Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-142-2002.pdf
PDF · 74.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Er/142/2002
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: STAVOSPOL a.s., so sídlom v Žiline, Tichá 4, IČO: 31 560 598, proti povinnému: DI SERVIS ORAVA s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Nemocničná 1951/69-39, IČO: 31 570 658 (dňom 11.04.2006 vymazaný z obchodného registra) v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 614,88 € (18.524,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súdny exekútor podaním zo dňa 01.06.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.06.2012 oznámil, že povinný - obchodná spoločnosť DI SERVIS ORAVA s.r.o. bol dňom 11.04.2006 vymazaný z obchodného registra, a preto navrhuje zastavenie exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 26,93 €.
Súd podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 647/L zistil, že dňom 11.04.2006 došlo k výmazu povinného z obchodného registra, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina, sp. zn. 26CbR/35/2005 zo dňa 09.01.2006, ktorým bola predmetná spoločnosť zrušená bez likvidácie.
Zo spisového materiálu vyplýva, že predmetné exekučné konanie začalo u súdneho exekútora dňa 31.01.2002 na základe návrhu oprávneného, ktorým bol v tom čase JUDr. Milan Hablák, správca konkurznej podstaty úpadcu STAVOSPOL a.s. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sa, vložka č. 61/L ďalej vyplýva, že dňa 02.02.2007 bolo ukončené konkurzné konanie na povinného, a to na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24K/112/00-Mo-971 zo dňa 15.12.2006, pričom súd zároveň zbavil JUDr. Milana Habláka funkcie správcu konkurznej podstaty.
Podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Pretože súd zistil, že povinný bol dňom 11.04.2006 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, exekúciu zastavil, a to z nižšie uvedeného dôvodu.
Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí konania povinný zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím stratil procesnú subjektivitu, teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať.
Podľa § 196 EP (účinného do 31.01.2002), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods.1 EP(účinného do 31.01.2002), náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 EP (účinného do 31.01.2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Zo spisového materiálu tunajšieho súdu vyplýva, že exekúcia bola začatá dňom 31.01.2002, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Ako už bolo vyššie uvedené, povinný v priebehu exekučného konania, ako subjekt práv a povinností zanikol, keďže dňom 11.04.2006 bol vymazaný z Obchodného registra. Z tohto dôvodu tunajší súd exekučné konanie zastavil. Len výnimočne súd môže oprávneného zaviazať k povinnosti hradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, ak sú tomu dané podmienky uvedené v § 203 EP. Z ust. § 203 EP účinného do 31.01.2002, t.j. ku dňu začatia exekučného konania, vyplýva, že „ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. I keď exekútor je nositeľom verejnej moci, ktorú vykonáva nezávisle, ešte neznamená, že má mať zaistenú náhradu nákladov exekúcie vždy. Exekútor, ktorý má z úspešného vykonania exekúcie zisk (odmenu) súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude stačiť k uspokojeniu oprávneného, ale i nákladov exekúcie, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, nie je protiústavný. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
(mutatis mutandis Van der Mussele c. Belgicko z 23. novembra 1983) možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. Je potrebné vychádzať z toho, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko, spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie (nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 272/08-35). Oprávnený, ktorý si riadne uplatnil dňa 31.01.2002 nárok na vykonanie exekúcie vo vzťahu k povinnému, ktorý v priebehu exekúcie zanikol (bol vymazaný z Obchodného registra dňa 11.04.2006) procesne nezavinil zastavenie konania, nakoľko v čase podanie návrhu na exekúciu nemohol dôvodne predpokladať, že k zániku povinného v priebehu exekúcie dôjde.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka j e
odvolanie vždy p r í p u s t n é . (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.