Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cb-31-2011.pdf
PDF · 126.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/31/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa: Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Revolučná 595, 031 05 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 672 441, zastúpený JUDr. Igorom Čerevkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom J. Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi: Liptovské družstvo OBNOVA, družstvo, so sídlom Družstevná 2221, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 248 938, zastúpený FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, v konaní o určenie neplatnosti Zmluvy o vzájomnej spolupráci a Zmluvy o nájme, t a k t o
rozhodol:
Súd u r č u j e, že Zmluva o spolupráci uzavretá dňa 28.8.2008 medzi spoločnosťou Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. a družstvom Liptovské družstvo OBNOVA, družstvo je v časti týkajúcej sa dodávky kalu a to v druhej časti (označená ako „Predmet zmluvy“) ods. 4. bod 4.1.2, 4.1.7; v tretej časti (označená ako „Výstavba projektu“) ods. 14. bod 14.1, 14.2, 14.4; v piatej časti (označená ako „Odplata) ods. 16. bod 16.1, 16.2, 16.3, 16.4; v siedmej časti (označená ako „Spoločné ustanovenia“) ods. 22. bod 22.1.1, 22.1.4 - len v časti týkajúcej sa kalu j e n e p l a t n á.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 1.4.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že Zmluva o vzájomnej spolupráci uzatvorená dňa 28.8.2008 medzi účastníkmi konania a Zmluva o nájme uzatvorená dňa 30.10.2008 medzi účastníkmi konania sú neplatné.
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4Cb/31/2011-239 zo dňa 23.6.2011 žalobu zamietol, ktoré rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/203/2011-305 zo dňa 12.3.2012 a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V rámci intencií odvolacieho súdu prvostupňový súd doplnil dokazovanie naznačeným smerom, opätovne vo veci vypočul účastníkov konania, svedkov, uznesením č.k. 4Cb/31/2011-327 zo dňa 14.6.2012 pribral do konania geodeta K.. L. Q. a vykonal ohliadku na mieste samom.
Právny zástupca navrhovateľa trval na podanej žalobe. Uviedol, že prejavená vôľa nekorešponduje s vôľou subjektu. Treba vyhodnocovať komplexný postup vtedajších štatutárov. Úrad pre verejné obstarávanie ako najkompetentnejší orgán uskutočnil hĺbkovú kontrolu a konštatoval, že bola porušená kogentná právna norma. Takýto protokol je pre súd záväzný, pokiaľ sa nepreukáže opak. Právny úkon je neplatný od počiatku obídením Zákona o verejnom obstarávaní. Hlavným bodom Zmluvy o
spolupráci bolo odoberať a dodávať kal. Bioplyn s kalom súvisí. Dodávka elektrickej energie je v príčinnej súvislosti s kalom. Ostatné ustanovenia predmetu Zmluvy o spolupráci sú nič nehovoriace. V zmysle čl. 1.1.1 je Zmluva o nájme priamo nadviazaná Zmluvou o spolupráci, ako jej neoddeliteľná súčasť. Tieto nehnuteľnosti netvoria kompatibilný celok. Nehovorí sa tu ako sa na nehnuteľnosti dá dostať. Právny stav nekorešponduje so stavom reálnym. Gro Zmluvy je kal. Aby sa kal dal spracúvať, musí byť vystavaný nejaký objekt, ale čo sa v tomto objekte bude spracúvať ak nie kal? K zmluvným záväzkom by nikdy nedošlo, keby neboli porušené kogentné normy. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spolupráci je Nájomná zmluva, preto nemožno hovoriť o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, pretože je tu efekt domina. Je nesporné, že predmetom verejného obstarávania mala byť dodávka kalu. Verejné obstarávanie vykonané nebolo a odoberanie kalu mal žalovaný nadobudnúť bez toho, aby teda sa zúčastnil nejakého výberového konania v nejakej súťaži prístupnej verejnosti. Vzhľadom na strategický zámer a výrobnú činnosť a podnikateľské aktivity navrhovateľa, by k takejto zmluve nikdy nedošlo, ak by nemalo byť predmetom tejto zmluvy odoberanie kalu, pretože by stratila svoju kauzalitu a jednoducho by nebol by dôvod uzatvárať zmluvu, aby umiestnila cudzí podnikateľský prvok na svojom pozemku pri jeho podnikateľských aktivitách za takýchto podmienok, odpadol by základný dôvod uzatvorenia zmluvy. Čo sa týka zmluvy o nájme predmetných pozemkov, bolo tu vykonané dokazovanie pribratím geodetky, aby urobila odborný posudok k otázke vymedzenia geometrického plánu alebo geometrickým plánom vyčlenenia pozemkov, ktoré tvoria predmet zmluvy. Zmluva o nájme predmetných nehnuteľností má charakter písomnej zmluvy a má konkrétne ustanovenia týkajúce sa predmetu nájmu v konkrétnom článku. Predmet zmluvy vymedzený v písomnom vyhotovení zmluvy nie je dostatočne zrozumiteľný a nie je určitý. Je v rozpore s právnym stavom, ktorý je evidovaný na katastri nehnuteľnosti; je v rozpore s náčrtom, ktorý mal, podľa tvrdenia odporcu, tvoriť prílohu zmluvy a teda je aj v rozpore s geometrickým plánom, ktorý vyhotovila geodetka, ktorú pribral súd, pretože vychádzala pri vyhotovovaní geometrického plánu nie z textu zmluvy, ale smerodajným pre ňu bol náčrtok. Navrhovateľ nemal k dispozícii prílohu zmluvy, príloha zmluvy nebola a keby aj bola, tak jednoducho je tam taký rozpor v základných údajoch, ktorý má za následok neurčitosť vymedzenia predmetu zmluvy o nájme predmetných nehnuteľností. Významné pre toto súdne konanie je aj samotný formálny proces, ktorý by teda buď na príslušnom katastri prebehol alebo neprebehol. Čo sa týka zastretosti právneho úkonu, zmluva je uzatvorená na obdobie vyše 40 rokov, za ekonomických podmienok, ktoré nahrádzajú charakter nájomnej zmluvy a má to charakter viac menej zmluvy kúpnej. Keďže sa jedná o veľmi zaujímavý ekonomický segment, je zrejmé, vzhľadom aj na verejné obstarávanie, ktoré nebolo dodržané, uskutočnená veľmi výhodným a veľmi zaujímavým smerom, ktorý hovorí sám o sebe. Preto je absolútne neplatná zmluva o vzájomnej spolupráci a v príčinnej súvislosti s touto je absolútne neplatná zmluva o nájme z dôvodu neurčitosti vymedzenia predmetu nájmu.
Právny zástupca odporcu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu sa prvostupňový súd mal zaoberať dvomi otázkami a to otázkou určitosti predmetu Zmluvy o nájme a právne postavenie navrhovateľa vo vzťahu k Zákonu o verejnom obstarávaní. Súčasťou Nájomnej zmluvy bol geodetický náčrt. Tvrdia, že navrhovateľ nemá postavenie obstarávateľa podľa Zákona o verejnom obstarávaní. Ak by aj súd posúdil čiastočnú neplatnosť tohto právneho úkonu, tak len vo vzťahu k oddeliteľnému plneniu a to dodávky kalu. To, že sa jedná o deliteľné plnenie konštatoval aj Úrad pre verejné obstarávanie. Rovnako je tu salvatoriánska doložka. Poukázal na judikatúru, ktorá sa vzťahuje na zmluvy o budúcich zmluvách ohľadne prevodov nehnuteľností, ktoré nie sú ešte vyčlenené, zamerané geometrickým plánom, ale postačuje náčrt, z ktorého sú zrejmé hranice, lomové body. V súdenom prípade sa jedná o Nájomnú zmluvu. Majú za to, že predmet nájmu je dostatočným spôsobom špecifikovaný a to popisným spôsobom a rovnako je vyšrafovaný v Prílohe. Prejav bol jasný a to prenajať časť pozemku, keď predmetom nájomnej zmluvy môže byť aj časť. Nájomnú zmluvu pripravil navrhovateľ. Predmet nájmu takýmto spôsobom vymedzil a urobil náčrt. Ak sú tu pochybnosti, pričom tvrdia, že žiadne pochybnosti nie sú, treba ich vykladať na ťarchu navrhovateľa. Vôľa právnickej osoby sa rodí vo vnútri spoločnosti, navonok sa prejavuje podpisom zmluvy. Prejav vôle bol pretavený do písomnej formy, preto je potrebné z nej vychádzať a nie vychádzať z nejakých okolností alebo úvah, či by mohli byť nejaké vedľajšie dojednania v Zmluve. Pokiaľ hovoria o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, Úrad pre verejné obstarávanie uviedol, čo je hlavným, čo je akcesorickým predmetom zmluvy a že tretia časť zmluvného vzťahu predstavuje Dodávka kalu a že len na túto sa vzťahuje Zákon o verejnom obstarávaní. Ak by sa súd stotožnil s názorom Úradu pre verejné obstarávanie, dodávky kalu sa týka len článok 4.1.2, 4.1.7, celý článok 16. a článok 22. bod 22.1.1. Hlavným predmetom Zmluvy bol projekt výstavby výrobne biopaliva a energetického celku na prenajatých pozemkoch. Všetko ostatné sú záväzky alebo definícia záväzkov jednotlivých zmluvných
strán. Kal je jeden z mnohých záväzkov. Bol to bonus pre Liptovskú vodárenskú spoločnosť, ktorá má veľký problém so spracovaním kalu a dokonca ho v súčasnej dobe predáva za drahšie peniaze. Kal nie je gro Zmluvy. Ak bola Zmluva dostatočne určitá pre Úrad pre verejné obstarávanie, nepochybne musí byť určitá aj pre zmluvné strany. Kal nie je jediná a vôbec nie nevyhnutná surovina.
Štatutárny zástupca odporcu Y.. V. uviedol, že dielo bolo nadimenzované na elektrický výkon 4,5MW elektrickej energie/1 hodina. Aby to vyrobili museli by spracovať 50000 ton zeleného odpadu za rok. Zelený odpad vzniká pri lesnej a poľnohospodárskej činnosti. Jednou jeho časťou je aj kal. Zákon o odpadoch hovorí, že kal by sa mal spracovávať v mieste jeho vzniku. Podľa Zmluvy o spolupráci sa malo odoberať 10000 ton kalu ročne, zvyšok do 50000 ton je zelený odpad. Čo sa týka kalu, bolo to nutné zlo. Kal vedia nahradiť inou surovinou. Dielo môže ísť na nižší výkon. Je to limitované kvalitou a množstvom suroviny.
Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom listín založených v spise a to so Zmluvou o vzájomnej spolupráci uzavretej dňa 28.8.2008 (č.l. 7 spisu), so Zmluvou o nájme uzavretou dňa 30.10.2008 (č.l. 25 spisu), so Stanovami navrhovateľa (č.l. 37 spisu), Štatútom predstavenstva (č.l. 38 spisu), s Upozornením predsedu dozornej rady na porušenie stanov (č.l. 55 spisu), so Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok v prospech Dexia banka, a.s. a Všeobecná úverová banka, a.s. (č.l. 90 spisu), so Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku poskytovateľa Ministerstvo životného prostredia SR (č.l. 97 spisu), s uznesením predstavenstva navrhovateľa č. 65 zo dňa 7.5.2008 (č.l. 107 spisu), s uznesením predstavenstva navrhovateľa č. 92 zo dňa 26.8.2008 (č.l. 101 spisu), s metodickými usmerneniami Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 14.3.2006 a 26.7.2006 (č.l. 166, 169 spisu), s osvedčením o zápise úžitkového vzoru Úradu priemyselného vlastníctva SR (č.l. 195 spisu), s licenčnou zmluvou na využívanie technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom (č.l. 200 spisu), s protokolom Úradu pre verejné obstarávanie o výsledku kontroly dodržiavania Zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 5.12.2011 č. 1172-7000/2011-OK/3 (č.l. 283 spisu), so zápisnicou z ohliadky na mieste samom zo dňa 25.6.2012 (č.l. 338 spisu), s geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX (č.l. 343 spisu), s technickou správou a vyjadrením Geodézia Žilina, a.s. k predmetnému geometrickému plánu (č.l. 351 - 354 spisu), vypočul svedkov K.. Y. M., generálneho riaditeľa navrhovateľa, J. F., E. A., K.. M.Á. F. - zamestnancov navrhovateľa, opätovne vypočul K.. Y. Q.
- bývalého technicko-investičného riaditeľa a oboznámil sa s obsahom ostatných listín.
Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti dvoch právnych úkonov a to Zmluvy o vzájomnej spolupráci a Zmluvy o nájme uzavretými medzi účastníkmi konania a to z viacerých dôvodov. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí 14Cob/203/2011-305 zo dňa 12.3.2012 sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorým prvostupňový súd vyhodnocoval navrhovateľom tvrdené dôvody neplatnosti predmetných Zmlúv a to pre rozpor so Stanovami navrhovateľa a Štatútom predstavenstva, pre porušenie povinností navrhovateľa ako záložcu pre uzavretie Nájomnej zmluvy žiadať súhlas záložného veriteľa, ktorým právnym názorom je prvostupňový súd viazaný (ust. § 226 Obč.súd.por.). V ďalšom konaní sa prvostupňový súd mal zaoberať dvomi otázkami, t.j. 1./ skúmanie určitosti Zmluvy
o nájme, pokiaľ ide o predmet nájmu teda, či namietaný právny úkon (ne)trpí vadami prejavu vôle, v dôsledku čoho je možné konštatovať (ne)určitosť a či namietaný právny úkon nie je úkonom zastretým, 2./ posúdiť status - právne postavenie navrhovateľa vo väzbe na Zákon o verejnom obstarávaní, vyhodnotiť metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 14.3.2006 a 26.7.2006 (č.l. 166 - 169 spisu) a vysporiadať sa s otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie žaloby pre rozpor so Zákonom o verejnom obstarávaní aj vo vzťahu k vtedy platnému ust. § 148 Zákona o verejnom obstarávaní.
Vo vzťahu k určitosti predmetu Zmluvy o nájme súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 30.10.2008 uzatvorená Zmluva o nájme podľa Zák.č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorej neoddeliteľnou súčasťou - Prílohou bolo geodetické zameranie, predmetom ktorej Nájomnej zmluvy boli časti pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa definované v čl. I. bod 1.1 - 1.5 Nájomnej zmluvy („Predmet nájmu“) a to pozemky zapísané na LV č. XXXX - parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/XX, parc.č. XXX/XX, parc.č. XXX/XX a parc.č. XXX/X, keď predmet nájmu bol definovaný ako:
1./ prvá časť predmetu Nájomnej zmluvy bola vymedzená ako časť parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/XX, parc.č. XXX/XX, parc.č. XXX/XX o celkovej výmere 6860m2 s tým, že východnú hranicu výmery parciel tvorí pozdĺžna stredová os prístupovej komunikácie o celkovej dĺžke 96m, meranej od stĺpu vysokého napätia po juhovýchodnú hranicu parcely (po hranica areálu ČOV Liptovský Mikuláš). Juhovýchodnú hranicu výmery parciel tvorí juhovýchodná hranica areálu Č. N. Y. o celkovej dĺžke 49,5m, počítanej od najjužnejšieho bodu parc.č. XXX/X. Juhozápadnú hranicu výmery parciel tvorí juhozápadná hranica areálu Č. N. Y. o celkovej dĺžke 93,9m, počítanej od najjužnejšieho bodu parc.č. XXX/X. 2./ druhá časť predmetu Nájomnej zmluvy bola vymedzená ako parc.č. XXX/X o výmere 2180m2 s tým, že výmera sa vypočíta ako súčin pozdĺžnej vzdialenosti najzápadnejšieho lomového bodu parc.č. XXX/ X po najjužnejší (75,2m) a pozdĺžnej vzdialenosti najzápadnejšieho lomového bodu parc.č. XXX/X po najsevernejší lomový bod parc.č. XXX/X (29m)
s tým, že celý predmet nájmu je podrobne vyznačený v geodetickom zameraní, ktoré tvorí Prílohu Zmluvy. Originál Zmluvy o nájme, vrátane jej Prílohy, je založený v prílohovej obálke na č.l. 228 spisu a je opatrený podpisom vtedajšieho štatutárneho zástupcu navrhovateľa K.. U. L. a to na každej listine Nájomnej zmluvy, ako aj na jej Prílohe, ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú výsluchom K.. Q.. Tvrdenie navrhovateľa, že nedisponuje Prílohou k Zmluve nemá vplyv na platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu ako takého. Navrhovateľom predložený geometrický plán č. XXX-XX/XXXX, overeným Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 25.11.2010, pod č. XXXX/XX, na ktorý poukázal aj odvolací súd, nebol Prílohou Zmluvy o nájme. Tento si dal vyhotoviť navrhovateľ až v r. 2010, čo potvrdil aj svedok K.. F., teda viac ako jeden rok potom, ako bola Nájomná zmluva uzavretá, údajne z dôvodu, že nedisponoval Prílohou k Nájomnej zmluve. Vzhľadom na namietanú neurčitosť predmetu Nájomnej zmluvy súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením 4Cb/31/2011-327 zo dňa 14.6.2012 a do konania pribral geodetku K.. L. Q., ktorej úlohou bolo na mieste samom, za prítomnosti súdu a účastníkov konania, vytýčiť predmet Zmluvy o nájme a to podľa Zmluvy o nájme uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 30.10.2008 a geodetického znázornenia, ktoré tvorí Prílohu k Zmluve. Zameranie predmetu Nájomnej zmluvy sa za účasti súdu uskutočnilo dňa 25.6.2012 (zápisnica z ohliadky na č.l. 338 spisu). Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že východná hranica pozemku č. 1, ktorý je predmetom Nájomnej zmluvy, kopíruje hranicu pozemkov M. I. Ž., západná hranica kopírovala plot. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že jeden lomový bod (v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyznačený ako bod 2) sa nachádza cca 2,5m smerom do vnútra dosadzovacej nádrže, avšak vykonaným dokazovaním mal súd za preukazané, že táto dosadzovacia nádrž bola vybudovaná až v r. 2011, t.j. po uzavretí Nájomnej zmluvy. Na predmete Nájomnej zmluvy č. 1 sa nachádzajú kalové polia, keď medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uvedené kalové polia sú na príslušnom liste vlastníctva zapísané ako stavba. Je bez právneho významu, či v čase uzavretia Nájomnej zmluvy boli kalové polia zapísané na príslušnom LV ako stavba, keďže jednoznačne predmetom Nájomnej zmluvy kalové polia boli. Ohliadkou na mieste samom sa ďalej zistilo, že na druhej časti predmetu Nájomnej zmluvy sa v súčasnej dobe nachádza zariadenie staveniska - motorové vozidlá a unimobunky s tým, že v čase uzavretia Nájomnej zmluvy tu bola voľná plocha. V zmysle pokynu súdu súdom ustanovená geodetka zamerala predmet Nájomnej zmluvy bez akýchkoľvek pochybností a vypracovala geometrický plán č.
XXXXXXXX-XX/XXXX (č.l. 343 spisu) a na pojednávaní potvrdila, že predmet Nájomnej zmluvy, vytýčila bez akýchkoľvek problémov. Navrhovateľ súdu predložil technickú správu a vyjadrenie Geodézie Žilina, a.s. (č.l. 351 - 354 spisu), avšak sám potvrdil, že takéto vyjadrenie vychádzalo len z textovej časti Zmluvy o nájme a nie z jej Prílohy - geodetického zamerania, z ktorého dôvodu potom Geodézia Žilina, a.s. pri zameraní predmetu nájmu dospela k inému výsledku. V textovej časti týkajúcej sa prvého predmetu Nájomnej zmluvy, sa neuvádza lomový bod č. 2 zameraný v predmetnom geometrickom pláne, avšak je uvedený v geodetickom náčrte, pretože aj samotná Nájomná zmluva uvádza, že predmet nájmu bude podrobne vyznačený v geodetickom zameraní, ktoré tvorí Prílohu Zmluvy a rovnako sa v textovej časti Nájomnej zmluvy, ktorá sa týka druhého predmetu Nájomnej zmluvy, neuvádza, že predmet Zmluvy zasahuje aj do iných parciel ako parc.č. XXX/X, avšak z Prílohy Nájomnej zmluvy - náčrtu je zrejmé, že predmet nájomnej zmluvy zasahuje aj do iných parciel. Čísla týchto parciel neboli uvedené v textovej časti Zmluvy z toho dôvodu, že navrhovateľ mal k dispozícii len výrez z katastrálnej mapy. Po vypočutí znalkyne a zameraní predmetu nájmu na mieste samom súd dospel k záveru, že predmet Nájomnej zmluvy je určený dostatočne určitým spôsobom a to popisným spôsobom, ako aj geodetickým zameraním, ktoré tvorilo neoddeliteľnú Prílohu Zmluvy. Predmetom nájomnej zmluvy môžu byť aj časti pozemkov a preto hranice prenajatého pozemku nemusia byť totožné s katastrálnymi hranicami pozemkov zapísaných na liste vlastníctva. V súdenom prípade sa jednalo o Nájomnú zmluvu, nie o Zmluvu o prevode vlastníckeho práva, kedy by jej neoddeliteľnou súčasťou musel byť aj geometrický plán na rozdelenie nehnuteľnosti spôsobilý pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností formou vkladu. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou, pretože princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Len tak je vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská, hospodárska funkcia zmluvy tak, ako na to poukázal Ústavný súd SR vo svojom Náleze I.ÚS/242/07-29 zo dňa 3.7.2008, ako aj Ústavný súd ČR, tak ako na to prvostupňový súd už bližšie poukázal vo svojom rozsudku (č.l. 247 spisu). Súd nevyhovel návrhu právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchom pracovníka Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš ohľadne tej skutočnosti, či predmetná Nájomná zmluva bola spôsobilá pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľnosti a to z toho dôvodu, že táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola (ust. § 120 ods. 3 Obč.súd.por.), kedy si súd osvojil skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania, t.j. že Nájomná zmluva, vrátane jej Prílohy, keďže jej predmetom boli len časti pozemku, ktoré neboli zamerané geometrickým plánom, nebola spôsobilá pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľnosti. Súd sa riadil aj zásadou hospodárnosti konania, pretože právne posúdenie veci je úlohou súdu. Ustanovenie § 1 ods. 1 Zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) definuje kataster nehnuteľností ako geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností, ktorého súčasťou sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. V súdenom prípade bola Nájomná zmluva uzatvorená 30.10.2008 na dobu určitú do 31.12.2050, teda na dobu viac ako päť rokov. Z vyššie citovaného ust. § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona nevyplýva povinnosť vlastníka alebo oprávnenej osoby v prípade, ak nájomná zmluva trvá dlhšie ako päť rokov, podať takýto návrh a rovnako vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností nemá žiadne vecno-právne účinky, pretože uzavretím nájomnej zmluvy vzniká záväzkovo-právny vzťah. Záznam je taký zápis do katastra, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva, teda práva sa konštituujú nezávisle, či záznam je alebo nie je prevedený v katastri. Má len deklaratórne účinky. Podľa ust. § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu, ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Nájomná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania spĺňa všetky obligatórne náležitosti (určenie zmluvných strán, predmetu nájmu, účel, doba nájmu a výška nájomného). Predmet nájmu je definovaný dostatočne určitým spôsobom s uvedením listu vlastníctva, parcelného čísla, výmery, druhu pozemku, vymedzením hraníc, výmer jednotlivých parciel s uvedením ich dĺžky a bodov, ktoré ho vymedzujú, s odkazom na geodetické zameranie, čo bolo potvrdené aj ohliadkou na mieste samom, ako aj vypracovaným geometrickým plánom. Takýto namietaný právny úkon netrpí vadou prejavu vôle, ktorá jednoznačne zodpovedá vôli obidvom zmluvných strán prenajať časti pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa odporcovi na účel vymedzený v Zmluve o spolupráci. Nájomnú zmluvu, jej textovú časť, vrátane jej Prílohy - geodetického zamerania, vypracoval navrhovateľ po tom, ako si zmluvné strany zadefinovali predmet Nájomnej zmluvy, na mieste samom, t.j. potom ako sa dohodli čo je predmetom nájmu. Ako už bolo konštatované v zrušenom rozhodnutí, zmluvné strany sa dohodli na
dlhodobom, finančne náročnom projekte. Tento si vyžadoval zložitú prípravu aj po stránke právnej, aj faktickej, súhlasy a rozhodnutia príslušných štátnych orgánov. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o zastretom právnom úkone a teda, že vzhľadom na dobu nájmu do 31.12.2050 sa jedná o kúpnu zmluvu, keďže vôľou zmluvných strán nebol prevod vlastníckeho práva, ale dočasné prenechanie pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa odporcovi za odplatu na konkrétny účel. Hlavným predmetom Zmluvy o vzájomnej spolupráci bola aj realizácia projektu a to výstavby Výrobne biopaliva a Energetického celku odporcom na pozemku vlastnícky patriacemu navrhovateľovi. Z tohto dôvodu aj Zmluvu o spolupráci, aj Zmluvu o nájme je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, keďže sú si neoddeliteľnou súčasťou. Zmluvné strany uzavreli oba právne úkony so zamýšľanými účinkami. Po ich uzavretí začali vyvíjať zmluvné strany kroky smerujúce k naplneniu obidvoch Zmlúv a plniť si záväzky z nich vyplývajúce.
Všeobecná úprava právnych úkonov je obsiahnutá v Občianskom zákonníku v ust. § 34 - § 51. Ako vyplýva už zo samotného nadpisu II. dielu Hlavy I Tretej časti Obchodného zákonníka, ten obsahuje iba niektoré ustanovenia o právnych úkonoch, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu s platnosťou pre obchodno- záväzkové vzťahy. Jedná sa o ust. § 266 - § 268, ktoré sú v zmysle ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť a ktoré riešia predovšetkým otázku výkladu prejavu vôle konajúcich osôb, pričom sa za rozhodujúci pokladá ich úmysel. Iba vtedy, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa úmyslu konajúcej osoby, ktorý by mal byť známy aj osobe, ktorej bol určený, uplatnia sa ďalšie výkladové pravidlá. Výklad právnych úkonov podľa týchto ustanovení Obchodného zákonníka je však potrený len v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie je celkom zrozumiteľný alebo určitý, takže pripúšťa rôzny výklad (z rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo/66/2002). Podľa názoru súdu predmet Nájomnej zmluvy bol v Nájomnej zmluve definovaný dostatočne určitým spôsobom a nevzbudzuje pochybnosti o úmysle zmluvných strán. V čase uzavretia Nájomnej zmluvy obidve zmluvné strany mali vedomosť o tom, že na prvej časti predmetu nájmu sa nachádzajú kalové polia, ktoré sú ako stavba zapísaná v katastri nehnuteľností. O prípadnom odstránení stavby bude v zmysle § 88 a nasl. Zákona 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) rozhodovať príslušný stavebný úrad. Následná nemožnosť plnenia alebo jeho časti nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, môže mať za následok len zánik záväzku alebo jeho časti podľa ust. § 352 a nasl. Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že nemožnosť plnenia existovala v čase vzniku záväzku, čo by malo za následok neplatnosť právneho úkonu. Predmet Nájomnej zmluvy (resp. jej časti) je dovolený a možný. Realizácia projektu a s tým súvisiace stavebné konania sú vecou plnenia záväzkov zo Zmluvy vyplývajúcich a nemajú vplyv na platnosť, resp. neplatnosť Zmluvy.
Pokiaľ sa týka skúmania právneho postavenia navrhovateľa vo vzťahu k Zákonu o verejnom obstarávaní súd dospel k týmto skutkovým a právnym názorom:
V súčasnom období je v Slovenskej republike oblasť verejného obstarávania upravená Zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon o verejnom obstarávaní bol plne aproximovaný s vtedy platnými smernicami ES upravujúcimi oblasť verejného obstarávania. Podľa ust. § 112 cit. zákona Úrad pre verejné obstarávanie metodicky usmerňuje účastníkov procesu verejného obstarávania a zverejňuje všetky svoje metodické usmernenia pre účastníkov procesu verejného obstarávania a všetky svoje rozhodnutia o námietkach, vrátane odôvodnenia. V zmysle metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie (č.l. 169 spisu) zo dňa 26.7.2006 navrhovateľ ako vodárenská spoločnosť vykonávajúca činnosti podľa ust. § 8 ods. 4 a 5 Zákona o verejnom obstarávaní je obstarávateľom podľa ust. § 8 Zákona o verejnom obstarávaní a pri zadávaní nadlimitných zákaziek týkajúcich sa uvedených činností je povinná aplikovať Zákon o verejnom obstarávaní a to pri zadávaní nadlimitných zákaziek týkajúcich sa aspoň jednej z činností uvedených v ust. § 8 ods. 3 - 9 Zákona o verejnom obstarávaní. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z Protokolu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 5.12.2011 č. 1172-7000/2011-OK/3 o výsledku kontroly dodržiavania Zákona o verejnom obstarávaní, ktorou príslušný štátny orgán konštatoval, že postup navrhovateľa pri zadávaní časti Zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktorá sa týka likvidácie kalu, za odplatu, bez použitia postupu zadávania zákazky v zmysle Zákona o verejnom obstarávaní, bol v rozpore so základnými povinnosťami kontrolovaného, t.j. navrhovateľa, ustanovenými v ust. § 9 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní a teda s povinnosťou kontrolovaného postupovať pri zadávaní zákazky podľa tohto zákona, z ktorého dôvodu súd dospel k záveru, že Zmluva o vzájomnej spolupráci uzavretá medzi účastníkmi konania je, v časti týkajúcej sa dodávky kalu, absolútne neplatným právnym úkonom, podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so Zákonom o verejnom obstarávaní. Súd vychádzal z rozhodnutia
príslušného orgánu a to Metodiky Úradu pre verejné obstarávanie (ust. § 135 ods. 2 veta druhá Obč.súd.por). Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona, ktorej neplatnosti sa môže dovolávať každý, teda navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Keďže je nepochybné, že pri uzatváraní Zmluvy o vzájomnej spolupráci sa nepostupovalo podľa Zákona o verejnom obstarávaní, Úrad vykonávajúci dohľad nad dodržiavaním povinností obstarávateľov, vykonávajúci kontrolu postupu zadávania zákaziek a rozhodovania o námietkach ani nemohol, podľa vtedy platného ust. § 148 cit. zákona podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy na súd.
Oddeliteľnosť časti právneho úkonu od ostatného jeho obsahu je treba vždy dôvodiť výkladom z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo. Neoddeliteľnosť je potrebné chápať v zmysle obsahovom, nie reálnej neoddeliteľnosti; podľa zásady favor negotii je potom treba dávať prednosť prístupu, ktorý inak zachováva ostatné časti zmluvy (z uznesenia Najvyššieho súdu ČR č. 33Cdo/4082/2008). Uvedené napokon aj zodpovedá vôli obidvom zmluvných strán uvedených v čl. 23 Zmluvy o spolupráci (Salvatoriánska doložka), v ktorom ustanovení sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak ktorékoľvek ustanovenie tejto Zmluvy je alebo sa stane neplatným alebo nevykonateľným, nemá tento fakt vplyv na zvyšné ustanovenia tejto Zmluvy, ktoré zostávajú v úplnej platnosti. Zámer alebo úmysel zmluvných strán bol definovaný v Preambule Zmluvy o vzájomnej spolupráci ako realizácia Projektu a to Výstavby výrobne biopaliva a Energetického celku dodávateľom - odporcom v rozsahu a za podmienok uvedených v Zmluve, za účelom zlepšenia kvality životného prostredia a života občanom Mesta Liptovský Mikuláš a okolitých obcí, v ktorej časti Zmluvy odporca deklaroval skúsenosti a know-how s realizáciou projektov obdobných akým je Projekt a to prípravou výstavby, výstavbou a predajom produktov Projektu v regióne Slovenskej republiky; ako aj jeho záujem poskytnúť spoločnosti
- navrhovateľovi ostatné služby súvisiace s realizáciou Projektu a to za podmienok dohodnutých v Zmluve. Projekt bol vymedzený druhej časti Zmluvy v bode 3 a rozdelený na dve etapy a to v I. etape Projektu: príprava výstavby Výrobne biopaliva a Energetického celku na pozemkoch, realizácia výstavby Výrobne biopaliva na pozemkoch, prevádzkovanie Výrobne biopaliva na pozemkoch alebo predaj produktov Výrobne biopaliva a v II. etape ako: realizácia výstavby Energetického celku a prevádzkovanie Energetického celku. V ďalších ustanoveniach si zmluvné strany definovali vzájomné práva a povinnosti a záväzky uvedené v bode 4.1.1 - 4.1.12 ako záväzok navrhovateľa prenechať do užívania odporcovi pozemky za podmienok uvedených v Nájomnej zmluve, ktorá bude neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spolupráci; záväzok navrhovateľa dodávať odporcovi celoročnú produkciu kalu; poskytnúť mu všetku zmluvne dohodnutú súčinnosť a dodávať odporcovi všetko na ČOV vyrobený bioplyn a záväzky odporcu: zabezpečiť projektovú činnosť a projektovú dokumentáciu; vykonávať inžiniersku činnosť; poskytovať projektovú manažment výstavby projektu; odoberať všetok kal; poskytnúť zariadenie na odstránenie zápachu v dostatočnej kapacite; zabezpečiť dodávku tepelnej energie, dodávku elektrickej energie pre ČOV a prevádzkovej budovy a odovzdať 10% podielu zo zisku za predpokladu, že nájomné za pozemok bude 1 Sk (ročne). Po preskúmaní Zmluvy o spolupráci súd dospel k záveru, že dodávka kalu je oddeliteľné plnenie, ako na to zhodne poukázal aj Úrad pre verejné obstarávanie vo svojom Protokole. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, uzavretom podľa Obchodného zákonníka, ktorý však možno oddeliť od ostatného obsahu, je podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, neplatná len táto časť právneho úkonu. Pri posudzovaní otázky, či možno časť právneho úkonu postihnutú dôvodom neplatnosti oddeliť od ostatného obsahu tohto úkonu, je treba dbať, aby bola rešpektovaná vôľa účastníkov právneho úkonu s prihliadnutím k účelu, ktorého dosiahnutie osoba vykonávajúca právny úkon, resp. všetci účastníci dvoj(viac) strán právneho úkonu sledovali (z uznesenia Najvyššieho súdu ČR č. 28Cdo/1752/2011). Vôľa zmluvných strán, aby ostatné ustanovenia Zmluvy o spolupráci zostali v platnosti vyplýva zo Salvatoriánskej doložky. V prípade záväzku odporcu odoberať kal Zmluva o spolupráci tento záväzok nepodmieňuje ukladaním povinností navrhovateľovi. Predmetom Zmluvy o vzájomnej spolupráci bola realizácia Projektu a to výstavby Výrobne biopaliva a Energetického celku. Výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu mal súd za preukázané, že dodávka kalu nie je podmienkou pre výrobu elektrickej energie, z čoho vyplýva, že odporca si splní svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy, zabezpečiť dodávku tepelnej a elektrickej energie aj v prípade, že nebude odoberať kal. Dodávky kalu sa týkajú ustanovenia Zmluvy o vzájomnej spolupráci v druhej časti (označená ako „Predmet zmluvy“) ods. 4. bod 4.1.2, 4.1.7; v tretej časti (označená ako „Výstavba projektu“) ods. 14. bod 14.1, 14.2, 14.4; v piatej časti (označená ako „Odplata) ods. 16. bod 16.1, 16.2, 16.3, 16.4; v siedmej časti (označená ako „Spoločné ustanovenia“) ods. 22. bod 22.1.1, 22.1.4, v ktorej časti súd určil, že Zmluva o spolupráci je pre rozpor so Zákonom o obstarávaní neplatná a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania si súd podľa § 151 ods. 3 Obč.súd.por. vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.