Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19T-102-2024.pdf
PDF · 95.63 KB
Case nature
Area
Subarea
19T/102/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní dňa 12. 08. 2024 v Revúcej, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, XXX XX D., E. C., toho času vo väzbe v ÚVV Banská Bystrica,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,
že
24. februára 2024 v čase asi o 21.30 h, po predchádzajúcom požívaní alkoholických nápojov, v stave stredne ťažkej opitosti, prišiel do kuchyne rodinného domu č. XXX, v obci Hucín, v okrese Revúca, kde vykrikoval, že dnes pôjde niekto dole, vzal nôž s bielou rukoväťou s čepeľou o dĺžke 9,2 centimetrov, pristúpil k svojmu bratovi F. B., ktorého pravou rukou chytil za krk a v ľavej ruke, ktorú mal voľne pri tele držal nôž, pričom nič nehovoril, následne k nim pristúpil jeho ďalší brat F. B., ktorý mu rukami chytil ruku, v ktorej držal nôž a snažil sa mu ho vziať, na čo začal s ním zápasiť o nôž, pričom následne do kuchyne vošiel jeho otec G. B., nar. XX. XXXX XXXX, H. A. I. D. J. XXX, ktorého ľavou rukou silou strednej intenzity bodol nožom do pravej bočnej časti brucha v podrebrovej časti a zostal stáť, po čom G. B. rodinní príslušníci vyniesli pred dom a volali rýchlu zdravotnícku pomoc, následne vyšiel von z domu aj obvinený a z ulice na otca štyri až päťkrát s nožom v ruke kričal „aj tak ťa zabijem“, čím mu spôsobil bodno-reznú ranu brušnej steny v pravej podrebrovej oblasti s veľkosťou štyroch (4) centimetrov, ktorá prenikla do brušnej dutiny a vnikla do pečene, na ktorej spôsobila bodnú ranu o veľkosti tri (3) centimetre s nakrvácaním do brušnej dutiny a s prienikom vzduchu do brušnej dutiny, ktoré zranenie je z medicínskeho hľadiska zranením ťažkým, zároveň mu spôsobil aj šok z krvácania ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyžadujú dobu liečenia päťdesiatšesť (56) dní, počas ktorej sú výraznejšie spontánne bolesti v oblasti brucha po dobu sedem (7) až štrnásť (14) dní a pokračujúce bolesti po dobu ďalších štrnásť (14) až dvadsaťjeden (21) dní, odkázanosť na pomoc iných osôb po dobu piatich (5) dní od operácie a počas celej doby liečenia je potrebné obmedzenie vo vykonávaní ťažších prác, športových aktivít a je potrebné dodržiavať prísnu pečeňovú diétu a zároveň mu spôsobil aj škodu na zdraví vo výške 2.860,- €,
t e d a
v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, ku ktorej však nedošlo a spáchal čin na chránenej osobe – blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v platnom znení s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a § 127 ods. 4 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona u k l a d á ústavné ochranné protialkoholické liečenie.
Podľa § 83 ods. 1 písm. d/, písm. g/ Trestného zákona súd u k l a d á zhabanie veci, a to čepeľ noža o dĺžke 92 milimetrov a plastová rukoväť noža o dĺžke 105 milimetrov zlomená v oblasti ústia čepele.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J. XXX, E. C., škodu vo výške 2.860,- eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na obvineného A. B. obžalobu za skutok, ktorým mal naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaný kladne odpovedal "áno" na otázky
- podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
- podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za zločin jemu kladený za vinu a
- podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Prokurátor, rovnako tak obhajca obžalovaného zhodne navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu. Poškodený uviedol, že všetko ponecháva na súd. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a výrokom o náhrade škody.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zákona súd ho uznal vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v platnom znení s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona totiž platí, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak však v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. S poukazom na uvedené, súd posudzoval trestnosť prejednávaného činu a trest ukladal podľa Trestného zákona v platnom znení, účinnom od 06.08.2024, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. (v teste ďalej používaný iba ako „Trestný zákon“).
Podľa správy o povesti z miesta bydliska obžalovaný A. B. je slobodný, bezdetný, je tichej povahy a na verejnosti sa správa slušne. Do obce sa prisťahoval spolu s rodinou 30.12.2020 zo Šivetíc. Pochádza z mnohopočetnej rodiny, zo skromného rodinného prostredia. V rodine sa užíva alkohol, rodina je problémová, s domácimi obyvateľmi nevychádzajú a dochádza k častým hádkam a nezhodám, zapríčineným alkoholom.
V registri priestupkov má obžalovaný A. B. celkovo 10 záznamov, 7 z nich za posledných 5 rokov, za rôzne protispoločenské konanie, okrem iných aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. V registri trestov má dosiaľ 8 záznamov aj za násilnú trestnú činnosť, najmä vyhrážanie, ako aj útoky voči rodinným príslušníkom, tiež voči otcovi. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/24/2020 zo dňa 10.05.2020 za spolupáchateľstvo k prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa dopustil pod vplyvom alkoholu s nožom v ruke, za mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 0T/19/2020 zo dňa 22.05.2020, právoplatný dňa 22.05.2020, ktorým mu bol za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 os. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením so ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Zároveň bol s ďalšími obžalovanými zaviazaný spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Trest vykonal dňa 20.11.2022. Aktuálne proti nemu nie je vedené žiadne iné trestné stíhanie.
Podľa hodnotenia z ÚVV Banská Bystrica správanie a vystupovanie obžalovaného A. B. počas pobytu v ústave nebolo vždy na požadovanej úrovni, nakoľko zo dňa 03.08.2024 má evidovaný jeden negatívny zápis za nedodržanie ústavného poriadku, k čomu obžalovaný uviedol, že chcel len cvičiť, prišiel k stroju, a tento zatiahol bez dovolenia. Menovaný nadobudol aj jeden kladný záznam zo dňa 29.02.2024, kedy sa dobrovoľne zapojil do činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti. Príkazy a nariadenia príslušníkov ZVJS plní. V styku s inými obvinenými konfliktné situácie nevyvoláva. Čistotu a poriadok na cele a v osobných veciach dodržiava v rámci svojich možností. Základy osobnej a kolektívnej hygieny má osvojené. Kontakt s príbuznými a známymi udržiava prostredníctvom korešpondencie a telefonovania. Nie je zaradený do pracovného procesu. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento opakovane úprimne oľutoval. V tejto súvislosti súd uvádza, že obžalovaný spáchanie prejednávaného trestného činu
v zmysle podanej obžaloby v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom od začiatku nepopieral a tento v celom rozsahu priznával aj v priebehu rozhodovania súdu o ďalšom trvaní jeho väzby a rovnako tak aj v priebehu hlavného pojednávania, kedy učinil vyhlásenie o uznaní viny. Ďalší sebakritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, prejav jeho úprimnej ľútosti v záverečnej reči a poslednom slove súd premietol do vzhliadnutia ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, a to že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Zároveň bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, a to že už bol za trestný odsúdený. Pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami (2:1), postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, súd v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 39 ods. 2 písm. a), ods. 5 Trestného zákona obžalovanému uložil mimoriadne znížený trest odňatia slobody.
Mimoriadne zníženie trestu je fakultatívnym inštitútom a jeho aplikácia je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Trestného zákona. Umožňuje súdu riešiť situácie, keď by uložený trest v rámci zákonnej sadzby nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu alebo pomerom páchateľa a súčasne by dolná hranica tohto trestu bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeraného trestu. Za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr. zákona na kvalifikovanej skutkovej podstatne, z ktorej bol obžalovaný A. B. uznaný vinným možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov až 12 rokov. Platná práva úprava umožňuje súdu znížiť trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby aj v prípade, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine (§ 39 ods. 5 veta prvá Tr. zákona), keďže sa ním obžalovaný nielen vzdáva vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní, ale jeho prijatím súčasne nastávajú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku (tzn. neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu). Keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o druhu a výmere treste, možnosť mimoriadneho zníženia trestu je tu preto ešte dôležitejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest aj pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3 (§ 39 ods. 5 veta druhá Tr. zákona), teda aj pod dolnú už zníženú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Ako už bolo vyššie uvedené obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, pričom súd vzhliadol splnenie podmienok na mimoriadne zníženie trestu aj podľa § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.
V dôsledku postoja obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti v priebehu celého trestného konania a jeho prejavenej úprimnej ľútosti vo vzťahu k nej aj učineným vyhlásením o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré bolo následne súdom prijaté, súd pristúpil k uloženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu odňatia slobody ustanoveného Trestným zákonom zníženého o jednu tretinu, keďže uloženie trestu odňatia slobody, hoci na úplne dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 rokov súd považoval za zjavne neprimerané. Takto vymeraný trest odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov, ako trest nepodmienečný, za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia postupom podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, súd považoval za dostatočný a spravodlivý, napĺňajúci účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.
S ohľadom na závažnosť spáchaného činu súd však nepristúpil k ďalšiemu mimoriadnemu zníženiu trestu podľa odseku 3, v zmysle návrhu obhajoby. V neprospech obžalovaného totiž vyznieva skutočnosť, že sa opakovane pod vplyvom alkoholu v rámci nezhôd a užšieho rodinného kruhu dopustil útoku s nožom, pričom opakovane útočil na otca a len zhodou náhod mu nespôsobil závažnejšie zranenie. Nakoľko obžalovaný už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Ako vyplýva z odpisu RT obžalovaného, doteraz uložené represívne opatrenia neviedli u obžalovaného k zmene jeho životného štýlu, keďže obžalovaný nebol schopný v nechránenom prostredí sám dobrovoľne abstinovať, pričom podľa diagnostických záverov znaleckého posudku G. K. L. sa u neho jedná o Zmiešanú poruchu osobnosti a Závislosť na alkohole na úrovni už 3. štádia podľa K., pričom sa jedná hlavne o psychickú závislosť, preto súd za účelom dovŕšenia nápravy obžalovaného mu uložil aj navrhované ochranné liečenie vo forme ochrannej ústavnej protialkoholickej liečby, keďže jeho správanie vzhľadom na vrodenú a trvalú poruchu osobnosti, v budúcnosti závisí od toho, do akej miery bude schopný abstinovať a zmeniť vzorce svojho správania, keďže alkohol u neho značne zvýrazňuje jeho nevyvážené osobnostné črty.
Keďže zaistené vecné stopy, a to čepeľ noža o dĺžke 92 milimetrov a plastová rukoväť noža o dĺžke 105 milimetrov zlomená v oblasti ústia čepele, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu, nepatria obžalovanému, súd preto podľa § 83 ods. 1 písm. d), g) Tr. zákona rozhodol o zhabaní predmetných vecí, lebo trest prepadnutia veci uložený nebol a zhabanie predmetných vecí vyžaduje tiež bezpečnosť ľudí a majetku. Vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát Slovenská republika.
Vzhľadom na skutočnosť, že konaním obžalovaného A. B. vznikla poškodenému G. B. tiež škoda na zdraví, pričom poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na jej náhradu, súd postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť ním spôsobenú škodu poškodenému vo výške 2.860,- eur titulom bolestného, ktorá bola jednoznačne znalecky stanovená na 100 bodov (bodná rana brušnej steny s poranením pečene liečená operáciou 80 bodov a šok z krvácania ľahkého stupňa 20 bodov), pričom hodnota jedného bodu pre rok 2024 bola stanovená vo výške 28,60 eur, teda vo finančnom vyjadrení predstavuje suma odškodnenia sumu 2.860,- eur (100 x 28,60 eur a po zaokrúhlení na celé číslo smerom nahor).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.