Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_22C-173-2011.pdf
PDF · 96.19 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/173/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinou Trnavskou v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176 proti odporcovi A. X., štátnemu občanovi S. republiky, bytom J. - I., I. XXXX/X o zaplatenie 4.332,92 Eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 4.273,34 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 4.273,34 Eur odo dňa 26.11.2009 do zaplatenia, a náhradu trov konania vo výške 259,50 Eur v mesačných splátkach po 50,- Eur, vždy k 15. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.273,34 Eur, úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 4.273,34 Eur od 26.11.2009 do zaplatenia, pokuty vo výške 59,58 Eur a trov konania vo výške 259,50 Eur. Uviedol, že dňa 04.05.2009 uzavrel s odporcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.600,- Eur. Odporca sa zaviazal uhradiť úver v 48 mesačných splátkach po 95,30 Eur. Odporca nesplácal dlh podľa dohodnutých podmienok, preto mu uložil pokutu vo výške 59,58 Eur a dňa 25.11.2009 zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 4.332,92 Eur. Odporca po zosplatnení úveru nezaplatil ani časť dlhu.
Odporca uviedol, že je ochotný dlh zaplatiť. Riadne a včas predvolaný odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, požiadal opätovne o odročenie pojednávania z dôvodu odcestovania do I.. Súd tento dôvod nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, keďže odporca mal vedomosť o pojednávaní a o odročenie pojednávania žiadal už po štvrtýkrát. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v jeho neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, splátkovým kalendárom zmluvy, splatením celého úveru k úhrade, poštovým podacím hárkom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 04.05.2009 uzatvorili navrhovateľ a odporca ako fyzická osoba nepodnikateľ úverovú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 2.600,- Eur, ktorý sa odporca zaviazal uhrádzať v 48 mesačných splátkach po 95,30 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky. Podľa hlavy 17. § 4. v prípade omeškania úhrady splátky úveru alebo jej časti dlhšieho
než 7 dní, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15 % z čiastky, s ktorou úhradou je v omeškaní. Odporca uhradil len jednu splátku úveru, a to až dňa 11.09.2009. Túto splátku navrhovateľ započítal vo výške 12,- Eur na zmluvnú pokutu a vo výške 4,- Eur na upomienku. Viac odporca nezaplatil. Listom zo dňa 25.11.2009 podaným na pošte dňa 27.11.2009 navrhovateľ oznámil odporcovi, že si z dôvodu nesplácania úveru uplatňuje právo na splatenie celého čerpaného úveru, a vyzval ho k úhrade celej dlžnej čiastky ku dňu 25.11.2009 vo výške 4.332,92 Eur. Podľa splátkového kalendára táto suma predstavuje súčet dlžných splátok 6 x 95,30 Eur, zostávajúcej časti úveru po zosplatnení úveru 3.780,84 Eur spolu so zmluvnou pokutou I. vo výške 12,- Eur a zmluvnou pokutou II. vo výške 59,58 Eur a poplatku za upomienku 4,- Eur po odpočítaní uhradenej splátky vo výške 95,30 Eur. Odporca svoj dlh neuhradil.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodného zákonníka") treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len "Občianskeho zákonníka") v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len "Občianskeho zákonníka") zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh je v časti istiny dôvodný.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ odporcovi poskytol na jeho požiadanie peňažné prostriedky vo výške 2.600,- Eur a odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky spojené s poskytnutím a správou úveru spolu vo výške 4.574,40 Eur. Zmluva teda spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi je vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý sa ako tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, že odporca pri uzavretí zmluvy nevystupoval ako podnikateľ. Vzhľadom na postavenie navrhovateľa a odporcu je zmluvný vzťah podriadený tiež zákonu o spotrebiteľských úveroch a Občianskemu zákonníku v časti upravujúcej spotrebiteľské zmluvy § 52 a nasl.. Vychádzajúc z § 52 Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecným predpisom k špeciálnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch, je zmluva podľa svojho charakteru spotrebiteľskou zmluvou, keďže navrhovateľ, ktorý zmluvu uzatváral ako poskytovateľ úveru, je právnickou osobou - podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a odporca je spotrebiteľom - osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Charakteristickým znakom tejto zmluvy je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Úverová zmluva je v danom prípade občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje ako typovú zmluvu Obchodný zákonník.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca svoj záväzok nesplnil, zaplatil len jednu splátku úveru. Odporca netvrdil a ani neoznačil dôkaz, z ktorého by sa zistilo, že navrhovateľom označené skutočnosti a ním predložené dôkazy nie sú pravdivé, preto súd nemal dôvod spochybniť jeho tvrdenia ani dôkazy ním predložené. Vychádzal iba z dôkazov, ktoré mal k dispozícii. Navrhovateľ využil svoje právo a požiadal odporcu o zaplatenie zostatku úveru z dôvodu neplnenia zmluvných povinností. Odporcovi tak vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi zostatok poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi vo výške 4.273,34 Eur. Súd preto vyhovel návrhu v časti o zaplatenie 4.273,34 Eur a uložil odporcovi uvedenú sumu zaplatiť navrhovateľovi.
Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 59,58 Eur, keďže navrhovateľ neuviedol súdu, o ktoré z ustanovení úverovej zmluvy - úverových zmluvných podmienok opiera svoj nárok na zmluvnú pokutu, keďže úverové zmluvné podmienky obsahujú minimálne dve ustanovenia, z ktorých vyplýva dojednanie o zmluvnej pokute pre daný prípad porušenia právnej povinnosti, a to hlava 7 § 6 a hlava 17 § 4, pričom vyčíslenie zmluvnej pokuty je v oboch prípadoch stanovené rozdielne. Súdu preto nebol známy ani spôsob výpočtu predmetnej pokuty a z akých súm navrhovateľ vychádzal. Súd preto návrh v časti o zaplatenie pokuty 59,58 Eur zamietol
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením istiny dňom 26.11.2009. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 vzniklo navrhovateľovi právo požadovať popri plnení aj sankciu vo forme úroku z omeškania, čo aj vykonal podaným návrhom. Preto mu súd právo na úroky z omeškania priznal.
K 26.11.2009 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,00 %, teda úrok z omeškania mohol byť najviac 9,00 %. Navrhovateľ požaduje úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne, t.j. 8,76 % ročne, teda v rámci zákonom stanoveného rozsahu. Súd preto uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 4.273,34 Eur od 26.11.2009 do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. účastníkovi, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal len čiastočný úspech vo veci, avšak jeho neúspech bol len v pomerne nepatrnej časti (v časti zmluvnej pokuty 59,58 Eur), súd mu priznal v zmysle citovaného ustanovenia plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva. Trovy konania pozostávajú z hotového výdavku - zaplateného súdneho poplatku vo výške 259,50 Eur.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Odporca súdu uviedol, že je ochotný zaplatiť dlh, avšak nemá dosť finančných prostriedkov. Vycestuje za prácou do zahraničia, aby dlh zaplatil.
Vzhľadom na finančnú situáciu odporcu súd určil plnenie dlhu v splátkach po 50,- Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.