Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/162/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, V., proti odporkyni: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, V., v konaní o príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.05.2012 domáhal, aby súd odporkyňu zaviazal prispievať mu na výživu.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že s odporcom nikdy nežila v spoločnej domácnosti a hneď po svadbe sa rozišli. Žije u rodičov, ktorí ju aj živia, pomáha jej priateľ, keďže je od februára nezamestnaná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, potvrdením o evidencií na úrade práce v prípade odporkyne, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. , ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 15.01.2009, právoplatným dňa 11.02.2009. Za príčiny vedúce rozvratu manželstva súd v citovanom rozhodnutí ustálil neuvážený vstup do manželstva iba po 4 mesačnej známosti. Nikdy spolu nežili a ich manželstvo neplnilo svoje funkcie.

Navrhovateľ žije potulným spôsobom života, nikde nepracuje a poberá dávky, kvôli čomu sa domáha príspevku na výživu od odporkyne. Pomáha svojmu otcovi na dome a pracuje, kde príde k životu mu stačí, aby mal čo jesť, piť a mohol žiť.

Odporkyňa vo svojej výpovedi poukázala na obsah svojho vyjadrenia k návrhu, pričom opätovne zdôraznila, že návrh na určenie príspevku na výživu voči nej je nedôvodný, keďže spolu ako manželia nikdy nežili. V decembri očakáva narodenia dieťaťa a už teraz je nezamestnaná.

Podľa až 3 o rodine - (1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. (2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. (3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Rozvodom manželstva zanikajú všetky osobné a právne vzťahy medzi manželmi. V materiálnej oblasti to má za následok, že každý z manželov je povinný postarať sa sám o seba. V záujme zmiernenia niektorých majetkových dopadov však zákon z uvedeného upravuje výnimku a v prípade, ak rozvedený manžel, ktorý vyžaduje výživné, nie je schopný živiť sa vlastnou prácou má právo proti bývalému manželovi domáhať sa príspevku na primeranú výživu. V danom prípade sú rozhodujúce schopnosti oprávneného zaistiť si prostriedky k vlastnej obžive, t.j. jeho zárobkové schopnosti a možnosti ako aj majetkové pomery.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Dobré mravy, hoci ide o zákonný pojem, nie sú v zákone priamo definované. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných zásadách morálky, u ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.

V danej veci bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať jednak pravdivosť svojich tvrdení uvedených v návrhu a predovšetkým skutočnosti, že nie je schopný sám sa živiť.

Z ustanovenia veta prvá podľa ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd sa v konaní musí spravovať prejednacou zásadou, čo znamená, že dôkazné bremeno s ohľadom na svoje tvrdenia majú účastníci konania, a súd je povinný vykonať iba navrhované dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Nesplnenie dôkaznej povinnosti týkajúcej sa vlastných tvrdení má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa v prípade žalobcu môže prejaviť zamietnutím žaloby. Splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby účastník mohol uvažovať o unesení dôkazného bremena.

Navrhovateľ v predmetnom konaní neuniesol dôkaznú povinnosť na preukázanie skutočnosti, že nie je schopný sám sa živiť, ktorá by bola základným predpokladom jeho možného úspechu v predmetnom konaní. Súdu totiž v tejto súvislosti nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Napriek výzve súdu nepreukázal jeho tvrdenie, že je bez príjmu, resp. vedený na úrade práce. Navyše ani v samotnom návrhu neuviedol žiadny relevantný objektívny dôvod, pre ktorý si nie je schopný zabezpečovať prostriedky na svoju obživu. Preto nebolo možné jeho návrhu vyhovieť.

Na základe ďalšieho vykonaného dokazovania však súd dospel súčasne k záveru, že aj v prípade preukázania výpadku príjmu navrhovateľa z objektívnych dôvodov by nebolo možné tento jednoznačne hodnotiť ako jeho neschopnosť samostatne sa živiť, zakladajúcu povinnosť odporkyne ako rozvedenej manželky prispievať mu primerane na jeho výživu. Pri úvahe o tom, či je navrhovateľ ako rozvedený manžel schopný sám sa živiť súd totiž nemôže vychádzať iba zo skutočnosti, že rozvedenému manželovi uplatňujúcemu si nárok na príspevok je eventuálne poskytovaná podpora v nezamestnanosti, resp.

preddavkovo dávky v hmotnej núdzi, ale musí prihliadať aj na jeho subjektívne vlastnosti (fyzickú zdatnosť, pracovné skúsenosti, vzdelanie a pod.) a tiež na okolnosťami objektívneho charakteru (existenciu pracovných príležitostí v regióne, v ktorom žije).

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh bol v celom rozsahu zamietnutý.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa . V konaní mala plný úspech odporkyňa, avšak keďže si náhradu trov neuplatnila, súd jej ich nepriznal. V zmysle o súdnych poplatkoch bol navrhovateľ oslobodený od platenia súdneho poplatku vo veci o určenie výživného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.