Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3CoE-40-2012.pdf
PDF · 74.4 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/40/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Plynárenská 7/ A, Bratislava, IČO: 35 730 978 proti povinnému Bowler Slovakia, spol. s.r.o., Hniezdne 334, IČO: 36 245 216 o vymoženie 5.319,87 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 4Er 187/2008-24 zo dňa 09.02.2012, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi trovy exekúcie vo výške 69,95 Eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi vo výške 64,60 Eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že v priebehu exekúcie oprávnený podal súdnemu exekútorovi podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súd následne citoval ust. § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a uviedol, že exekúciu zastavil vzhľadom na to, že zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
O trovách exekúcie rozhodol v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,60 Eur.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 69,95 Eur. V odvolaní uviedol, že súd mu vo svojom uznesení priznal odmenu vrátane 19 % sadzby DPH. Napriek tomu, že s účinnosťou od 01.01.2011 bol zmenený zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, a to zákonom č. 490/2010 Z. z., pričom konkrétnym ustanovením tohto zákona (§ 85j) sa sadzba dane zvyšuje na 20%. Poukázal na ust. § 196 Exekučného poriadku z ktorého od 01.01.2012 vyplýva, že o daň z pridanej odmeny sa zvyšuje okrem odmeny aj náhrada hotových výdavkov.
Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.
Z obsahu spisu vyplýva, že zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru že odvolanie súdneho exekútora je čiastočne dôvodné.
Pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania sa v tomto prípade odvolací súd zaoberal len jedinou otázkou, a teda či sa súdnemu exekútorovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) podľa osobitného zákona, zvyšuje o DPH len odmena alebo aj hotové výdavky.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z priadnej hodnoty.
Aj napriek tomu, že citované ustanovenie výslovne stanovuje, že o daň z pridanej hodnoty sa exekútorovi, ktorý je platcom DPH, zvyšuje odmena, nie je možné toto ustanovenie vykladať tak reštriktívne, že by malo ísť len o odmenu. Súdny exekútor má totiž v zmysle prvej vety citovaného ustanovenia nárok okrem odmeny aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, pričom nepochybne (čo vyplýva aj zo stanoviska Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky - viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04) aj tieto vo forme náhrady trov prijaté plnenia podliehajú dani z pridanej hodnoty. Podľa uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky „pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Z tohto dôvodu je potrebné, aby všeobecný súd ústavne súladným spôsobom interpretoval zákonom ustanovené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, čo je osobitne dôležité v prípadoch, v ktorých nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich zákonov (Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok, zákon o dani z pridanej hodnoty) pripúšťajú viaceré výklady a výsledky interpretácie“.
Je nepochybné, že znenie druhej vety § 196 Exekučného poriadku pripúšťa rôzny výklad, čo spôsobuje nejednoznačnosť v rozhodovacej činnosti súdov. Tu je však nutné poznamenať, že v tomto prípade sa nie je možné uspokojiť len s gramatickým výkladom uvedeného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku (tzn. že pojem „odmena“ v druhej vete ustanovenia § 196 Exekučného poriadku je striktne totožný s pojmom „odmena“ podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vylučujúcim iné plnenia tvoriace náhradu trov exekútora, t.j. náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času). Pojem „odmena“ podľa druhej vety § 196 Exekučného poriadku je v zmysle uvedeného nálezu ústavného súdu nutné vykladať aj v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého je súdny exekútor povinný odviesť DPH nielen z odmeny, ale aj z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.
Z uvedených dôvodov súdny exekútor, ktorý je platcom DPH, nemá nárok na zvýšenie náhrady trov o DPH len z odmeny, ale aj z iných plnení, ktoré tvoria náhradu jeho trov, t.j. aj náhrady za stratu času a náhrady hotových výdavkov.
V súvislosti s odvolacou námietkou odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 31/04, v ktorom bolo skonštatované, že „platné právne predpisy neupravujú možnosť zahrnúť do náhrady trov zastaveného exekučného konania aj daň z pridanej hodnoty, ale Ústavný súd SR toto odôvodnenie nemôže prijať. Nepriznanie tejto súčasti náhrady trov konania nemá totiž oporu v zákone, ale opiera sa len o medzeru v právnej úprave.“ Rovnako poukázal na vyjadrenie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, podľa ktorého paušálna náhrada za úkony, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času podlieha u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty, ak nešlo o náklady (výdavky), ktoré súdny exekútor platil v mene a na účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo.
Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený záver a výklad ust. § 196 veta druhá Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj v danom prípade.
Odvolací súd sa preto stotožnil s odvolacou námietkou súdneho exekútora v tom smere, že mu patrí DPH nielen vyúčtovanej odmeny, ale aj náhrady hotových výdavkov, nakoľko preukázal, že je jej platcom. Preto mu bola priznaná 20 % DPH z odmeny vo výške 33,19 Eur a z hotových výdavkov vo výške 25,10 Eur, t.j. 11,65 Eur. Súdny exekútor má teda nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej výške 69,95 Eur.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo návrh na ich priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.