Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/144/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom ako žalobca, IČO: 36 613 843, za ktorého koná advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej: C. C., D.. XX.XX.XXXX, N. Č. U. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou JUDr. Vierou Antonikovou, zamestnancom Okresného súdu Trebišov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, Stropkov, o 839,40 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 31. mája 2012 č. k. -53 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie v napadnutej časti výroku o trovách konania, t. j. vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) uznesením z 31. mája 2012 č. k. -53 v dôsledku späťvzatia žaloby postupujúc podľa a konanie zastavil (výrok I.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.). V odôvodnení uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia O vrátení zaplateného súdneho poplatku (výrok III.) rozhodol podľa ustanovenia a o súdnych poplatkoch v platnom znení.

Podaním zo dňa 18.6.2012 označeným ako odvolanie vedľajšieho účastníka, vedľajší účastník napadol časť II. výroku uznesenia, a to vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Dôvodom odvolania je skutočnosť, že „vedľajší účastník v konaní zastupoval žalovanú, ktorá bola v spore procesne úspešná“. Podľa právneho názoru odvolateľa uznesenie v jeho napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. Poukazujúc na to, že zastavenie konania zavinil žalobca, pretože potom, čo vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, žalobca žalobu vzal späť, domáha sa toho, aby mu proti žalobcovi podľa vety prvej bola priznaná náhrada trov konania. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutú časť výroku o trovách konania v tomto zmysle zmenil a aby žalobcovi uložil povinnosť vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť (správne uhradiť) trovy prvostupňového konania v sume 141,79 € a trovy odvolacieho konania v sume 40,03 €.

Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka. V danom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka pre úspech vo veci nevykonal nevyhnutné úkony, t. j. také, ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Dovoláva sa uplatnenia záveru vyplývajúceho z viacerých rozhodnutí odvolacích súdov vydaných v obdobných procesných situáciách, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa v rámci súdneho konania. Podľa žalobcu na

toto nadbytočné navršovanie trov konania a na tým spôsobenú nehospodárnosť konania súd správne prihliadol tým, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd výrok o trovách konania v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania a priznal mu ich náhradu v sume 40,03 €.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - vedľajší účastník, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) posúdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu (, ) a dospel k záveru, že ide o rozhodnutie nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a preto je potrebné ho zrušiť ( ).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým v zmysle poznámky 10a) pri je napríklad aj o ochrane spotrebiteľa. V zmysle vedľajší účastník v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Keďže vedľajší účastník v konaní má rovnaké procesné práva a povinnosti ako hlavný účastník, znamená to, že mu v prípade víťazstva v spore môže byť priznaná náhrada jeho trov a v prípade prehry môže byť odsúdený k náhrade trov víťaznému účastníkovi. Súd sa otázkou náhrady trov vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom a účastníkom vystupujúcim na procesnej protistrane musí zaoberať (na návrh) vo výroku svojho rozhodnutia. Ak bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma priamo aj vedľajšiemu účastníkovi, je vedľajší účastník vždy oprávnený na podanie odvolania, t. j. bez ohľadu na vyjadrenie hlavného účastníka. Na podanie odvolania proti rozhodnutiu je však legitimovaný len za predpokladu, že na jeho podanie je legitimovaný aj účastník, ku ktorému pristúpil.

Odňatím možnosti účastníka (vedľajšieho účastníka) konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V odvolacom konaní vyšla najavo vada konania spočívajúca v absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Právo účastníka (vedľajšieho účastníka) a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu. V rozhodnutí súd musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej konkrétnej veci. Všeobecný súd musí svoje rozhodnutie presvedčivo vyložiť a toto rozhodnutie musí mať oporu v súdnom spise. Inak dochádza k porušovaniu základných procesných práv účastníkov konania.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne, pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa náhrada trov zásadou zavinenia. Ustanovenie , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pretože v zmysle nej výsledok konania nie je rozhodujúcim pre nárok na náhradu trov konania a ani účastníci (vedľajší účastníci) na ich náhradu nemajú nárok. Zásada zavinenia na zastavení konania z hľadiska náhrady trov je vyjadrená v ods. 2 , pretože ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené („Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca“). Pritom zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nikdy nie podľa hmotného práva. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (pokiaľ nejde o prípad podľa veta druhá ), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a je preto povinný nahradiť trovy konania žalovanému (vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného). Avšak v prípade, že pre správanie žalovaného došlo k späťvzatiu žaloby, hoci bola

podaná dôvodne, trovy konania je povinný nahradiť žalovaný (vedľajší účastník na strane žalovaného). Predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu trov konania v zmysle druhej vety tohto zákonného ustanovenia je jednak teda dôvodne podaná žaloba a jednak také správanie sa žalovaného, pre ktoré sa stala žaloba po jej podaní bezdôvodnou.

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu je arbitrárne, pretože súd nijako neodôvodnil, prečo o trovách konania rozhodol podľa a prečo o nich nerozhodoval podľa

Ustanovenie upravuje tie prípady náhrady trov zastaveného konania, keď k zastaveniu došlo v dôsledku nejakého procesného návrhu účastníka, akým späťvzatie žaloby nepochybne je. V takom prípade je ten, kto zavinil, že k zastaveniu konania muselo dôjsť, povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Inými slovami to znamená, že súd v takomto prípade vždy musí skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho potom rozhodnúť o náhrade trov. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť či súd prvého stupňa vôbec skúmal, kto má vinu na zastavení konania a ako túto otázku uzavrel. Tieto skutočnosti nemôže zistiť nielen odvolací súd pri svojej prieskumnej činnosti, ale nemôže to zistiť ani vedľajší účastník, ktorému sa tak postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom. Bolo mu totiž znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré mu podľa jednotlivých ustanovení patria. Konkrétne nemá možnosť posúdiť ako súd vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o trovách konania a keďže sa nedá zistiť, prečo vlastne súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nemá tak možnosť proti rozhodnutiu o postupe súdu brániť sa právne relevantným odvolaním. Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania však možno konštatovať, že s týmito pre rozhodnutie o trovách konania rozhodujúcimi skutočnosťami sa súd prvého stupňa nezaoberal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutom rozsahu a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa jednoznačne uvedie, na základe ktorého ustanovenia rozhoduje o trovách konania teraz už len vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného (rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi navzájom odvolaním nebolo dotknuté, a preto nadobudlo právoplatnosť), svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby pre účastníkov i vedľajšieho účastníka bolo pochopiteľné a aby v prípade, že bude napadnuté odvolaním, mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu, aby bolo možné usúdiť, či pri jeho vydávaní súd prvého stupňa postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení neskorších zmien).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.