 a 2010.
Odporkyňa 3/ D. R. sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 18.10.2010, v ktorom uviedla, že sa s návrhom na začatie konania v plnom rozsahu stotožňuje a žiada, aby súd vyniesol rozsudok v súlade s navrhovaným petitom.
Na pojednávaní konanom dňa 29.10.2010 vykonanom v neprítomnosti odporkyne 3/, ktorá sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, a navrhovateľky 6/ neprítomnej na pojednávaní z dôvodu plnenia pracovných povinností, navrhovatelia zotrvali na návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Popreli tvrdenie odporcu, že navrhovatelia nehnuteľnosti neužívali, keďže nehnuteľnosť bola právnymi predchodcami navrhovateľov užívaná ohradená od roku 1950. Dochádzalo len k výmene pôvodného ostnatého pletiva za náhradné pletivo a tento pozemok je dodnes v užívaní súčasných spoluvlastníkov. Dokonca jeden z navrhovateľov má na časti týchto nehnuteľností postavenú aj prenosnú garáž, ktorú užíva. Poukázali na pečiatku súdneho rozhodnutia Čd 974/95, z čoho je evidentné, že nadobúdacím titulom bola riadne uzatvorená kúpna zmluva. Nemožno pripisovať na vrub účastníkov zmluvy, že zmluva nemala takú právnu formu, ktorá by bola podkladom pre zápis do pozemkovej knihy.
Navrhovateľ 1/ na pojednávaní tvrdil, že pozemok užívali stále od roku 1951 - 1952. Pozemok sa nachádza vo R. v intraviláne za domom č. XXX. Na pozemku sú trávy a slúži ako záhrada, sú tam nasadené aj ovocné stromy, tri orechy. Jeho švagor D. U., navrhovateľ 7/ má na pozemku aj provizórnu garáž. Pozemok bol vždy užívaný ako záhrada, kosila sa tam tráva pre dobytok. Teraz si na pozemku sadia podľa potreby. V minulosti pozemok obrábali, teraz keď sú starší, už toľko nie. Po smrti D. v roku XXXX na tento problém narazili, chceli sa vzájomne o pozemok nejako podeliť a zistili, že na pozemok majú list vlastníctva W.. Navrhovateľ 1/ bol za otcom odporcu 1/ I. W.Á., kým ešte žil, chcel, aby si dali tieto veci do poriadku. On o tomto probléme vedel a súhlasil s tým, aby si to nejako vysporiadali, nakrátko však zomrel. Dohodli sa na symbolickej kúpnej cene za pozemok. Odporca 1/ nikdy navrhovateľovi 1/ v užívaní tohto pozemku nebránil.
Navrhovateľka 2/ uviedla, že ona pozemok neužíva, pozemok však užívajú navrhovatelia I. H., D. U., R. E. a E. E.ilecová, tiež D. D. tým spôsobom, že si tam zasadia nejaké plodiny, majú tam jablone, chodievajú tam zbierať jablká, orechy. Ona s pozemkom, ktorý je predmetom tohto konania, susedí, občas ho aj pokosí, cez pozemok prechádza, využíva ho ako skratku. Poprela tvrdenia odporcu 1/, že by sa navrhovatelia o pozemok nestarali. Ona bývala vo R. v detstve v dome, ktorý je nad pozemkom, ktorý je predmetom tohto konania. Pozemok bol počas detstva navrhovateľky 2/ užívaný tak, že tam rodina navrhovateľky 2/ sadila zemiaky, na pozemku pracoval aj otec navrhovateľky. Na pozemku nikdy nevidela iné osoby, okrem rodiny navrhovateľky.
Navrhovateľka 3/ na pojednávaní uviedla, že je dcéra druhej manželky I. H., D. H., rod. E., nie je teda dcéra I. H.. Pozemok bol kúpený za druhého manželstva I. H. s D. H.. Pozemok bol vždy užívaný rodičmi, teda D. H. a jej manželom - nevlastným otcom navrhovateľky 3/ - I. H.. Po smrti D. H. narazili na tento problém, navrhovateľ 1/ bol za odporcom 1/.
I. H. pozemok užíval do svojej smrti v roku 1964. Od smrti I. H. užívala pozemok až do svojej smrti v roku 1987 matka D. H.. D. H., prvá manželka I. H., zomrela v roku 1943 na týfus, bolo to behom týždňa, ostali
po nej dve deti - Z., 11-ročný a I., 7-ročný. Následne bolo v krátkej dobe uzatvorené manželstvo s D. H. C. XX.X.XXXX. Navrhovateľka 3/ mala vtedy osem rokov. Na pozemok chodievala pomáhať svojim rodičom. Pozemok užívali ako záhradu, bol oplotený, nikdy zo strany W. neboli námietky a nerobili si na to nároky. Svojim rodičom chodievala na pozemok pomáhať, kým jej matka žila, chodievali tam všetci. Po smrti matky si pozemky rozdelili a užívali ich ako záhrady a nikto proti tomu nič nemal. Pozemky si aj oplotili, sadili si tam zeleninu, mali tam stromy, pozemok bol udržiavaný.
Navrhovateľka 4/ uviedla, že u svojich rodičov D. H. a I. H. žila do svojich 26 rokov, potom sa vydala a odvtedy býva v Ž.. Pozemok stále užívali, nikto proti tomu nikdy nič nemal, až teraz odrazu. Po smrti jej matky to I.Í. H. u W. vybavoval, ale neúspešne. Aj navrhovateľka 4/ má na pozemkoch doteraz svoju záhradu, užíva ju, má tam stromy a chodieva ich oberať.
Navrhovateľ 5/, syn I. D., ktorá bola dcérou I. H. a D. H., uviedol, že sa narodil v roku 1964, kedy zomrel jeho dedo I. H.. Býval s rodičmi vo R. rok a potom sa presťahovali do B., kde vyrastal. Medzitým chodievali do R., kde mali svoju záhradku, sadili tam zeleninu. Chodievala tam celá rodina, teda aj rodina U., E., D.Š., E.. Aj teraz tam občas zájdu, otec tam niečo sadí.
Navrhovateľ 7/ uviedol, že jeho nebohá manželka L. bola dcérou I. H. a D. H.. Za L. do R.Z. chodieval od roku 1966, v roku 1968 išiel na vojenčinu, v roku 1970 sa vrátil a uzavrel s ňou manželstvo v roku 1972. Býval vo R. u svokry D. H., chcel ten dom nadstaviť, alebo pristaviť, svokra mu však povedala, že ona to sľúbila D. D., otcovi D.F. D., navrhovateľa 5/. Preto navrhovateľ 7/ išiel bývať do Žiliny. V roku 1978 si kúpil auto a svokra mu povedala, aby si na pozemku postavil garáž, že bude menej kosenia. Garáž si postavil a doteraz tam stojí, nikto nemal nič proti tomu a neverí, že by ho svokra poslala stavať garáž na nejaký cudzí pozemok. Na ten pozemok od roku 1966 nikto nikdy nechodil, s otcom odporcu sa dobre poznal a on nijaký pozemok nikdy nespomenul. W. museli skákať cez potok, keď chodievali na ten pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, a preto ho radi predali.
Odporca 1/ na pojednávaní uviedol, že pozemok vlastne zdedil, sú tam postavené ploty, nemal sa s kým skontaktovať. Je to pokúskované. Na otázku súdu, či otec odporcu niekedy o tomto pozemku odporcovi 1/ hovorieval, odporca 1/ uviedol, že ani nie. Na otázku súdu, či je odporcovi 1/ známe, kto pozemok užíval, odporca 1/ uviedol, že vlastne to bolo ich. On ten pozemok zdedil po otcovi a chcel si dať následne do poriadku papiere. Jeho otec zomrel v roku 2001. Keď pozemok zdedil po otcovi, myslel si, že to je jeho, bol sa na pozemku pozrieť potom, ako ho zdedil, a videl, že sú tam tie ploty. Keď išiel okolo, tak tam nikoho nevidel, s kým by sa dohodol a oznámil mu, že to je vlastne jeho pozemok.
Odporca 2/, syn I. D., rod. H., t. č. nebohej na pojednávaní uviedol, že sa narodil v Celulózke v roku 1966, a pokiaľ mama žila, zomrela v roku 1984, na tú záhradu sa chodilo pravidelne. Do roku 1984 chodievali na prázdniny ku starej mame D. H.. Pozemok bol vtedy otvorený, bol bez plotov, bolo to oplotené takým malým plotom len od neb. Z. H., od Š. a od P.. V roku 1988 - 1989 sa pozemok začal kúskovať na viacero parciel, navrhovatelia si ho podelili. Každý si ohraničil svoj menší úsek, aby tam nechodili cudzí ľudia.
Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2011 uviedla navrhovateľka 6/, že je dcérou zosnulej I. D., rod. H. a D. H. bola matka I.. Navrhovateľka sa narodila v roku 1975 a celé svoje detstvo trávila u starkej vo R., chodievali pomáhať na záhradku, pestovali tam zeleninu a trávievali tam víkendy. Nikto nikdy nepovedal, že by im nejaká časť pozemku za domom nepatrila, vždy všetko obhospodarovali. Po smrti starej matky D. H. už pozemky týmto spôsobom neužívali, pozemky si rozdelili medzi sebou deti D. H., a to E. E., E. E., R. E., E. U., I. D. a I. H.. Navrhovateľka aj potom na tento pozemok chodievala na tú vyčlenenú časť pozemku nielen cez víkendy, ale aj v týždni polievať záhradu. Na pozemku nikdy žiadnych cudzích ľudí nevidela a pri užívaní pozemku rušení neboli.
Odporkyňa 3/ uviedla, že je dcérou zosnulej I. D., rod. H. a sestrou navrhovateľky 6/. Narodila sa v roku 1964, vyrastali spolu s bratom vo R. asi rok po jej narodení. Potom sa presťahovali do B.W.. Do smrti matky I. D. v roku 1984 chodievali obrábať záhradu do R.U. a trávili tam u starej matky aj prázdniny.
Chodievali tam zaorávať zemiaky, pestovali tam zeleninu. Nikto ich pri užívaní záhrady nerušil. Nikdy im nikto nepovedal, že pozemok nie sú oprávnení užívať a že je vo vlastníctve niekoho iného. Do roku 1984 bol pozemok otvorený, nebol ohradený, potom sa ohradil. Pozemok si medzi sebou rozkúskovali a spoločne ohradili, každý mal oplotené svoje vyčlenené časti. Pozemok už asi 10 rokov neužíva, ale záhradu chodieva obrábať jej otec D. D., chodieva kosiť, niekedy ide pomôcť bratovi E. D..
Splnomocnená zástupkyňa odporcu 1/ na pojednávaní predložila kópiu z katastrálnej mapy, na ktorej zvýraznila pozemky parc. č. XXX a XXX a uviedla, že vlastníkom týchto pozemkov je odporca 1/ H. W.. Medzi týmito dvomi pozemkami je i pozemok parc. č. XXX, na ktorom je stávajúci dom vo vlastníctve navrhovateľov. Poukázala na to, že pozemky sú na severnej strane tohto domu, sú tam nasadené stromy
- orechy a na pozemku č. XXX sa nedá nič pestovať. Nikto navrhovateľom neupiera, že tam pracovali a trávievali voľný čas. Navrhovatelia teda užívajú a obhospodarujú parcelu priľahlú z pravej strany ku parcele XXX, ako i parcelu, ktorá sa nachádza medzi parcelami XXX a XXX. Splnomocnená zástupkyňa a odporca 1/ sledujú, ako sú tieto pozemky užívané od roku 2000, kedy navštívil matku splnomocnenej zástupkyne pán I. H., pričom bola prítomná aj splnomocnená zástupkyňa odporcu 1/. I. H. chcel tieto pozemky odkúpiť za 4,- Sk/m2. Teda už vtedy vedel, že nie sú vlastníkmi a neoprávnene tieto pozemky užívajú. V roku 2001 bolo ROEP potvrdené, že vlastníkmi pozemkov je rodina odporcu. Parcela, na ktorej je drevená garáž, ktorú užívali pán D., pán U., je neúrodná, pretože sa nachádza zo severnej strany, je tam tieň a na tomto pozemku by nikto nič nesadil. Čo sa týka pozemku parc. č. XXX, odporca tam nikdy nikoho nevidel kosiť. Splnomocnená zástupkyňa odporcu 1/ uviedla, že má vo R. pochovaného svojho manžela od roku 2005, pozemky sa nachádzajú asi 100 m od cintorína a 2-3-krát chodieva na cintorín okolo týchto pozemkov.
Na pojednávaní bol vykonaný výsluch svedkov D. H., I. P. a D. P..
Svedkyňa D. H., ktorej manžel je bratrancom navrhovateľa 1/, I. H. je krstný otec manžela svedkyne, na pojednávaní uviedla, že podľa jej názoru rodina H. a rodina W. nebývajú tak ďaleko od seba, aby si nemohli medzi sebou veci vysporiadať. Svedkyňa je 40 rokov vydatá vo R. a bývajú oproti rodinnému domu H., v ktorom pozemku majú údajne nejaký podiel W.. Svedkyňa videla tie pozemky obrábať jedine príslušníkmi rodiny H.. Na tomto pozemku sa nebol od W.Á. nikto ani pozrieť. Svedkyňa bola prekvapená, keď tam videla naposledy fotografovať splnomocnenú zástupkyňu odporcu 1/, keďže nikdy predtým ju tam nevidela. Bolo to asi v novembri minulého roka.
Svedok I. P., bratranec navrhovateľa 1/ uviedol, že býva vo R. a je mu známe, že sa jedná o pozemok, ktorý užíva I. H. a všetci prítomní navrhovatelia na pojednávaní, okrem odporcu 1/. Svedok sa v pojednávacej miestnosti vo vzťahu k prítomným osobám orientoval vizuálne, nepoznal mená prítomných osôb, okrem I. H. a pána U., osoby navrhovateľov, ktoré majú užívať pozemok poznal z videnia, takisto ako osobu odporcu 1/, ktorého meno tiež nepoznal, len sa vyjadril, že všetky osoby prítomné v pojednávacej miestnosti okrem odporcu 1/ pozemok užívajú. Svedok vo R.Z. býva od roku 1942, odkedy sa narodil a stále býva na tom istom mieste. Okolo pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, chodieva na roľu. Vždy tam videl pracovať Vierku (označil navrhovateľku 3/ R. E.), tiež I., (označil navrhovateľa 1/). Čo sa týka odporcov 2/ a 3/, nevedel sa vyjadriť, či na pozemky chodievali pracovať.
Svedok D. P. na pojednávaní uviedol, že je bratrancom navrhovateľa 1/. Vo Višňovom býva od roku 1961, kedy tam kúpil jeden pozemok. Uviedol, že na pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, nevidel nikdy odporcu 1/. Na pozemok chodia najviac D. D., D. U., E. E., na pozemku nikdy nevidel tých, ktorý si na pozemok robia nárok, teda W.. A. W., teda ich otec, sa pýtal svedka, či náhodou nevie, kde je ten pľac, čo oni majú. Svedok mu povedal, že mu to nie je známe, že mu to nevie povedať. Prvýkrát sa svedok dozvedel, kde W. majú ten pozemok až pred týmto pojednávaním. Svedok býva vedľa tej parcely a s I. H. hovoril o tom, akým spôsobom má svedok ohradiť svoj pozemok. S I. H. sa svedok vlastne dohodol na hranici pozemku, na ktorú svedok postavil plot.
Navrhovateľka 3/ uviedla, že ako jej rodičia, tak aj W., si boli vedomí kúpno-predajnej zmluvy, boli si vedomí, že pozemok je rodiny H. a nikto zo W. nemal námietky voči užívaniu pozemku rodinou H.. W. sa
o tom dozvedeli až vtedy, keď si to chceli dať navrhovatelia kompletne do poriadku, čo bolo v roku 1993. Preto navrhovateľke 3/ nie je známe, prečo tak tvrdo trvajú na tom, že je to ich, lebo kúpno-predajná zmluva je jasná.
Navrhovateľ 7/ poukázal na to, že keď na pozemku v roku 1978 postavil garáž, prečo vtedy odporcovia neprotestovali, keď to bolo na ich pozemku, pritom garáž tam je doteraz.
Odporca 1/ prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne poukázal na to, že zmluva z roku 1950 nebola zanesená do pozemkovej knihy, preto ju odporca považuje za nepodstatnú. V roku 1955 prebehlo dedičské konanie po Ž. W., matke otca AA.ojza W., ktorý tieto sporné pozemky v dedičskom konaní č. k. D 633/55 zo dňa 31.1.1956 zdedil. Navrhovatelia nemohli pozemky vydržať len na základe toho, že odporcovia pozemky neužívali. Odporcom predsa nevadilo, že oni cez tie pozemky niekedy prešli, alebo si ich užívali. Len neužívaním pozemkov zo strany odporcov nebolo možné tieto pozemky vydržať.
Dňa 29.3.2011 bola vykonaná ohliadka miesta samého. Na ohliadke navrhovateľ 7/ poukázal na svoj oplotený pozemok, ako ho on užíva od roku 1971, odkedy sa oženil. Navrhovateľ 1/ uviedol, že na pozemku, označenom navrhovateľom 7/ mali rodičia, teda I. H. a matka D. H., rod. E., záhradu. Pozemky boli inak ohradené, a boli užívané ako záhrady a dvor. Navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na ohliadke miesta samého poukázali na to, že pozemky sú oplotené a teda aj užívané vo väčšom rozsahu, ako sa domáhajú určenia vlastníckeho práva. Navrhovateľka 3/ uviedla, že parcely XXX a XXX boli len také malé kúsky, ktoré bolo zo strany predávajúcich ťažké využívať a pre rodičov navrhovateľov bolo uzatvorenie tejto zmluvy výhodné, pretože pozemky sa nachádzali v susedstve pozemkov, ktoré vlastnili rodiča navrhovateľov, a ktoré sa nachádzali aj pod ich rodinným domom.
Svedkyňa D. H. na ohliadke miesta samého uviedla, že pozemky, ktoré sú predmetom konania, boli užívané rodinnými príslušníkmi rodiny H., obrábali sa tu a boli sadené zemiaky, zelenina. Nikto iný tu nemal ani len kúsok. Svedkyňa býva v dome, ktorý sa nachádza cez cestu vlastne oproti domu č. súp. XXX, teda býva v tesnej blízkosti týchto pozemkov.
Svedok I. P. na pojednávaní uviedol, že jeho dom je v blízkosti domu č. XXX. Užívacie vzťahy pozemkov nachádzajúcich sa v okolí jeho domu sú mu preto známe. Pozemky boli stále užívané. Keď mal svedok 6 - 7 rokov, stále tu ako deti behali a videl, že pozemky užíval I. H., a potom tu boli Z., I., pozemky vtedy neboli oplotené. Pozemky sa užívali tak, že sa kosili. Právni predchodcovia navrhovateľov mali hospodárstvo, mali aj koňa, kravy, bolo tam humno. Takýmto spôsobom sú pozemky užívané 30 alebo 40 rokov.
Svedok D. P. na ohliadke miesta samého uviedol, že keď mal tri roky, otec i matka mu zomreli. Vyrástli s bratom u svojej starej mamy v dome, ktorý je tretí v poradí od domu č. s. XXX. V roku 1955 jeho stará matka zomrela a on vtedy odišiel z domu do Terchovej. V roku 1958 išiel na vojnu a v roku 1960 sa vrátil. V roku 1961 si kúpil záhradu, ktorá sa nachádza v spodnej časti pozemku parc. č. XXX. Pamätá sa, že od roku 1961 sú pozemky, na ktorých účastníci ohliadky stáli, ohradené tak, ako sú ohradené aj teraz. Pozemky boli užívané vždy H. a žiadnymi tretími osobami nie. Po smrti tej druhej mamy si pozemky rozdelili deti a užívali ich, a to vždy v takom rozsahu, v akom sú oplotené.
Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní konanom dňa 3.8.2012 uviedla, že poručiteľ I. H. tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.9.1950 schválenej v tom čase príslušným procesným súdom pod Čd. 974/95. Nehnuteľnosti nadobudol len poručiteľ, a na základe tejto kúpnej zmluvy právny predchodca navrhovateľov vstúpil do nikým nerušenej dobromyseľnej držby a v tejto držbe pokračoval až do úmrtia svojej druhej manželky.
Odporca 1/ tvrdil, že nie je pravdou, že by sa necítili byť vlastníkmi predmetných pozemkov. Vlastník predsa nemá povinnosť sa o svoj majetok starať. Tento majetok bol vždy vlastníctvom rodiny odporcu
1/. O zmluve, ktorá bola v konaní predložená, sa odporcovia dozvedeli až v roku 2009. Uviedol, že spochybňuje dobromyseľnosť navrhovateľov, pretože oni žili dlhé roky v dobrej viere, že sú jediní a právoplatní vlastníci. Poukazoval na konanie navrhovateľa 1/ I. H., ktorý oslovil odporcu 1/, že pozemky chce od neho odkúpiť, pričom keď je niekto vlastníkom, nepotrebuje odkupovať svoje vlastníctvo.
Navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne argumentovali, že pokiaľ mali záujem o uzavretie kúpnej zmluvy s odporcom 1/, resp. s jeho právnym predchodcom, jednalo by sa o kúpnu zmluvu so symbolickou kúpnou cenou 1,- € len z dôvodu, aby predišli zdĺhavému a finančne náročnému súdnemu konaniu.
Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov a ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa ust. § 868 OZ pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ust § 115 zákona č. 141/1950 Zb. (ďalej len SOZ) vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Podľa ust. § 116 ods. 1 SOZ vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
Podľa ust. § 145 ods. 1 SOZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
Podľa ust. § 145 ods. 2 SOZ v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa ust. § 566 ods. 1 SOZ lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.
Podľa ust. § 566 ods. 2 SOZ to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
Podľa ust. § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 265/1949 Sb. o rodinnom práve imanie, ktoré nadobudne ktorýkoľvek z manželov v čase trvania manželstva - vyjmúc to, čo nadobudne dedičstvom alebo darom, a to, čo slúži jeho osobným potrebám alebo výkonu jeho povolania -, tvorí jeho získaný majetok.
Získané majetky obidvoch manželov sú majetkom im spoločným (zákonné majetkové spoločenstvo).
Podľa ust. § 500 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1964, majetkové spoločenstvá medzi manželmi vzniknuté podľa predošlých predpisov zanikajú 1.apríla 1964 a týmto dňom vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k všetkému, čo podľa tohto zákona do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí.
Súd v konaní postupoval podľa ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti a určil, že do dedičstva po poručiteľovi I. H., zomr. dňa 17.8.1964, patria v podiele 1 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. R., a to parcely registra E parc. č. XXX o výmere 416 m2 a parc. č. XXX o výmere 144 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX.
Vzhľadom na to, že navrhovatelia sa v tomto konaní domáhali určenia, že hore uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, ich právnom predchodcovi I. H., sa jedná o určovaciu žalobu, súd v konaní skúmal, či navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu na takomto určení. Naliehavý právny záujem je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pokiaľ nie je naliehavý právny záujem daný, nemôže byť žaloba z tohto dôvodu opodstatnená. Súd dospel k záveru, že bez rozhodnutia súdu v tejto veci by nemohlo dôjsť k uplatneniu si právneho nároku navrhovateľov k nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania v dedičskom konaní. Zo žalobného návrhu, ako aj z vyjadrenia odporcu v rade 1/ je zrejmé, že stav právnej neistoty medzi účastníkmi existuje, pretože navrhovatelia tvrdia, že pozemky patria do dedičstva po právnom predchodcovi účastníkov konania, zároveň odporca tvrdí, že on je výlučným vlastníkom týchto pozemkov, ktoré nadobudol jednak v dedičskom konaní po svojom otcovi a jednak darovacou zmluvou od svojej matky. Pozemky sú zároveň vedené ako výlučné vlastníctvo odporcu 1/ v katastri nehnuteľností na Správe katastra Žilina. Rozhodnutím v tejto veci dôjde k odstráneniu neistoty medzi účastníkmi konania, preto je v konaní daný naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu. Určovacia žaloba má i v tomto prípade preventívny charakter, ktorý spočíva v tom, že s jej pomocou možno pomôcť pri odstránení stavu ohrozenia práva a neistoty v právnom vzťahu.
Navrhovatelia a odporcovia 2/ a 3/ sú vecne legitimovaní v predmetnej veci, nakoľko sú zákonnými dedičmi po svojich právnych predchodcoch, a to po I. H., okrem navrhovateľky 3/ R. E., ktorá nie je v konaní vecne legitimovaná, keďže Alojz Pivko nie je právnym predchodcom navrhovateľky 3/.
Súd v konaní skúmal vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXX a XXX v k. ú. R., nakoľko medzi navrhovateľmi a odporcom 1/ bol v tejto otázke rozpor. Navrhovatelia tvrdili, že vlastnícke právo k týmto pozemkom nadobudol ich právny predchodca I. H. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.9.1950, na základe ktorej zmluvy nebolo zapísané vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy, do pozemkovej knihy. Navrhovatelia tvrdili, že I. H. so svojou manželkou D., rod. E. však vstúpili do oprávnenej držby a pozemky na základe tejto kúpnej zmluvy riadne, nerušene a nepretržite užívali.
Odporca 1/ v konaní predložil osvedčenie o dedičstve č. k. D 85/2002, Dnot 15/2002 zo dňa 22.10.2002, na základe ktorého nadobudol po poručiteľovi I. W., svojom otcovi, v podiele 1 komasačné parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX, zapísané v komasačnom hárku č. XXX a darovaciu zmluvu, na základe ktorej
nadobudol darom od E. v podiele 1 pozemky zapísané na LV č. XXXX v registri EKN ako parcely č. XXX, XXX, XXX a XXX v k. ú. R., ktoré pozemky sú zapísané na LV č. XXXX ako výlučné vlastníctvo H. W. - odporcu 1/.
Vlastnícke právo je možné nadobudnúť originárnym alebo derivatívnym spôsobom. Originárne (pôvodne) sa nadobúda vlastníctvo vytvorením novej veci, spracovaním veci, nadobudnutím úžitkov a prírastkov veci, prisvojením si veci. K týmto prípadom možno zaradiť i nadobudnutie vlastníctva zo zákona alebo rozhodnutím štátneho orgánu, resp. vydržanie. Pôvodnosť týchto spôsobov spočíva v tom, že právo vlastníka sa neodvodzuje od žiadneho právneho predchodcu, prípadne vlastníctvo predchodcu úplne zaniklo.
Odvodene (derivatívne) sa vlastnícke právo najčastejšie nadobúda právnymi úkonmi medzi živými, predovšetkým zmluvami alebo v dôsledku smrti fyzickej osoby, a to dedením.
Vzhľadom na tvrdenia navrhovateľov súd ex offo skúmal, či boli splnené podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti a ktorými osobami bolo vlastnícke právo vydržaním nadobudnuté.
Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov, teda musí sa jednať o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a nepretržitá. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Keďže tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu.
Predpokladom vydržania práva je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať, mal alebo mohol by mať pochybnosti, že užíva aj pozemok, ktorého vlastníctvo nenadobudol. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí na základe právnej skutočnosti spôsobilej k nadobudnutiu vlastníckeho práva držby pozemku, na ktorú sa táto právna skutočnosť nevzťahuje, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto parcely. Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný nadobúdací titul, môže ísť aj o domnelý právny dôvod, teda o prípad, kedy je držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu taký titul je, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, taký držiteľ sa domnieva, že mu vykonávané právo patrí, hoci tomu tak v skutočnosti nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno súdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titulu uchopenia sa držby ktorým môže byť napríklad aj existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto skutočnosti pritom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Pretože dobrú vieru je potrebné hodnotiť objektívne, pričom kritériom je, ako by vec posúdil priemerný človek pri zachovaní obvyklej opatrnosti, nemožno dospieť k záveru, že za rovnakej situácie by jedna osoba bola v takto kvalifikovanej dobrej viere a druhá nie. Pritom však je potrebné okolnosti a z nich vyplývajúce právne dôsledky uchopenia držby skúmať u každého držiteľa zvlášť. Bolo teda potrebné v konaní najskôr urobiť skutkové zistenia o tom, či právny predchodca navrhovateľov I. H. začal užívať pozemky parc. č. XXX a XXX, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11. septembra 1950 medzi predávajúcimi H. W. a manželkou Ž.Z., rod. G. ako predávajúcimi a I. H., ženatým s D., rod. E. a D. H., ženatým so W., rod. Č., pričom I. H. predávajúci odpredali pozemky parc. č. XXX a XXX v k. ú. R. a posúdiť, či bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom týchto pozemkov, či bol teda ich oprávneným držiteľom, jeho oprávnená držba bola nerušená a trvala nepretržite počas vydržacej doby.
Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že vlastnícke právo na základe zmluvy uzatvorenej dňa 11.9.1950 nebolo zapísané do pozemkovej knihy, bol preto dôvod skúmať nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom titulom vydržania tak, ako to navrhovali navrhovatelia.
Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 11.9.1950, teda pred vstupom do účinnosti zák. č. 141/1950 Zb., tzv. Stredného občianskeho zákonníka (ďalej len SOZ), ktorý bol účinný od 1.1.1951. Právny stav na Slovensku platný do 31.12.1950 okrem ďalších podmienok vyžadoval pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uplynutie 32-ročnej vydržacej doby. Nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním podľa uhorského obyčajového práva však neprichádzalo do úvahy vzhľadom k ust. § 566 ods. 1 SOZ, podľa ktorého lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu najneskôr uplynutím tejto kratšej lehoty počítanej odo dňa 1.1.1951, čo podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia platí aj o vydržacej dobe. Súd preto posudzoval otázky vydržania v predmetnej veci podľa príslušných ustanovení SOZ, ktorý v ust. § 115 a násl. v spojení s ust. § 145 upravoval nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Podmienkou v prípade, že sa jednalo o nehnuteľnosť, bola jej nepretržitá oprávnená držba počas vydržacej doby v trvaní 10 rokov. Pri vydržaní držiteľ musel byť vzhľadom ku všetkých okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí.
Dobromyseľnosť nadobúdateľa I. H. mal súd v konaní nesporne preukázanú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že I. H. so svojou manželkou D., rod. E. vstúpili do držby pozemku po uzatvorení kúpnej zmluvy v roku 1950, tento nepretržite až do smrti I. H. v roku 1964 a D. H. v roku 1987 riadne užívali, a to so svojimi rodinnými príslušníkmi, ktorí po smrti I. H. a D. H. v užívaní týchto pozemkov pokračovali. Právni predchodcovia navrhovateľov I. H. a D. H., rod. E. užívali predmetné nehnuteľnosti bez toho, aby im v tom niekto akýmkoľvek spôsobom bránil. Pokiaľ by aj vznikla pochybnosť o tejto okolnosti, podľa ust. § 145 ods. 2 SOZ sa v pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená. Preto pri splnení zákonom vyžadovaných podmienok podľa § 115, 116 v spojení s § 145 SOZ nadobudli právni predchodcovia navrhovateľov vlastnícke právo k sporným pozemkov v k. ú. R. v celosti titulom vydržania a stali sa tak ex lege vlastníkmi sporných nehnuteľností. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia potom vydržacia lehota, ktorá mala začať plynúť od 11.9.1950 a podľa obyčajového práva trvala 32 rokov, uplynula dňa 1.1.1961 ako 10-ročná vydržacia doba zavedená zákonom č. 141/1950 Zb. Právni predchodcovia navrhovateľov predmetné nehnuteľnosti vydržali počas trvania manželstva a podľa zásad princípu koakvizície sa tieto stali ich koakvizičným spoluvlastníctvom, ktoré sa transformovalo podľa ust. § 500 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. od 1.4.1964 na bezpodielové spoluvlastníctvo.
V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 11. septembra 1950 bolo majetkové spoločenstvo manželov upravené v zák. č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve, nebolo teda majetkové spoločenstvo manželov systematicky včlenené do Občianskeho zákonníka, k čomu došlo až zákonom č. 40/1964 Zb., Občianskym zákonníkom, ktorý nadobudol účinnosť 1.4.1964. Zákonom č. 265/1949 Zb. bol zavedený do právneho poriadku SR inštitút zákonného majetkového spoločenstva medzi manželmi. Podľa ust. § 22 ods. 1 bola upravená možnosť nadobudnutia majetku ktorýmkoľvek z manželov v čase trvania manželstva okrem nadobudnutia majetku dedičstvom, alebo darom, a toho, čo slúži jeho osobným potrebám, alebo výkonu jeho povolania - teda majetok nadobudnutý ktorýmkoľvek z manželov v čase trvania manželstva tvorí jeho získaný majetok. Z ust. § 22 ods. 2 zák. č. 265/1949 Zb. vyplýva, že získané majetky obidvoch manželov sú spoločným majetkom, teda sú predmetom zákonného majetkového spoločenstva. Preto aj keď zmluvu uzatvorenú dňa 11.9.1950 uzatvoril a podpísal len I. H., podľa ust. § 22 ods. 1 a 2 zák. č. 265/1949 Zb. sa stal tento nadobudnutý majetok predmetom zákonného majetkového spoločenstva manželov I. H. a D. H., rod. E.P., s ktorou I. H. uzatvoril manželstvo v roku 1943.
Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré manželstvo zaniklo s poukazom na ust. § 22 ods. 1 zák. č. 94/1963 Zb., Zákona o rodine smrťou I. H. dňa 17.8.1964. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané, že podiely manželov I. H. a D.F. H., rod. E. by nemali byť rovnaké, súd dospel k záveru, že do aktív dedičstva po poručiteľovi I. H., zomr. dňa XX.X.XXXX patria nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XXX a XXX v kat. úz. R.Š., a to v podiele 1, a len v podiele 1 majú byť v dedičskom konaní po Alojzovi Pivkovi dodatočne prejednané, keďže druhá polovica týchto nehnuteľnosti bola po smrti I. H. titulom BSM podielovým spoluvlastníctvom D. H., rod.
E.. Súd preto návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi I. H., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX, patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. R., a to parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 416 m2, parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 144 m2, ktoré nehnuteľnosti sú na Správe katastra Žilina zapísané na LV č. XXXX, v časti spoluvlastníckeho podielu 1-ice zamietol.
Pokiaľ odporca 1/ vzniesol námietku premlčania s poukazom na dátum vydania dedičského rozhodnutia, súd poukazuje na ust. § 100 ods. OZ, podľa ktorého sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Námietka premlčania bola teda vznesená nedôvodne.
Súd návrh navrhovateľky 3/ R. E., rod. E. zamietol pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie. Navrhovatelia sa totiž v konaní domáhajú určenia, že nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva po poručiteľovi I. H., ktorý však nebol otcom navrhovateľky 3/, navrhovateľka 3/ teda nie je dedičkou po I. H. podľa ust. § 473 ods. 1 OZ, podľa ktorého v prvej skupine dedia poručiteľovi deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Navrhovateľka 3/ preto nie je nositeľom takých práv, o ktorých sa v tomto konaní koná, súd jej návrhu z uvedených dôvodov vyhovieť nemohol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľov 1/ a 3/-7/ a odporcov 1/-3/ tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka 3/ bola v konaní v celom rozsahu neúspešná, preto by odporcovia 1/, 2/ a 3/ mali voči navrhovateľke 3/ právo na náhradu trov konania. Odporcovia si však náhradu trov návrhom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, preto im ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).