Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-145-2012.pdf
PDF · 91.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/145/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa Slovenská komora architektov, Panská 15, Bratislava, IČO: 30 778 981, zastúpeného advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co., s. r. o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava proti odporcovi I.. J.. T. Š., M.. XX. XX. XXXX, Q. Š. XX, Q. Q., zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Krištofom, Horná 34/A, Banská Bystrica, o zaplatenie 70,-- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,-- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 160,-- Eur od 01. 05. 2009 do 12. 12. 2009, 9 % ročne zo sumy 100,-- Eur od 13. 12. 2009 do 10. 01. 2011, 9 % ročne zo sumy 70,-- Eur od 11. 01. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania predstavujúce trovy zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu faxom 30. 04. 2012, doplnený písomným podaním došlým 02. 05. 2012, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 70,- Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 160,-- Eur od 01. 05. 2009 do 12. 12. 2009, zo sumy 100,-- Eur 9 % ročne od 13. 12. 2009 do 10. 01. 2011 a zo sumy 70,-- Eur 9 % ročne od 11. 01. 2011 až do zaplatenia, ako nedoplatku príspevku na činnosť orgánov komory navrhovateľa.
Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa, odporcu, jeho právneho zástupcu, Štatútom Slovenskej komory architektov, korešpondenciou účastníkov, oznámením o ukončení podnikania u ohlasovanej živnosti, posudkom ÚPSVaR zo dňa 13. 08. 2008, rozhodnutím ÚPSVaR zo dňa 24. 06. 2011, písomným vyjadrením navrhovateľa, rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 20. 05. 2008 a zo dňa 13. 07. 2010 a zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia navrhovateľa tento je samosprávna stavovská právnická osoba zriadená zákonom SNR č. 138/92 Zb. o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch. Odporca bol ako autorizovaný architekt v súlade s ustanovením § 24 ods. 3 zákona povinným členom navrhovateľa.
Podľa § 41 ods. 2 citovaného zákona bol povinný platiť jednotný základný príspevok na činnosť orgánov komory, pričom architekti platia aj ďalší príspevok, ktorého výška je na každý rok závislá od výšky ich zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom roku. Podrobné pravidlá ustanovuje Štatút komory.
Štatút Slovenskej komory architektov v článku 11 ods. 1 upravil základný príspevok pre rok 2009 vo výške 60,-- Eur, pričom základný príspevok v polovičnej výške platí člen, ktorý dosiahol 65 rokov veku alebo sa stal invalidným dôchodcom počnúc rokom nasledujúcim po tejto skutočnosti.
V článku 12 Štatútu bolo upravené, že spodnú hranicu 100,-- Eur platí autorizovaný architekt, ktorý nemal nijaký príjem a nevzťahuje sa na autorizovaného architekta, ktorý sa stal invalidným dôchodcom.
Odporca za rok 2009 bol povinný zaplatiť sumu 60,-- Eur základný príspevok a 100,-- Eur ďalší príspevok. Základný príspevok 60,-- Eur uhradil až dňa 12. 12. 2009, pričom v zmysle článku 11 ods. 3 Štatútu je základný príspevok splatný každoročne do konca apríla.
Dňa 10. 01. 2011 uhradil časť ďalšieho príspevku na činnosť orgánov komory za rok 2009 vo výške 30,-- Eur, vo zvyšnej časti 70,-- Eur neuhradil. Z týchto dôvodov ku dňu 24. 02. 2010 bol v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 písm. h) vyčiarknutý zo zoznamu autorizovaných architektov.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz, voči ktorému podal v zákonnej lehote odporca odpor. V tomto uviedol, že v roku 2009 zaslal žiadosť o zastavenie členstva z osobných a zdravotných dôvodov. Napriek tomu uhradil sumu 60,-- Eur a neskôr 30,-- Eur. Podľa jeho názoru tieto čiastky postačujú na úhradu príspevku do komory, keďže mu k 13. 08. 2008 bol priznaný invalidný dôchodok. Rozhodnutie o tom zaslal navrhovateľovi. Podľa jeho názoru zaslal vyšší príspevok, než bola jeho povinnosť.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že list odporcu datovaný zo dňa 28. 09. 2009, ktorého obsahom je žiadosť o dočasné pozastavenie členstva v komore, neevidovali, lebo nepoznajú inštitút dočasného pozastavenia členstva. O priznaní invalidného dôchodku nemali vedomosť, lebo odporca ich o tom neinformoval. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne nevyplýva, že by bol priznaný odporcovi nárok na invalidný dôchodok. Len takáto skutočnosť by mala za následok nárok odporcu na vrátenie polovice základného príspevku na činnosť orgánov komory. Predmetom sporu je nárok na doplatenie ďalšieho príspevku vo výške 70,-- Eur za rok 2009.
Zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že trvá na návrhu, s poukazom na znenie ustanovenia § 41 ods. 2 zákona 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch ako aj Štatútu Slovenskej komory architektov. V prípade úspechu požadoval náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenie.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že živnosť zrušil k 03. 03. 2009 a informoval sa u navrhovateľa, či má prerušiť členstvo. Bolo mu povedané, že napriek tomu má platiť. Následne žiadal o dočasné pozastavenie alebo vyškrtnutie členstva z osobných a zdravotných dôvodov. Dňa 24. 02. 2010 bolo vydané rozhodnutie o jeho vyčiarknutí zo zoznamu autorizovaných architektov z dôvodu, že bol v omeškaní so zaplatením ďalšieho príspevku na činnosť orgánov komory. Poukázal na rozhodnutie ÚPSVaR Banská Bystrica zo dňa 13. 08. 2008 ako dôkaz o tom, že sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Invalidným bol uznaný už v roku 2008, ale nepoberal žiaden dôchodok, lebo mu chýbalo 300 dní pracovnej činnosti. Až následne po zmene zákona od roku 2010 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok.
Predložil rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 20. 05. 2008 o zamietnutí jeho žiadosti na invalidný dôchodok z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplývalo, že k 31. 03. 2008, t. j. do dňa vzniku invalidity, nezískal potrebný počet rokov. Následne rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 13. 07. 2010 mu priznalo invalidný dôchodok, keď bol opätovne posúdený posudkovým lekárom dňa 08. 06. 2010. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že potrebný počet rokov na vznik nároku dôchodkového poistenia sa zisťuje z obdobia pred dňom, od ktorého bol opätovne určený vznik invalidity, t. j. po 31. decembri 2009.
Zástupca odporcu poukázal na tú skutočnosť, že nemožno vychádzať striktne z textu článku 11 a 12 Štatútu, keď tvorcovia Štatútu nemohli predpokladať obdobnú situáciu, aká vznikla u odporcu, t. j. že jeho zdravotný stav bol na invalidný dôchodok, ale len z dôvodu neodpracovaného počtu rokov nebol za takéhoto uznaný. Každopádne vyplýva už z rozhodnutia v roku 2008, že bol odporcov zdravotný stav taký, že by mu inak vznikol nárok na invalidný dôchodok.
Zástupca odporcu žiadal priznať náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Zástupca navrhovateľa poukázal na článok 11 ods. 1 a 12 ods. 1 Štatútu, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť platiť príspevok v plnej výške, pokiaľ sa člen nestane invalidným dôchodcom. Nestačí konštatovanie miery poškodenia zdravia. Navyše v zmysle článku 12a ods. 1 Štatútu je uvedená povinnosť architekta vyplniť a doručiť úradu navrhovateľa v lehote v zmysle článku 12 ods. 5 písm. b) vyhlásenie, v ktorom sa uvedie suma, ktorá je základom pre výpočet ďalšieho príspevku. Zo strany odporcu k zaslaniu takéhoto tlačiva nedošlo. Navrhovateľ nemal mať odkiaľ vedomosť o tom, či sú tu dôvody na strane odporcu v zmysle článku 11 a 12.
Podľa § 41 ods. 2 zákona 138/1992 Zb. členovia komory navrhovateľa platia jednotný základný príspevok na činnosť orgánov komory. Architekti platia aj ďalší príspevok, ktorého výška je každý rok závislá od výšky ich zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom roku. Podrobné pravidlá ustanoví štatút komory.
Štatút Slovenskej komory z 02. 06. 2000 v článku 11 upravil výšku základného príspevku 60,-- Eur za každý kalendárny rok.
Tento príspevok je splatný počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom dosiahol člen 65. rok veku alebo sa stal invalidným dôchodcom.
Podľa ods. 2 článku 11 sa príspevok podľa ods. 1 platí aj vtedy, keď členstvo netrvalo celý kalendárny rok, ale najmenej 6 mesiacov.
Podľa ods. 3 článku 11 je základný príspevok splatný každoročne do konca apríla, pričom ho nemožno odpustiť ani znížiť (ods. 5).
V článku 12 Štatútu je upravený ďalší príspevok, ktorý má predstavovať 1 % základu dane z príjmu fyzických osôb za uplynulé zdaňovacie obdobie, najmenej však 100,-- Eur. Táto spodná hranica sa nevzťahuje na autorizovaného architekta počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom dosiahol 65. rok svojho veku alebo, v ktorom sa stal invalidným dôchodcom.
Podľa ods. 5 citovaného článku je ďalší príspevok splatný do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom je zákonná povinnosť podať daňové priznanie dane z príjmu.
V konaní nebolo sporné, že odporca ako člen navrhovateľa, autorizovaný architekt, bol povinný platiť základný príspevok ako aj ďalší príspevok v uvedenej výške v článku 11 a v článku 12 Štatútu. Tiež nebolo sporné akú sumu, v ktorých termínoch z tohto titulu uhradil. Sporná zostala len otázka výkladu článku 11 ods. 1 písm. a) a článku 12 ods. 1 písm. a), ktorý upravoval výnimku povinnosti platiť v plnom rozsahu základný príspevok a ďalší príspevok.
Zástupca navrhovateľa poukázal na tú skutočnosť, že z doslovného výkladu citovaných článkov vyplýva, že takúto povinnosť člen navrhovateľa nemá len v prípade, ak sa preukáže rozhodnutím príslušného sociálneho orgánu o priznaní invalidného dôchodku ako sociálnej dávky. Takéto rozhodnutie v konaní
odporca predložil až z roku 2010, pričom rozhodnutím sociálnej poisťovne z mája 2008 bola zamietnutá jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Predložený posudok ÚPSVaR Banská Bystrica zo dňa 13. 08. 2008 preukazuje len, že bol považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle zákona 193/98 Z. z. o sociálnej pomoci.
Súd sa stotožňuje s právnym názorom zástupcu navrhovateľa, že odporca nepreukázal, že sa v roku 2008 stal invalidným dôchodcom tak, ako to expresis verbis vyplýva zo znenia článku 11 ods. 1 a článku 12 ods. 1a Štatútu, bol povinný platiť základný príspevok v plnej výške, ako aj ďalší príspevok v minimálnej výške 100,-- Eur.
Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel.
O úroku z omeškania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Zb.
Odporca, ktorý požadoval náhradu trov konania, nebol v konaní úspešný, súd v zmysle § 151 ods. 1 v súvislosti so znením § 142 ods. 1 OSP rozhodol o jeho návrhu tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Úspešný navrhovateľ požadoval náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 OSP. Súd o tomto návrhu rozhodol tak, že priznal navrhovateľovi v plnom rozsahu trovy zaplateného súdneho poplatku a nepriznal trovy právneho zastúpenia s prihliadnutím na znenie ustanovenia § 150 ods. 2 OSP, keďže sa jednalo o drobný spor, trovy advokátskeho zastúpenia boli neprimerané k žalovanej pohľadávke. Tiež v zmysle § 150 ods. 1 OSP prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v osobných a majetkových pomeroch na strane odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.