Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/24/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v A., dieťa rodičov B. S., bytom A., N. X/X a W. S., bytom A., Y. Y. XN./X, t.č. N., P. X, T. F., o zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. decembra 2012, č.k. -33, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca maloletej V., ktorý sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu o výške jeho vyživovacej povinnosti tak, že mu vyživovacia povinnosť k maloletej bude znížená zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 40 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej upravená rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 29.12.2009, č.k. -20, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej zvýšená zo sumy 26,56 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2009. V čase rozhodovania súdu bol príjem otca vo výške 265 Eur mesačne, poberal diéty vo výške 300 Eur mesačne, jeho manželka poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 Eur mesačne, mal vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu pochádzajúcemu z jeho terajšieho manželstva. Matka maloletej bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 164,22 Eur, jej manžel má príjem vo výške 400 Eur mesačne. Maloletá mala zvýšené výdaje v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že dňa 19.04.2011 otec maloletej dohodou skončil pracovný pomer so zamestnávateľom L., kde vykonával prácu vodiča kamióna s príjmom 300 Eur mesačne a diéty 400 Eur mesačne. Pracovný pomer, podľa vyjadrenia otca, ukončil zo zdravotných a rodinných dôvodov, nakoľko mal záujem vycestovať do T. F.. V súčasnosti otec nemá zamestnanie, býva v dvojizbovom byte v N., s ktorým bývaním sú spojené náklady vo výške 7.500,- Kč, v mesiaci november bola jeho manželke vyplatená dávka mimoriadnej okamžitej pomoci na úhradu nevyhnutných nákladov vo výške 14.500,- Kč. Matka maloletej podniká v oblasti pohostinstva, jej manžel je invalidný dôchodca. Maloletá V. od septembra 2011 navštevuje X. ročník Z., odbor kaderníčka, s ktorým štúdiom má zvýšené náklady spočívajúce v zakupovaní pracovného oblečenia, pracovných pomôcok, školských pomôcok, učebnice anglického jazyka, príspevku na odborné kurzy, do triedneho fondu, cestovné, stravné a podobne. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ ukončil s predchádzajúcim zamestnávateľom pracovný pomer dohodou, pripravil sa tak o pravidelný mesačný príjem bez toho, aby mal zabezpečené ďalšie zamestnanie. Je jeho povinnosťou plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a musí vyvinúť úsilie, aby si prácu našiel. Od poslednej úpravy výživného je maloletá V. staršia, jej náklady sú vyššie. K zmene pomerov došlo i na strane jej matky, keď jej manžel je invalidným dôchodcom a nie je možné od nej vyžadovať, aby sama zabezpečovala výživu dieťaťa.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel v celom rozsahu jeho návrhu tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej V. na sumu 40 Eur mesačne. Uviedol, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, nakoľko je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie bez podpory v nezamestnanosti a jeho manželka je takisto nezamestnaná, pričom si intenzívne hľadá prácu.

V spoločnej domácnosti s nimi žijú jednak dcéra jeho manželky, ako aj ich spoločné dieťa maloletý W.X., nar. XX.XX.XXXX. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neriešil, ako sa zmenili jeho pomery a zaujímal sa o to, kde pracoval naposledy a vytýkal mu, že ukončil pracovný pomer. Zdôraznil, že dávka v hmotnej núdzi bola vyplatená jeho manželke a nie jemu, nakoľko on o takúto dávku nežiadal. Vytýkal predchádzajúcemu rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bola zvýšená jeho povinnosť voči maloletej na sumu 90 Eur mesačne, že prihliadal na diéty, ktoré dostával, pričom táto suma bola určená na zabezpečenie jeho stravy v zahraničí. Ďalej uviedol, že nemá informácie o zlom zdravotnom stave maloletej, nakoľko táto ho navštívila aj s priateľom, fajčila a pila, vedel, že ma gynekologické problémy. Zvýšené náklady maloletej na úbor na telocvik vo výške 50 Eur považoval za neprimerané.

Matka maloletej k podanému odvolaniu vo svojom písomnom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Zdôraznila, že v priebehu konania vyčíslila len náklady súvisiace s návštevou strednej školy maloletou a nevyčíslila náklady, ktoré musí vynakladať na oblečenie, obuv a podobne. Poukázala na skutočnosť, že jej manžel je invalidný dôchodca a poberá dôchodok vo výške 98 Eur mesačne, nemá žiaden iný príjem a stáva sa, že si musia požičiavať peniaze. Poprela tvrdenie otca maloletej, že by maloletá V. pila a fajčila.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že maloletá V. nastúpila na Z., odbor kaderníčka a jej náklady sa týmto zvýšili. Zdôraznil, že otec maloletej dobrovoľne ukončil pracovný pomer, čím sa pripravil o pravidelný príjem a otec si ani v minulosti vyživovaciu povinnosť riadne neplnil.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).

Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich vyživovacích povinností.

Okresný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávneného alebo povinného došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zníženie výživného. V danom prípade zo spisu vyplýva, že posledná úprava výživného otca pre maloletú V. bola vykonaná rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 29.12.2009, č.k. -20, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej zvýšená zo sumy 26,56 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2009. Od poslednej úpravy

výživného uplynula doba 2,5 roka, maloletá V. je vekovo staršia a od 1. septembra 2011 navštevuje Z., odbor kaderníčka, čím nepochybne vzrástli jej odôvodnené náklady v súvislosti so štúdiom.

Prvostupňový súd sa zaoberal aj pomermi toho, kto má výživné plniť, t. j. otca maloletej V.. V čase predchádzajúceho rozhodnutia mal otec priemerný čistý mesačný zárobok 265 Eur mesačne, boli mu vyplácané diéty v súvislosti s jeho prácou v zahraničí vo výške 300 Eur mesačne. V súčasnosti je otec nezamestnaný, odsťahoval sa do T. F. a nemá zabezpečenú žiadnu prácu, je vedený ako uchádzač o zamestnanie bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Manželka otca je rovnako nezamestnaná a poberá len dávku v hmotnej núdzi, otec má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, pochádzajúcemu z manželstva.

K zmene pomerov došlo i na strane matky maloletej, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti pohostinstva, v čase prechádzajúcej úpravy výživného poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 Eur mesačne a jej manžel mal príjem vo výške 400 Eur mesačne. V súčasnosti je manžel matky maloletej na invalidnom dôchodku a poberá invalidný dôchodok vo výške 98 Eur mesačne.

V súlade so zisteným skutkovým stavom krajský súd dospel k záveru, že okresný súd návrh na zníženie výživného dôvodne zamietol. Správne konštatoval, že na strane otca mal. dieťaťa síce nastala zmena pomerov tým, že ukončil pracovný pomer so svojím vtedajším zamestnávateľom dohodou a vysťahoval do T. F.. Otec však nemal v T. F. zabezpečenú žiadnu prácu, je nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že otec maloletej tým, že ukončil svoj posledný pracovný pomer dohodou, vzdal sa bez dôležitého dôvodu svojho zamestnania, z ktorého mohol dosahovať príjem a plniť si tak riadne vyživovaciu povinnosť k maloletej. Preto s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd musel pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu vo vzťahu k výživnému vychádzať z princípu potencionality a prihliadnuť na schopnosti a možnosti otca, jeho predpokladaný zárobok, ktorý by dosahoval v prípade, že by neukončil svoj predchádzajúci pracovný pomer dohodou, bez ohľadu na to, či otec príjem má alebo nemá.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je zásadne i skončenie pracovného pomeru dohodou bez zabezpečenia si iného zamestnania, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom princípu potencionality je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t. j. príjmu pred zmenou zamestnania, resp. ukončenia pracovného pomeru, teda príjmu, aký by povinný dosahoval vo vyššie hodnotenej pozícii, prípadne v predchádzajúcom zamestnaní, teda z príjmu, ktorý by dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je povinný (otec) nezamestnaný, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu, situáciu na trhu práce, aktivitu povinného smerujúcu k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru a pod.

Z týchto dôvodov odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, postupoval podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď skončenie pracovného pomeru otca považoval za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu a správne potom pri posudzovaní zmeny pomerov povinného vychádzal z jeho predpokladaného príjmu vyplývajúceho z oznámenia jeho posledného zamestnávateľa,

t. j. cca 300 Eur mesačne a prihliadnutím na 400 Eur diéty mesačne (z ktorej sumy by otec uspokojoval svoje potreby pri pracovných cestách v zahraničí), ktoré by otec dosahoval, keby riadne pracoval a neprihliadal ku skutočnosti, že otec maloletej V. v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nemal príjem zo zamestnania a bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Naviac odvolací súd nemohol nechať bez povšimnutia skutočnosť, že otec predložil súdu pracovnú zmluvu zo dňa 09.05.2011 so zamestnávateľom B. na funkciu vodič so základným mesačným platom 11.000,- Kč, pričom uviedol, že u tohto zamestnávateľa nepracoval ďalej, nakoľko zistil, že zamestnávateľ má dlhy a je v súdnom konaní, neodvádza nemocenské a nikde ho neprihlásil.

Aj vzhľadom na uvedenú skutočnosť odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej dosahovať dostatočný príjem a platiť maloletej V. výživné v doposiaľ stanovenej výške 90 Eur mesačne.

Pokiaľ otec maloletej vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na jeho nepriaznivý zdravotný stav, odvolací súd môže len konštatovať, že v spise sa žiadne listinné dôkazy ohľadne nepriaznivého zdravotného stavu otca maloletej nenachádzajú, a preto nemohol na uvedenú námietku otca prihliadať. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že nie je možné spravodlivo požadovať od matky maloletej V., aby takmer všetky jej odôvodnené potreby dlhodobo uspokojovala len zo svojho príjmu.

Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .