Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/65/2012

Zmenené rozhodnutím PE-2P/38/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o maloleté deti N. L., M.. XX.XX.XXXX J. U. C. L., M.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, deti rodičov: matky L. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. U., F. G. XXXX/XX a otca U. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. I. XXX, Č. D., o zvýšenie výživného otca k maloletým deťom, takto rozhodol: I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 5P/82/2011-72 z 16.04.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/65/2012-85 z 23.08.2012 v časti výživného tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej U. C. L., M.. XX.XX.XXXX zo sumy 60-€ mesačne na sumu 90-€ mesačne a k maloletému N. L., M.. XX.XX.XXXX zo sumy 40,-€ na sumu 60,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť otec maloletých k rukám matky maloletých vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 30.09.2020. II. Zročné zvýšené výživné k maloletej U. C. L., M.. XX.XX.XXXX v sume 211-€ za obdobie od 30.09.2020 do 30.04.2021 je otec maloletej povinný zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozsudku k rukám matky maloletej. III. Zročné zvýšené výživné k maloletému N. L., M.. XX.XX.XXXX v sume 140,67-€ za obdobie od 30.09.2020 do 30.04.2021 je otec maloletého povinný zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozsudku k rukám matky maloletého."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky L. L., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., F. G. XXXX/XX proti odporcovi U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX (okres M.), o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom U. C. L., nar. XX.XX.XXXX a N. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 16. apríla 2012, č.k. -72, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom manželstvo účastníkov, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozviedol. Rozhodol, že maloleté deti U. C. a N. sa zverujú na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej U. C. výživné v sume 60 Eur mesačne a maloletému N. v sume 40 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Rozhodol, že súd styk odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode neupravuje. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporcovi uložil poplatkovú povinnosť v sume 66 Eur. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoje spoločenské funkcie, pretože navrhovateľka a odporca spolu nežijú v spoločnej domácnosti, prakticky o osobných veciach nekomunikujú, netrávia spolu čas, nehospodária spolu a ani intímne spolu nežijú. Vzťahy medzi účastníkmi považoval za vážne narušené a trvalo rozvrátené, odôvodňujúce zrušenie manželstva rozvodom. Rozvrat manželských vzťahov vyplynul aj zo skutočnosti, že navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie. Príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi videl v rozdielnych predstavách účastníkov konania o rodinnom živote a trávení spoločného času a najmä v prehnanej žiarlivosti a prchkosti odporcu. Splnením zákonných predpokladov pre rozvod manželstva podľa § 23 Zákona o rodine považoval okresný súd návrh na rozvod za dôvodný. O úprave rodičovských práv súd rozhodol podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine s odôvodnením, že navrhovateľka sa o deti riadne stará, a to aj po zdravotnej stránke, chodí s nimi pravidelne na kontroly, vyhovujúce sú aj bytové pomery detí a navrhovateľky. Nedostatky v starostlivosti zo strany navrhovateľky neboli zistené. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľka je s maloletým N. na materskej dovolenke. Pokiaľ aj odporca nesúhlasil so zverením maloletých detí do starostlivosti navrhovateľky, súd zohľadnil, že odporca nemá v súčasnosti vytvorené podmienky na zabezpečenie starostlivosti o deti, a preto rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Vyživovaciu povinnosť odporcu určil s ohľadom na jeho zárobkové možnosti a schopnosti. Maloleté deti sú zdravé, dcéra navštevuje materskú školu, syn je s navrhovateľkou doma. Navrhovateľka je nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Odporca je zdravý, podniká na základe živnostenského oprávnenia, v roku 2010 dosiahol príjem zo živnosti 4.612 Eur a výdavky v sume 1.844,80 Eur pri nulovej dani. Podľa vlastného vyjadrenia odporca do novembra 2011 dosahoval zo živnosti príjem v sume 800 Eur, v decembri končil prácu v U., kde dostal zaplatené 280 Eur, v januári a februári 2012 pracoval na východe Slovenskej republiky, zatiaľ výplatu neobdržal, v marci a v apríli 2012 robil v ovocnom sade v M., kde dosiahol príjem okolo 500 Eur, následne pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 03.04.2012 na úseku testovania kvality plazmových TV s príjmom okolo 450 Eur v závislosti od počtu odpracovaných hodín. O trovách konania rozhodol prvá veta O poplatkovej povinnosti rozhodol podľa prvá veta za použitia položky I./7 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov.

V zákonnej procesnej lehote podal proti tomuto rozsudku odvolanie odporca. Z obsahu podaného odvolania vyplynulo, že nesúhlasil s rozsahom vyživovacej povinnosti. Uviedol, že už pred okresným súdom sa z dôvodu svojej nie veľmi dobrej zárobkovej činnosti domáhal určenia výživného na každé dieťa vo výške 35 Eur mesačne, čo by bez problémov zvládol. Uviedol, že matka detí sa už zamestnala, a preto predpokladá, že jej príjem je 600 Eur mesačne. Žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom zmenil.

Matka ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec podľa ust. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania ( ).

V preskúmavanej veci konal prvostupňový súd o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva s príslušenstvom. Prvostupňový súd manželstvo účastníkov rozviedol, rozhodol o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, o náhrade trov konania a poplatkovej povinnosti. Odporca podaným odvolaním namietal správnosť výroku o výživnom, ostatné časti neboli napadnuté odvolaním, tieto podľa nadobudli právoplatnosť a predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostal len výrok o vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom na čas po rozvode.

S konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode ( ).

Podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

V danom prípade medzi účastníkmi k dohode ohľadne vyživovacej povinnosti zo strany odporcu k maloletým deťom nedošlo, preto bol daný dôvod na určenie výšky vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým v zmysle § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na odôvodnené potreby dieťaťa, i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a uspokojuje potreby jeho bývania.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý správne aplikoval ust. § 25, § 62 a § 75 Zákona o rodine.

Rozsah vyživovacej povinnosti na maloletú U. C. v sume 60 Eur a na maloletého N. v sume 40 Eur zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí v útlom veku detí, ako aj pomerom odporcu. Príjem odporcu sa podľa dohody o pracovnej činnosti zo dňa 03.04.2012 na úseku testovania kvality plazmových TV pohybuje okolo 450 Eur v závislosti od počtu odpracovaných hodín. Z dohody o pracovnej činnosti, obsiahnutej v spise, vyplýva, že dohoda o pracovnej činnosti bola uzavretá na dobu do 31.12.2012, preto je reálny predpoklad, že pri nezmenených zárobkových pomeroch na strane odporcu je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby výživné v rozsahu stanovenom prvostupňovým súdom aj platil. Odporca v podanom odvolaní nepreukázal, že na jeho strane od rozhodnutia prvostupňového súdu nastal zásadný pokles príjmu, preto nebol daný dôvod na odlišné rozhodnutie vo veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o výživnom na maloleté deti podľa potvrdil.

Pokiaľ sa v podanom odvolaní otec vyjadruje k zanedbávaniu starostlivosti matky o maloleté deti, k tomu, že matka odmieta dávať otcovi deti a k tomu, že sa opakovane sťažoval na starostlivosť o deti sociálnej kurátorke, odvolací súd sa s týmito námietkami nezaoberal, nakoľko predmetom odvolacieho konania bol len rozsudok o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .