Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8P-35-2023.pdf
PDF · 72.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Lindou Száraz, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 06.07.2022 s tým, že zročné výživné je vyrovnané.
II. Styk otca s maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 06.03.2023 domáhala, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný na platenie výživného mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Návrh odôvodnila tým, že rodičia matka s otcom nežijú v spoločnej domácnosti a o maloletého sa od jeho narodenia stará matka.
2. Podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku, súd pojednával v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa.
3. Otec na pojednávaní súhlasil s podaným návrhom. Uviedol, že s matkou maloletého nikdy nežili v spoločnej domácnosti, o maloletého sa stará matka od jeho narodenia a on prispieva na výživu dieťaťa mesačne sumou cca. 50,- eur. S dieťaťom je v pravidelnom kontakte, matka mu v styku nebráni, preto styk s dieťaťom nežiada upraviť. Je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a prídavku na dve maloleté deti.
4. Kolízna opatrovníčka navrhla maloletého zveriť do starostlivosti matky od 06.07.2022, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom poukázala na to, že rodičia sa na takej úprave rodičovských práv a povinností aj dohodli.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého dieťaťa, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú spolu. O dieťa sa od jeho narodenia osobne stará matka a otec na jeho výživu pravidelne prispieva a tiež sa s ním stretáva. Matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti a výchovy maloletého.
7. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
9. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
13. Podľa § 75 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, ako aj s poukazom na výpovede účastníkov konania, súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky od 06.07.2022, ktorá sa o dieťa riadne stará od jeho narodenia a má na to vytvorené aj vhodné podmienky a otca zaviazal na platenie výživného vzhľadom na jeho príjem a majetkové pomery vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne od 06.07.2022 s tým, že zročné výživné za obdobie od 06.07.2022 do vyhlásenia rozsudku je vyrovnané, nakoľko otec na výživu maloletého pravidelne mesačne prispieval sumou cca. 50,- eur. Súd neupravil styk otca s maloletým, nakoľko otec to nežiadal a podľa jeho vlastného vyhlásenia matka mu doteraz v styku s dieťaťom nebránila. Podľa vyjadrenia kolíznej opatrovníčky, takáto úprava výkonu rodičovských práv a povinností korešponduje aj s dohodou medzi rodičmi.
15. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie otec ani kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto práva vzdali.