Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Ek/151/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XXXX, XXX XX D., zastúpená: E. B., C. XXXX/XXXX, XXX XX D., proti povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Michaela Šteiningerová, advokátka, Záhradnícka 24, 971 01 Prievidza, o vymoženie výživného a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: Ing. Mgr. Oľga Hlucháňová, Nám. A. Hlinku 25/30, 017 01 Považská Bystrica, pod sp. zn. 56EX 52/23, o návrhu na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 17.05.2023, sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného v rozsahu týkajúcom sa vyživovacej povinnosti za obdobie od 09/2019 do 02.07.2021 z a m i e t a .

II. Súd vo zvyšnej časti exekučné konanie až do právoplatného skončenia konania o zrušení vyživovacej povinnosti na Okresnom súde Prievidza, vedenom pod sp. zn. , p r e r u š u j e .

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 17.05.2023 rozhodnutie, ktorým exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 77 eur zastavil a vo zvyšku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení za použitia ustanovení , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , Zz. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), konštatoval, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

2/ Predmetná exekúcia je vedená na podklade rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. XX/ XX/XXXX-XXX zo dňa 05.12.2011, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.01.2012, čo do bežného výživného a dňa 14.02.2012, čo do zameškaného výživného. Povinnému ním bola voči oprávnenej stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 77 eur mesačne, počnúc od 01.10.2011, vždy do 15 dňa v mesiace vopred (k rukám matky), a zameškané výživné za obdobie od 01.10.2011 do 30.11.2011 vo výške 21,11 eur mal povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Oprávnená si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnila nárok na zameškané výživné v celkovej výške 1694 eur za obdobie od 09/2019 do 12/2022.

3/ Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že zameškané výživné riadne uhradil. Na preukázanie úhrady zameškaného výživného priložil potvrdenia o uskutočnených prevodoch, pohyby na účte a potvrdenia uskutočnenia kartovej operácie. Pokiaľ ide o výživné za rok 2019, povinný tvrdil, že výživné za september uhradil dňa 07.08.2019 vo výške 150,17 eur, no na preukázanie tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz. Výživné za mesiac november 2019 povinný nenamietal, namiesto toho namietal výživné

za november 2020. Vychádzajúc z vyjadrenia oprávnenej však povinný hradil výživné v období od novembra 2019 do júna 2020 sumou 250 eur, napriek tomu si oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnila nárok na výživné za mesiac november 2019. Vyšší súdny úradník preto považoval časť tohto nároku za nedôvodnú, a preto exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 77 eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.

4/ Z výpisu o transakciách na F. G. XXXXXXXXXX vedenom spoločnosťou H. I. J., K. mal vyšší súdny úradník za preukázané platby povinného dňa 13.08.2020 vo výške 349,66 eur a vo výške 351,64 eur, ktoré boli zaslané priamo oprávnenej, čo potvrdila aj sama oprávnená vo svojom vyjadrení. Z vykonaných platieb však nemal za preukázané, že sa jednalo o hradenie výživného, keďže jednak exekučným titulom bolo určené mesačné výživné vo výške 77 eur, pričom povinný vykonal v jeden deň 2 platby vo vyššej výške, než bolo stanovené, a jednak z vykonaných platieb nevyplýva ich účel, napr. nie je uvedená poznámka s účelom platby, ktorá by jednoznačne potvrdzovala tvrdenie povinného o hradení výživného. Z pohybu na účte G. XXXXXXXXXX vedenom spoločnosťou H. I. J., K. zo dňa 28.12.2020 vyplýva platba vo výške 231,68 eur v prospech oprávnenej, z ktorého však opäť nevyplýva účel vykonanej transakcie. Vyšší súdny úradník tak ani v tomto prípade nemal za jednoznačne preukázané hradenie výživného.

5/ Pokiaľ ide o rok 2021, povinný predložil ako dôkaz potvrdenie o pohyboch na F. G. XXXXXXXXXX vedenom spoločnosťou H. I. J., K., z ktorého vyplýva platba vo výške 400 eur zo dňa 17.02.2021 na účet matky oprávneného s poznámkou „januar februar“. Vyšší súdny úradník konštatoval, že išlo o platbu na výživné (vo vyššej výške, než bolo stanovené exekučným titulom), čo potvrdila aj sama oprávnená, avšak z návrhu na vykonanie exekúcie a aj z vyjadrenia oprávnenej k návrhu na zastavenie exekúcie vyplýva, že oprávnená túto platbu zohľadnila pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie. Rovnako neobstoja namietané platby zo dňa 22.03.2021 vo výške 200 eur a zo dňa 26.04.2021 vo výške 200 eur, obe adresované na účet zástupcu oprávnenej, ktoré boli rovnako zohľadnené v návrhu na vykonanie exekúcie. V nadväznosti na uvedené si tak oprávnená uplatnila nárok na zameškané výživné za rok 2021 od mája do decembra. Úhradu výživného za dotknuté obdobie povinný poukázal potvrdeniami uskutočnenia kartovej operácie zo dňa 30.04.2021 vo výške 101,99 eur a zo dňa 22.06.201 vo výške 121,98 eur, ktoré síce boli adresované priamo oprávnenej, avšak znova nepreukazovali, že išlo o platby na platenie výživného.

6/ Pokiaľ ide o rok 2022, podľa oprávnenej nebolo povinným zaplatené výživné vôbec. Povinný síce predložil potvrdenia uskutočnenia kartovej operácie zo dňa 24.02.2022 vo výške 151,99 eur a zo dňa 07.04.2022 vo výške 151,99 eur, obe adresované priamo oprávnenej, ale bez uvedenia účelu platby, čím opäť vyšší súdny úradník nemal za preukázané platenie výživného podľa exekučného titulu.

7/ Exekučný titul jednoznačne stanovil vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu, t .j. povinného voči oprávnenému, a to platenie výživné vo výške 77 eur mesačne k 15. dňu mesiaca vopred. V tejto súvislosti vyšší súdny úradník poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 25.05.2018, v obdobnej veci, cit.: „... prvým mesiacom, na ktorý bude výživné povinný platiť v pravidelnej dávke bude mesiac, ktorý nasleduje mesiacu, v ktorom mu bol doručený rozsudok odsudzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti v pravidelných sa opakujúcich dávkach. Čo sa týka výživného za mesiace nasledujúce mesiacu, v ktorom bol povinnému doručený rozsudok, treba vychádzať z toho, že v tejto časti rozsudok zaväzuje na dávky splatné v budúcnosti. Preto treba aplikovať , podľa ktorého, ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti. Splatnosť dávok (súm) výživného treba tak určiť do budúcna. Splatnosť týchto dávok musí byť určená s ohľadom na hmotnoprávnu úpravu, predovšetkým na vyššie citované ustanovenie zákona o rodine, podľa ktorého sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy za mesiac dopredu. Zmyslom tohto ustanovenia je, aby bolo výživné poskytnuté už v čase pred skutočným vznikom potreby poskytnutia výživy. V prípade určenia splatnosti dávok (súm) výživného, preto treba výživné na príslušný kalendárny mesiac zaplatiť do konca predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, resp. do niektorého iného dňa predchádzajúceho mesiaca alebo mesiaca, na ktorý sa suma výživného poskytuje, a to v závislosti od výroku rozhodnutia súdu o platení výživného. V danom prípade, ak je vyživovacia povinnosť určená súdom do 10. dňa každého mesiaca vopred, uvedené znamená, že výživné za určitý mesiac treba zaplatiť do 10. dňa predchádzajúceho mesiaca.“ Povinný preto mal povinnosť platiť výživné nielen včas, t. j. do 15. dňa mesačne vopred (t. j. každý mesiac), ale aj riadne, t. j. súdom určenej výške 77 eur (nie v ľubovoľnej výške). Skutočnosť, že povinný a oprávnená sa dohodli na inej výške výživného neodôvodňuje záver, že jednou vyššou platbou v určitý

mesiac, došlo k úhrade výživného na niekoľko mesiacov dopredu, na čo sa odvoláva povinný. Ak povinný poskytol oprávnenej za ten ktorý mesiac vyššiu sumu, než bola stanovená exekučným titulom, išlo o jeho dobrovoľné plnenie, ktoré nemožno započítať na iné mesiace do budúcna. Vyšší súdny úradník mal tak za to, že v rámci exekučného konania na vymoženie výživného majú relevanciu len platby týkajúce sa uhrádzania výživného podľa exekučného titulu a nemôžu byť nahrádzané vynaloženými nákladmi na zabezpečovanie potrieb dieťaťa (oprávnenej) podľa § 62 a nasl. ZoR.

8/ Vyšší súdny úradník sa bližšie nezaoberal tvrdením ohľadom nedodržania náležitostí návrhu na vykonanie exekúcie (použitie iného ustanovenia), nakoľko pre vedenie exekúcie je táto námietka neopodstatnená. Súd v ktoromkoľvek štádiu skúma, či sú splnené náležitosti na vedenie konania a ich opätovným preskúmaním dospel k záveru, že nie sú tu žiadne vady, ktoré by bránili (predtým vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) t. č. v pokračovaní exekúcie. Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný (čiastočne) dôvodne, úlohou povinného je preto strpieť exekučné konanie za účelom vymoženia výživného a trov exekúcie, ktoré sám zapríčinil nepravidelnými úhradami, v dôsledku čoho došlo k nedoplatku na výživnom. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, jeho návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol.

9/ Povinný podal voči uzneseniu sťažnosť. V nej uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach a dôvodoch, ktoré uviedol už vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Súdu však dal do pozornosti, ako skutočnosť podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, že dňa 22.02.2023 bol vydaný rozsudok Okresného súdu Partizánske, č.k. XXX/XX/XXXX, právoplatný dňa 19.04.2023, ktorým súd ako predbežnú otázku posúdil, že vyživovacia povinnosť voči jeho plnoletej dcére – oprávnenej v tomto konaní, už zanikla najneskôr ku dňu 02.07.2021 z dôvodu nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť. Z jeho pohľadu, ako aj z pohľadu Okresného súdu Partizánske je nesporné, že oprávnená získala úplné stredoškolské vzdelanie, ako je tiež nesporné, že po jeho skončení bezprostredne začala študovať na vysokej škole, ktoré však neukončila a bezprostredne na to začala študovať na inej vysokej škole v inom – nepríbuznom odbore. Ani toto druhé štúdium neukončila a po jeho zanechaní v ďalšom štúdiu už nepokračovala, tým nadobudla nepochybne schopnosť sama sa živiť, čo bezvýhradne potvrdzujú i závery rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. XXX/XX/XXXX z 22.02.2023. Ani prvá a ani druhá zmena univerzity (z odboru psychológie na odbor záhradníctvo) nie je v neprospech navrhovateľky, pretože mohla získať lepšie uplatnenie na trhu práce. Nevyhovuje však požiadavke súladu s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 ZoR, aby mala pokračovať vyživovacia povinnosť otca (rodičov) k nej. Poukázal na ustanovenia § 62 ods. 1, § 75 ods. 2 a § 78 ods. 1 ZoR, rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 01.04.2021, sp. Zn. XXX/X/XXXX, rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.12.2017, sp. zn. XXXX/XX/XXXX a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2013, sp.zn. XXXX/ XX/XXXX, týkajúce sa vyživovacej povinnosti pri schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť a ukončenia štúdia. Žiadal, aby súd spravodlivo zohľadnil všetky ním uvádzané skutočnosti, a aby rozhodol jednak v súlade s platnými predpismi, ale aj v súlade so zásadou spravodlivosti, zohľadňujúc pri tom inštitút dobrých mravov. Nárok oprávnenej vymáhaný v tomto exekučnom konaní vo výške 1 694 eur neuznáva, nakoľko si svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej riadne plnil, dokonca aj v čase keď už táto jeho povinnosť neexistovala. Oprávnenej v priebehu rokov zasielal titulom výživného aj finančné prostriedky nad rámec súdom určeného výživného. Pokiaľ ide o rok 2019 a časť roku 2020 mal za to, že tieto nároky boli premlčané uplynutím 3 ročnej lehoty a že jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenej zanikla k 02.07.2021. Svoje postavenie považoval za exekúciou značne ohrozené a neisté, a bol toho názoru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Preto žiadal, aby súd exekúciu zastavil. V rámci podanej sťažnosti navrhol, aby súd podľa prerušil exekučné konanie až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Partizánske, nakoľko podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti (spätne v zmysle záverov rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. XXX/XX/XXXX) na Okresný súd Partizánske, o čom na dôkaz predložil návrh.

10/ Oprávnená k sťažnosti uviedla, že rozsudok, na podklade ktorého podala návrh na vykonanie exekúcie je stále právoplatný a povinný ho úmyselne nerešpektuje. Žiadne súdne rozhodnutie zatiaľ tento rozsudok nezrušilo, ani nijako neupravilo. Povinný podal návrh na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti až dňa 31.05.2023 a bol jej doručený dňa 22.06.2023. Aj keď Okresný súd Partizánske rozsudkom sp.zn. XXX/XX/XXXX rozhodol, neznamená to, že s ním súhlasí. Považovala za poľutovaniahodné, že sa pomoci a povinnosti plnenia si vyživovacej povinnosti svojho otca musela domáhať až u exekútora. Ak by ju mal „nadovšetko rád“ ako tvrdil, pomáhal by jej dobrovoľne, nielen

peniazmi, ale aj činmi. To milujúci rodičia robia aj pre dospelé deti. Nesúhlasila s tým, že by jej konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Požiadať o pomoc vlastného rodiča nepatrí do skupiny konaní dieťaťa, ktoré by bolo „v rozpore s dobrými mravmi". Je to naopak otcovo správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Celé roky sa dlhodobo o ňu nezaujímal a nikdy sa nemohla na neho obrátiť s požiadavkou o nejakú pomoc. Jeho manželka ho nikdy do ich rodiny neprijala. Vždy preferovala iba jej vlastné detí a on jej to dovolil. Neprišiel ani na jej Stužkovú slávnosť, na ktorú ho pozvala aj s jeho manželkou. Keď odchádzala za štúdiom do Británie, nijako jej nepomohol, ani ju nepodporil. Rovnako sa otočil chrbtom aj jej sestre. Teraz má setra 4 deti, ktoré povinný ani nepozná. Peniaze, ktoré jej povinný občas dobrovoľne, na jej žiadosť, poslal neboli zaslané titulom výživného. Neposielal peniaze pravidelne každý mesiac a vo výške, ako mu to nariadil Okresný súd Partizánske v roku 2011. Prostriedky na právne zastupovanie však má. Svojim terajším štúdiom na Univerzite v Londýne sa oprávnená vrátila k pôvodnému prvému odboru štúdia - psychológia - ktorý študovala na prvej univerzite. Na budúce povolanie sa pripravuje dennou formou štúdia v pôvodnom odbore - psychológia. Štúdium sa jej od septembra 2023 veľmi skomplikuje, nakoľko jej mama ju už nemôže finančne podporovať v takej výške, ako doteraz, z dôvodu vážnych zdravotných problémov, pre ktoré nemôže pracovať. Dúfala, že jej možno pomôže otec. Nemá sa na koho iného obrátiť.

11/ Na základe poskytnutej súčinnosti Okresným súdom Prievidza tunajší súd zistil, že konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti na základe návrhu otca C. B., sa vedie na Okresnom súde Prievidza, pracovisko Bánovce nad Bebravou, pod sp. zn. XXXX/X/XXXX.

12/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

13/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

14/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15/ Podľa ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

16/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného je v časti týkajúcej sa výživného, ktoré vzniklo do 02.07.2021 nedôvodná.

17/ Po zastavení exekúcie vyšším súdnym úradníkom čo do sumy 77 eur, voči ktorému výroku oprávnená sťažnosť nepodala (povinný nebol procesne legitimovaný na podanie sťažnosti voči výroku, ktorý bol v jeho prospech), zostalo v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie predmetom exekúcie zameškané výživné za september 2019 v sume 77 eur, máj-december 2021 v sume 616 eur (8 x 77 eur) a január – december 2022 v sume 927 eur (12 x 77 eur). V sťažnosti povinný uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie a ako novú skutočnosť uviedol vydanie rozsudku Okresným súdom Partizánske, sp. zn. XXX/XX/XXXX dňa 22.02.2023, ktorým súd ako predbežnú otázku posúdil zánik jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, najneskôr ku dňu 02.07.2021. V sťažnosti doplnil, že nároky výživné za rok 2019 a časť roka 2020 sú premlčané uplynutím 3-ročnej lehoty a súd by mal prihliadnuť i na inštitút dobrých mravov.

18/ O zrušenie vyživovacej povinnosti na Okresnom súde Partizánske (pozn. súdu – v súčasnosti je Okresný súd Partizánske pracoviskom Okresného súdu Prievidza) žiadal povinný až od 02.07.2021, no predmetom exekúcie je i výživné, ktorého splatnosť nastala predtým, t.j. výživné za september 2019, za máj a za jún 2021. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení uviedol, že povinný nepreukázal splnenie vyživovacej povinnosti za uvedené obdobia, a to i napriek tomu, že súdu predložil doklady o platbách. Z nich však nevyplývalo, že šlo o úhrady výživného oprávnenej v zmysle exekučného titulu. Tvrdenie, že výživné za september 2019 uhradil dňa 07.08.2019 vo výške 150,17 eur, povinný nijako nepreukázal (ani v návrhu, ani sťažnosti). Pokiaľ ide o výživné za máj a jún 2021 (v zmysle

exekučného titulu splatné v apríli 2021 a v máji 2021), ani toto výživné nepovažoval vyšší súdny úradník za uhradené, nakoľko platby, ktorými ho chcel povinný preukázať – kartové operácie zo dňa 03.04.2021 vo výške 101,99 eur a zo dňa 22.06.2021 vo výške 121,98 eur adresované priamo oprávnenej bez ďalšieho nepreukazovali platenie výživného. V sťažnosti povinný k takým záverom vyššieho súdneho úradníka nič konkrétne nenamietal. Sťažnostný súd sa preto stotožnil s posúdením vyššieho súdneho úradníka, že povinný nepreukázal úhradu výživného ani za mesiace máj a jún 2021, keďže pri ich úhrade povinný neuviedol žiadnu poznámku, že by sa malo jednať o platby výživného, suma platieb ani dátum ich úhrady nezodpovedá povinnosti uloženej exekučným titulom a oprávnená tieto platby považovala za úhrady poskytnuté povinným na iné účely (darček k meninám, príspevok na hospitalizáciu v nemocnici po akútnej operácii). Vzhľadom na uvedené tak sudca uzatvára, že povinný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o splnení vyživovacej povinnosti za mesiace 09/2019, 05-06/2021, v dôsledku čoho sa exekúcia ohľadom tohto obdobia vykonáva dôvodne.

19/ Povinný až v sťažnosti vzniesol námietku premlčania pokiaľ ide o nárok výživného za rok 2019 a časť roka 2020 (pozn. sudcu – výživné za rok 2020 nie je predmetom tohto exekučného konania) a námietku vymáhania výživného v rozpore s dobrými mravmi. Podľa platnej právnej úpravy rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Preto námietky premlčania a rozporu s dobrými mravmi, vznesené až v sťažnosti, neboli spôsobilé vyvolať žiadne právne účinky, pričom nešlo o také skutočnosti, ktoré objektívne nemohol povinný tvrdiť už v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Skoncentrovaním obrany povinného v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní, stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada (napr. uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. L. F. XXX/XXXX z 03.03.2020, sp. zn. II. F. XXX/XXXX-XX zo dňa 24.05.2022, atď.).

20/ Vzhľadom na uvedené, keď povinný nepreukázal úhrady výživného za 09/2019 a 05-06/2021, súd na námietku premlčania a vymáhania výživného za uvedené obdobie v rozpore s dobrými mravmi ako oneskorene vznesenú neprihliadal, bola sťažnosť povinného v tomto rozsahu podľa nedôvodná a preto musela byť zamietnutá tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

21/ Pokiaľ ide o tvrdenia povinného, že jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenej zanikla najneskôr k 02.07.2021, pretože Okresný súd Partizánske rozsudkom, sp. zn. XXX/XX/XXXX ako predbežnú otázku posúdil zánik vyživovacej povinnosti k uvedenému dátumu s ohľadom na schopnosť oprávnenej samostatne sa živiť, súd uvádza, že pre účely exekučného konania je nepostačujúce na preukázanie zániku vyživovacej povinnosti povinného len predbežné posúdenie takej skutočnosti (v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Partizánske XXX/XX/XXXX, ktorý vo veci samej rozhodoval o návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného). Ak totiž bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, k jej zániku môže rovnako dôjsť len rozhodnutím súdu (výrokom) o jej zrušení (s výnimkou, keď k zrušeniu vyživovacej povinnosti dochádza zo zákona, napr. uzavretím manželstva dieťaťa zaniká vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, a to dňom keď dieťa uzavrelo manželstvo, alebo uzavretím manželstva rozvedenej manželky). Exekučný súd však nie je orgánom oprávneným skúmať zmenu pomerov (schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť) ako dôvod zániku vyživovacej povinnosti.

22/ Za dôvodný považoval súd návrh povinného na prerušenie exekučného konania do právoplatného skončenia konania o návrhu na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti, a to s prihliadnutím na predbežné posúdenie otázky vzniku schopnosti oprávnenej sama sa živiť v spojení so skutočnosťou, že povinný podal návrh zo dňa 31.05.2023 na zrušenie vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, a to od 02.07.2021, o ktorom sa koná na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. XXXX/X/XXXX. Samotné podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je dôvodom zastavenia exekúcie, ale jeho výsledok môže mať vplyv na účinnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa vymáha výživné od 02.07.2021. V prípade vyhovenia návrhu povinného na zrušenie vyživovacej povinnosti by sa vedenie exekúcie na výživné od 02.07.2021 ukázalo ako nedôvodné a vymožené výživné by musela oprávnená povinnému vrátiť (zásada vyjadrená v § 78 ods. 2 ZoR, podľa ktorej ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, sa spotrebované výživné nevracia, sa na plnoleté osoby neuplatňuje).

23/ Súčasná právna úprava nevylučuje v exekučnom konaní využiť inštitút prerušenia konania. Takáto možnosť bola neprípustná v zmysle § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017, v dôsledku čoho sú závery súdov o nemožnosti takéhoto postupu spred 01.04.2017 nepoužiteľné (napr. rozh. ÚS SR L. F. XXX/XXXX zo dňa 10.07.2013). Z tohto dôvodu podľa názoru súdu aj v exekučnom konaní možno s poukazom na Exekučného poriadku popri odklade exekúcie, o ktorom rozhoduje súdny exekútor ( Exekučného poriadku), rozhodnúť o prerušení konania subsidiárne v zmysle . Keďže exekučný súd nie je oprávnený posúdiť zánik vyživovacej povinnosti povinného na základe zmeny pomerov, pričom o tejto otázke rozhoduje Okresný súd Prievidza, teda rieši otázku, ktorá má význam pre rozhodnutie v tomto konaní (existencia vyživovacej povinnosti povinného po 02.07.2021), súd prerušil konanie podľa tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia nie je odvolanie prípustné ( ).

Proti výroku II. tohto rozhodnutia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.