Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-79-2008.pdf
PDF · 137.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/79/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v právnej veci navrhovateľa : PRVÁ ZVÁRAČSKÁ a.s., ul. Kopčianska č. 14, 851 01 Bratislava, IČO : 35 805 609, zast.: GRMAN & PARTNERS s.r.o., advokátka kancelária, ul. Landererova č. 1, 811 09 Bratislava, proti odporcovi v 1 rade : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ul. Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, odporcovi v 2 rade : Slovenská republika - Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Odborárske námestie č. 3, Bratislava, o náhradu škody podľa zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade z a m i e t a . Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade z a m i e t a . Súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 16.4.2008 doručeným Okresnému súdu Bratislava I. dňa 17.4.2008 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody v sume 1564638,20Sk (51936,47eur) spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že v súlade s ust. § 9 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podal navrhovateľ dňa 1.8.2007 na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi nezákonným rozhodnutím - opatrením Úradu na ochranu osobných údajov č. P139003OU-0416/04-O zo dňa 29.1.2004. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní a v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Podľa prechodných ustanovení zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi. Zák.č. 514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. Úrad na ochranu osobných údajov vydal dňa 29.1.2004 rozhodnutie, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené dňa 21.8.2006. Z tohto dôvodu sa nárok navrhovateľa na náhradu škody posudzuje podľa zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ministerstvo je podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom príslušným ústredným orgánom štátnej správy na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Úradu na ochranu osobných údajov. Podľa ust. § 10 zák.č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí
nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol zo strany ministerstva ako príslušného ústredného orgánu uspokojený. Z tohto dôvodu navrhovateľ podal návrh na súd na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - opatrením Úradu na ochranu osobných údajov č. P139003OU-0416/04-O zo dňa 29.1.2004.Skutočnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, t.j. nezákonné rozhodnutie, vydal orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou - Úrad na ochranu osobných údajov Odborárske nám. č. 3, 817 60 Bratislava, ktorý vydal nezákonné rozhodnutie - opatrenie Úradu na ochranu osobných údajov č. P139003OU-0416/04-O zo dňa 29.1.2004, ktorým uložil navrhovateľovi do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia vrátiť protokoly o vykonanej skúške, ktoré boli vydané bývalým Výskumným ústavom zváračským do 31.3.2003, ako aj všetky ich kópie vrátiť prevádzkovateľovi - Výskumnému ústavu zváračskému
- Priemyselnému inštitútu SR ( bod 1 opatrenia ). Súčasne úrad uložil navrhovateľovi zabezpečiť v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia vypracovanie bezpečnostného projektu na ochranu osobných údajov spracúvaných v automatizovanom informačnom systéme o certifikačnom personálne a zabezpečiť aplikácie bezpečnostných smerníc projektu podľa ust. § 15 ods. 1,2, ust.§ 16 zák.č. 428/2002 Z.z. ( bod 2 opatrenia ).Úrad uložil napokon navrhovateľovi písomne informovať úrad o splnení vyššie uvedených povinností ( bod 3 opatrenia ).Proti tomuto opatreniu podal navrhovateľ v lehote 7 dní námietky z dôvodu, že uvedené opatrenie úradu bolo v rozpore so zákonom a navrhol opatrenie ako nedôvodné zrušiť. Navrhovateľ námietky odôvodnil v písomnom podaní zo dňa 5.2.2004. Dňa 30.3.2004 úrad vydal rozhodnutie o námietke proti opatreniu č. 1206/04OU-Sp-P139/03. Uvedeným rozhodnutím rozhodol o námietkach podaných navrhovateľom tak, že námietku k prvému bodu opatrenia zamietol a potvrdil opatrenie v bode 1. Úrad vyhovel námietke podanej navrhovateľom k bodu 2 a opatrenie uložené v bode 2 na základe tohto zrušil. O opatrení uloženom v bode 3 úrad rozhodol tak, že povinnosť uloženú v bode 3 opatrenia týkajúcu sa bodu 2 zrušil a vo zvyšnej časti opatrenie uložené v bode 3 potvrdil. Súčasne úrad uložil navrhovateľovi, aby ho písomne informoval o splnení povinnosti uloženej v bode 1 opatrenia najneskôr do 3 dní po uplynutí lehoty uvedenej v bode 1 opatrenia Opatrenie v bode 1 odmietol zrušiť. Z dôvodu, že úrad nevyhovel námietke navrhovateľa k bodu 1 opatrenia a povinnosť uloženú v bode 1 potvrdil, podal navrhovateľ podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. dňa 8.4.2004 na Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - opatrenia úradu zo dňa 30.3.2004, súčasne požiadal o odloženie vykonateľnosti opatrenia. Podľa názoru navrhovateľa akreditovaný subjekt je povinný plniť ust. § 24 zák.č. 264/1999 Z.z. V prípade porušenia pravidiel akreditácie akreditovaným subjektom akreditujúca osoba plní ust. § 27 zák.č. 264/1999 Z.z. Na základe tejto skutočnosti sa na akreditovaný subjekt - certifikačný orgán vzťahuje ust. § 52 ods. 2 zákona, ktorý oprávňuje prevádzkovateľa spracúvajúcemu údaje na základe osobitného zákona, ktorý nespĺňa náležitosti podľa ust. § 7 ods. 3,5,6 alebo ust. § 9 ods. 1 písm. a) zákona, spracovávať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie ustanoveného účelu bez súhlasu dotknutých osôb do 31.12.2003. Z uvedených dôvodov považoval navrhovateľ rozhodnutie úradu uvedené v bode 1 - Opatrenie č. P139003OU-0416/04-0 za rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom. Podľa názoru navrhovateľa interpretácia úradu v danom prípade je v rozpore so zmyslom a účelom zákona ako aj ust. § 52 zákona. Toto ustanovenie je označené ako prechodné ustanovenie s platnosťou do 31.12.2003 práve za tým účelom, aby bol daný priestor osobitným zákonom na ich doplnenie o ustanovení a spĺňajúce ustanovenie § 7 ods. 6 zákona. Po podaní žaloby navrhovateľom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, navrhovateľ listom zo dňa 30.4.2004 odovzdal predmetné protokoly Výskumnému ústavu zváračskému - priemyselnému inštitútu SR. Dňa 4.5.2004 oznámil navrhovateľ úradu, že splnil povinnosť uloženú v bode 1 opatrenia t.j. odovzdal protokoly Výskumnému ústavu zváračskému - Priemyselnému inštitútu SR. O žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu podanej navrhovateľom rozhodoval po postúpení súdneho spisu z NSSR Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný podľa ust. § 246 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie - opatrenie úradu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže rozhodnutie správneho orgánu - úradu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci , a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného úradu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a ) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému úradu na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že zák.č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody je potrebné považovať za zákon osobitný nielen pre udeľovanie akreditácie žiadateľom o akreditáciu v súlade s ust. § 4 ods. 2 , ale aj za osobitný zákon podľa ust. § 52 ods. 2 zákona, ktorý oprávňuje prevádzkovateľa spracovať údaje na základe osobitného zákona, ktorý nespĺňa náležitosti podľa ust. § 7 ods. 3,5,6 alebo ust. § 9 ods. 1 písm. a) , a teda umožňuje spracovávať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie ustanoveného účelu bez súhlasu dotknutých osôb
do 31.12.2003. proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 276/04 zo dňa 27.4.2005 podal žalovaný úrad dňa 13.7.2005 odvolanie. NS SR ako príslušný odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 276/04 zo dňa 27.4.2005 a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že nie je dôvodné a rozsudkom č.k. 3Sž-o-KS 85/2005 zo dňa 11.4.2006 právoplatným dňa 26.6.2008 vykonateľným dňa 26.7.2006 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 276/04 zo dňa 27.4.2005 a žalovaného - úrad zaviazal nahradiť právnemu zástupcovi trovy odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, uznal , že opatrenie žalovaného úradu vrátiť dokumentáciu špecifikovanú vo výroku opatrenia nie je podložené žiadnym ust. § 46 zákona o ochrane osobných údajov, ani iným zmocnením úradu, ktoré by ho k takému rozhodnutiu oprávňovalo. Na základe uvedeného rozsudku NS SR úrad svojím rozhodnutím č.k. 28789/2006-Ui-3 zo dňa 21.8.2006 vyhovel námietke navrhovateľa doručenej na úrad dňa 6.2.2004 a svoje rozhodnutie - opatrenie zrušil. Uvedený nezákonný postup a rozhodnutie - opatrenie úradu zo dňa 29.1.2004 malo negatívne dôsledky pre navrhovateľa a spôsobilo mu škodu. Navrhovateľ listom zo dňa 4.5.2004 oznámil Slovenskej národnej akreditačnej službe - svojmu akreditačnému orgánu, že na základe rozhodnutie - opatrenia úradu zo dňa 29.1.2004 odovzdal Výskumnému ústavu zváračskému, Priemyselnému inštitútu protokoly. Na podnet Slovenskej národnej akreditačnej služby zahájil navrhovateľ rokovanie s certifikačným orgánom Výskumným ústavom zváračským, Priemyselným inštitútom o možnosti prístupu k predmetným protokolom, pretože tieto nutne musia byť k dispozícii pre certifikačný orgán, ktorý vydal certifikát - podľa bodu 11.2 normy STN EN 45013. Plnenie týchto podmienok je nevyhnutné pre udržanie akreditácie. Výsledkom rokovaní medzi navrhovateľom a Výskumným ústavom zváračským, Priemyselným inštitútom - certifikačným orgánom bolo prehlásenie zo dňa 11.6.2004, na základe ktorého je možný prístup len k protokolom pre pracovníkov Slovenskej národnej akreditačnej služby, iná dohoda nebola možná. Dňa 14.7.2004 Slovenská národná akreditačná služba zahájila audit na základe Zmluvy o dohľade č. 60/2004 uzavretej s akreditovaným subjektom
- navrhovateľom . Cieľom dohľadu zo strany Slovenskej národnej akreditačnej služby bolo zistiť, či u navrhovateľa v mesiaci marec - apríl 2004 sú splnené podmienky na činnosť obsiahnuté v Osvedčení o akreditácii č. P006, za ktorých mu bola udelená akreditácia. Dňa 20.7.2004 boli navrhovateľovi doručené záznamy - správa Slovenskej národnej akreditačnej služby o zistených nezhodách z vykonaného dohľadu. Zistená nezhoda v bode 6 sa týkala predmetných protokolov, ktoré musel navrhovateľ vrátiť. Navrhovateľ sa na základe správy Slovenskej národnej akreditačnej služby o zistených nedostatkoch - nezhodách zaslal Slovenskej národnej akreditačnej službe dňa 23.7.2004 návrh nápravných opatrení na odstránenie zistených nedostatkov - nezhôd č. 1 - 10. K nezhode uvedenej v bode 6 navrhovateľ uviedol, že disponuje prehlásením Výskumného ústavu zváračského, Priemyselného inštitútu zo dňa 1.6.2004, podľa ktorého Výskumný ústav zváračský, Priemyselný inštitút umožní v odôvodnených prípadoch prístup k protokolom. Navrhovateľ zaslal dňa 3.8.2004 Výskumnému ústavu zváračskému, Priemyselnému inštitútu, že prehlásenie o poskytnutí protokoly o skúške zváračov je nedostatočné a požiadal o ďalšie rokovanie za účelom riešenia uvedeného problému - nezhody uvedenej v bode 6 vytýkanej Slovenskou národnou akreditačnou službou uzavretím dohody medzi navrhovateľom a Výskumným ústavom zváračským, Priemyselným inštitútom. Navrhovateľ listom zo dňa 30.9.2004 a 29.10.2004 oznámil Slovenskej národnej akreditačnej službe nápravné opatrenia na odstránenie všetkých pri dohľade zistených nezhôd s výnimkou nezhody uvedenej v bode 6, navrhovateľ oznámil, že odstránenie nezhody v bode 6 zostalo nedoriešené. Navrhovateľ listom zo dňa 12.11.2004 oznámil Slovenskej národnej akreditačnej službe, že pokiaľ ide o vyriešenie problému chýbajúcich protokolov t.j. odstránenie nezhody uvedenej v bode 6 správy o vykonanom dohľade podal na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - opatrenia úradu. Súčasne navrhovateľ požiadal Slovenskú národnú akreditačnú službu, aby k rozhodovaniu zo strany Slovenskej národnej akreditačnej služby došlo až po vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Slovenská národná akreditačná služba napriek tomu pozastavila navrhovateľovi účinnosť osvedčenia o akreditácii č. P 006 zo dňa 17.3.2003 , dňom 7.1.2005 z dôvodu nezhôd zistených pri dohľade vykonanom u navrhovateľa - akreditovaného subjektu. Proti pozastaveniu účinnosti osvedčenia o akreditácii podal navrhovateľ námietku listom zo dňa 14.1.2005 Dôvodom pozastavenia účinnosti osvedčenia bolo pretrvávanie nezhody č. 6 záverečnej správy o dohľade, týkajúcej sa uloženia protokolov o skúškach zváračov u Výskumného ústavu zváračského, Priemyselného inštitútu. Navrhovateľ námietku odôvodnil tým, že platnosť certifikátov vydaných na základe dokumentácie uloženej vo Výskumnom ústave zváračskom, Priemyselnom inštitúte končí v 01/2005. Všetky certifikáty, ktorých platnosť končí po 17.1.2005 budú ku dňu 17.1.2005 zrušené s upovedomením držiteľov a prístup k dokumentácii uloženej u Výskumného ústavu zváračskom, Priemyselnom inštitúte je zabezpečená prehlásením jeho vedúceho o umožnení prístupu k protokolom a súčasne poukázal na fakt, že oprávnenosť uloženia
dokumentácie - protokolov vo Výskumnom ústave zváračskom, Priemyselnom inštitúte je predmetom súdneho preskúmania. Dňa 21.1.2005 navrhovateľ oznámil Slovenskej národnej akreditačnej službe, že splnil nápravné opatrenie č. 6 týkajúce sa riešenia uloženej dokumentácie o skúškach zváračov mimo organizácie navrhovateľa t.j. vo Výskumnom ústave zváračskom, Priemyselnom inštitúte SR. Realizácia nápravného opatrenia spočívala v zrušení platnosti predmetných certifikátov. Navrhovateľ ho zrealizoval expedovaním písomného oznámenia o zrušení platnosti certifikátov do rúk držiteľov certifikátov doporučene na meno a zverejnením zoznamu mien držiteľov a čísiel certifikátov zrušených k 17.1.2005 na internete. Po uvedenej realizácii navrhovateľ predložil dôkazy o nej na Slovenskú národnú akreditačnú službu a požiadal Slovenskú národnú akreditačnú službu o zrušenie pozastavenia účinnosti osvedčenia o akreditácii č. P006. Zrušenie platnosti certifikátov navrhovateľom s našla ako jediná možná cesta k vyriešeniu situácie vzniknutej v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia. Uvedený spôsob riešenia bol pre navrhovateľa z hľadiska výkonu certifikačných činností najhorší, pretože zrušenie certifikátov certifikačným orgánom totiž spochybňuje samotný certifikačný orgán na verejnosti. Slovenská národná akreditačná služba obnovila dňa 21.6.2005 účinnosť osvedčenia o akreditácii č. P006 v celom rozsahu na základe vykonaného mimoriadneho dohľadu u navrhovateľa dňa 24.1.2005. Na základe nezákonného rozhodnutia - opatrenia úradu zo dňa 29.1.2004 resp. v príčinnej súvislosti s ním bola navrhovateľovi spôsobená škoda spočívajúca v tom, že Slovenská národná akreditačná služba pozastavila účinnosť osvedčenia o akreditácii č. P006 zo dňa 17.3.2003. Odobratie akreditácie resp. pozastavenie účinnosti akreditácie Slovenskou národnou akreditačnou službou v januári 2005 spôsobilo stratu zákazníkov, pokles služieb, ktoré sa dajú priamo vyčísliť ( navrhovateľ v návrhu na začatie konania vyčíslil vzniknutú škodu ako aj náklady, ktoré musel vynaložiť na opätovné znovu získanie akreditácie t.j. obnovenie účinnosti akreditácie ) , návrh doplnil podaním zo dňa 31.3.2009 a zo dňa 7.6.2011, zo dňa 16.6.2011. Odporca v 1. rade sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním zo dňa 30.6.2008 doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.7.2008 a žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že neuznáva právny titul pre navrhovateľom uplatnenú náhradu škody podľa zák.č. 58/1969 Zb. Navrhovateľ svoj nárok opiera o rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov, ktorý dňa 29.1.2004 vydal Opatrenie č. P 139003OU-0416/04-O, ktorým okrem iného v bode 1 uložil navrhovateľovi aby v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia zosúladil spracúvanie osobných údajov o certifikovanom personáli v informačnom systéme s ust. § 10 ods. 1 a s just. § 7 ods. 1, 2 zák.č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov s dokumentáciou t.j. protokoly o vykonanej skúške , ktoré boli vydané bývalým Výskumným ústavom zváračským do 31.1.2003, ako aj všetky ich kópie, vrátil prevádzkovateľovi Výskumnému ústavu zváračskému - Priemyselnému inštitútu SR, Račianska 71, Bratislava ( poukázal na obsah návrhu na začatie konania ). Okrem iného ďalej uviedol, že o vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikne škoda následkom vydania nezákonného rozhodnutia a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku a tiež ak je doložené, že nebyť takéhoto rozhodnutia, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez ktorej existencie by škodný následok nevznikol. Oznámenie SNAS - u ( podľa názoru odporcu neplatné ) malo pozastaviť účinnosť osvedčenia o akreditácii dňom 7.1.2005. Už dňom 26.1.2005 teda po 19 dňoch bola obnovená účinnosť osvedčenia o akreditácii. Platnosť certifikátov vydaných na základe dokumentácie, uloženej vo VÚZ - PI SR končila v januári 2005, platnosť certifikátov musela byť teda u ich držiteľov obnovovaná a to sa mohlo dňom 26.1.2005 zahájiť. Časť výroku opatrenia úradu na ochranu osobných údajov zo dňa 29.1.2004 o povinnosti vrátiť dokumentáciu t.j. protokoly o vykonanej skúške, nie je podložená žiadnym ustanovením § 46 zák.č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ani iným zmocnením úradu ktoré by ho k takémuto rozhodnutiu oprávňovalo. Riešenie otázky, komu patrí dokumentácia i o certifikovaných osobách, je otázkou ustálenia vlastníckych práv a ako taká nie je predmetom rozhodovania správneho orgánu ( zdôvodnenie rozsudku NS SR zo dňa 11.4.2006 ). Tejto skutočnosti si mohol byť navrhovateľ vedomý a vychádzať z nej pri riešení otázky odstúpenia protokolov o vykonanej skúške. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ chce zníženie tržieb v roku 2005 dať do súvislosti s obdobím od pozastavenia účinnosti osvedčenia o akreditácii dňom 7.1.2005 do obnovenia účinnosti osvedčenia dňom 26.1.2005, teda v príčinnej súvislosti s 19 - dňovým pozastavením účinnosti osvedčenia o akreditácii mala navrhovateľovi vzniknúť ním vyčíslená škoda na strate zákazníkov, tržbách a ďalších nákladoch. Odporca dospel k záveru, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť medzi škodou, ktorú si uplatňuje a nezákonným rozhodnutím úradu, na základe ktorého resp. v príčinnej súvislosti s ním , mu mala byť spôsobená škoda spočívajúca v tom, že SNAS pozastavila účinnosť osvedčenia o akreditácii. Zodpovednosť štátu za škodu preto nenastala. Náhradu trov konania nežiadal.
Navrhovateľ podaním zo dňa 16.6.2011 s poukazom na ust . § 79 ods. 1 O.s.p. rozšíril návrh o odporcu v 2 rade ako orgán oprávnený konať v mene štátu a to Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Odborárske námestie č. 3, Bratislava. Uznesením č.k. 7C 79/2008 - 225 zo dňa 14.7.2011 súd pripustil vstup odporcu v 2 rade do konania s poukazom na ust. § 92 ods. 1 O.s.p. Odporca v 2. rade sa k návrhu na začatie konania vyjadril dňa 4.5.2012 s tým, že považuje návrh navrhovateľa za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Poukázal na ust. § 21 ods. 4 O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Pôsobnosť a činnosť úradu je upravená v zák.č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Úrad je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave, nie je však ústredným orgánom štátnej správy podľa zák.č. 575/2001 Z.z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii štátnej správy. Ako štátny orgán úrad vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov nezávisle a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracovávaní ich osobných údajov. Žiadne ustanovenia zák.č. 428/2008 Z.z. o ochrane osobných údajov a ani žiadne ustanovenia zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom neupravuje, úrad je oprávnený konať za štát v danom spore t.j. v spore o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v správnom konaní podľa zák.č. 58/1969 Zb. Vzhľadom na uvedené odporca v 2. rade namietal nedostatok procesnej podmienky konania a žiadal, aby súd sa touto námietkou zaoberal. K meritu veci poukázal na ust. § 1 ods. 1 a ust. § 2 zák.č. 58/1969 Zb. s tým, že náhradu škody z nezákonného správneho rozhodnutia je možné priznať len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú : nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Z doteraz vykonaného dokazovania pred súdom nebolo preukázané, že by na strane navrhovateľa boli splnené predpoklady pre priznanie náhrady škody podľa zák.č. 58/1969 Zb. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že sa domáha voči štátu náhrady škody vo výške 51936,47eur na tom skutkovom základe, že rozhodnutím úradu z 29.1.2004 pod č.k.P139003OU-0416/04-O, ktoré navrhovateľ považuje za nezákonné mu bola spôsobená škoda, Tvrdí, že v dôsledku tohto nezákonného rozhodnutia odporcu v 2 rade mu Slovenská národná akreditačná služba pozastavila účinnosť osvedčenia o akreditácii č. P006 zo dňa 17.3.2003., čo mu spôsobilo stratu zákazníkov a pokles tržieb. Z obsahu rozhodnutia Slovenskej národnej akreditačnej služby z 5.1.2005 , ktorým rozhodnutím bola pozastavená účinnosť osvedčenia o akreditácii navrhovateľa pod č. P006 zo dňa 17.3.2003 a následne z ďalšieho rozhodnutia Slovenskej národnej akreditačnej služby z 26.1.2005, ktorým bola zase obnovená účinnosť tohto osvedčenia, však vôbec nevyplýva, že by v čase od 5.1. do 26.1.2005 bola navrhovateľovi pozastavená účinnosť o akreditácii v dôsledku rozhodnutia úradu zo dňa 29.1.2004 č.k. P139003OU-0416/04-O. Tieto rozhodnutia neobsahujú žiadne bližšie zdôvodnenie t.j. neobsahujú jasný a zrozumiteľný dôvod, pre ktorý Slovenská národná akreditačná služba počas 19 dní pozastavila účinnosť osvedčenia navrhovateľa. To znamená, že medzi vznikom škody na strane navrhovateľa a rozhodnutím úradu z 29.1.2004 nie je žiadna príčinná súvislosť a toto potvrdzuje aj písomná námietka navrhovateľa adresovaná Slovenskej národnej akreditačnej služby zo dňa 14.1.2005 pod sp.zn. 300/26/Ing./Po/Ing.Gu a výpoveď štatutárneho zástupcu navrhovateľa M.. B. P. na pojednávaní dňa 2.4.2009. Z týchto dôkazov nesporne vyplýva, že platnosť všetkých certifikátov vydaných na základe dokumentácie, ktorá bola vrátená prevádzkovateľovi Výskumnému ústavu zváračskému - Priemyselnému inštitútu so sídlom v Bratislave na základe rozhodnutia z 29.1.2004, končila dňom 17.1.2005, a preto boli všetky certifikáty k tomuto dátumu zrušené. K tvrdeniu navrhovateľa, že rozhodnutie zo dňa 29.1.2004 č.k. P139003OU-0416/04-O bolo nezákonné, odporca v 2 rade uviedol, že toto rozhodnutie vydal v súlade so zák.č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Túto skutočnosť oznámil NS SR, ktorý rozsudkom zo dňa 11.4.2006 pod č.k. 3Sž-o-KS 85/2005 potvrdil nesprávne rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2005 pod č.k. 1S 276/204 - 61. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bolo zrušené druhostupňové rozhodnutie úradu zo dňa 30.4.2004 pod č. 1206/04OU-Sp-P139/03 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V písomnom vyjadrení adresovanom NS SR odporca v 2 rade poukázal na to, že súd aplikoval na prejednávanú vec nielen nesprávny právny predpis, ale si nesprávne vyložil ust. § 46 zák.č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Úrad nemal možnosť opravného prostriedku proti nesprávnemu rozhodnutiu NS SR, bol týmto rozhodnutím donútený s poukazom na ust. § 250j ods. 6 O.s.p. svoje prvostupňové rozhodnutie z 29.1.2004 pod č.k. P139003OU-0416/04-O zrušiť, takže dospel k záveru, že pochybenia súdov nie je možné pričítať úradu a tvrdiť, že rozhodnutie úradu zo dňa 29.1.2004 pod č.k. P139003OU-0416/04-O je nezákonné. Žiadal priznať trovy konania. Na pojednávaní konanom dňa 31.5.2012 odporca v 2 rade do zápisnice pred súdom vzniesol námietku pasívnej legitimácie v konaní. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu v 1. a 2. rade, výsluchom znalca Doc. Ing. Anny Harumovej PhD. a oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, s obsahom znaleckého posudku č. 3/2010 znalca Doc. Ing. Anny Harumovej PhD., súdnym spisom sp.zn. 1S 276/2004, spisom NS SR sp.zn. 3Sž 81/2005 a zistil nasledovný skutkový stav : Rozhodnutím - opatrením Úradu na ochranu osobných údajov č. P139003OU-0416/04-O zo dňa 29.1.2004, bolo uložené navrhovateľovi do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia vrátiť protokoly o vykonanej skúške, ktoré boli vydané bývalým Výskumným ústavom zváračským do 31.3.2003, všetky ich kópie vrátiť prevádzkovateľovi - Výskumnému ústavu zváračskému - Priemyselnému inštitútu SR ( bod 1 opatrenia ), zabezpečiť v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia vypracovanie bezpečnostného projektu na ochranu osobných údajov spracúvaných v automatizovanom informačnom systéme o certifikačnom personálne a zabezpečiť aplikácie bezpečnostných smerníc projektu podľa ust. § 15 ods. 1,2, ust.§ 16 zák.č. 428/2002 Z.z. ( bod 2 opatrenia), a povinnosť písomne informovať úrad o splnení vyššie uvedených povinností ( bod 3 opatrenia). Proti tomuto opatreniu podal navrhovateľ v lehote 7 dní námietky , ktoré odôvodnil v písomnom podaní zo dňa 5.2.2004. Dňa 30.3.2004 úrad vydal rozhodnutie o námietke proti opatreniu č. 1206/04OU-Sp-P139/03 a námietku k prvému bodu opatrenia zamietol a potvrdil opatrenie v bode 1. Úrad vyhovel námietke podanej navrhovateľom k bodu 2 a opatrenie uložené v bode 2 na základe tohto zrušil. O opatrení uloženom v bode 3 úrad rozhodol tak, že povinnosť uloženú v bode 3 opatrenia týkajúcu sa bodu 2 zrušil a vo zvyšnej časti opatrenie uložené v bode 3 potvrdil. Úrad uložil navrhovateľovi, aby ho písomne informoval o splnení povinnosti uloženej v bode 1 opatrenia najneskôr do 3 dní po uplynutí lehoty uvedenej v bode 1 opatrenia Opatrenie v bode 1 nezrušil. Navrhovateľ podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. dňa 8.4.2004 na Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - opatrenia úradu zo dňa 30.3.2004, súčasne požiadal o odloženie vykonateľnosti opatrenia . Navrhovateľ listom zo dňa 30.4.2004 odovzdal predmetné protokoly Výskumnému ústavu zváračskému
- priemyselnému inštitútu SR. Dňa 4.5.2004 oznámil navrhovateľ úradu, že splnil povinnosť uloženú v bode 1 opatrenia t.j. odovzdal protokoly Výskumnému ústavu zváračskému - Priemyselnému inštitútu SR. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie - opatrenie úradu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a napadnuté rozhodnutie žalovaného úradu rozhodnutím č.k. 1S 276/04 zo dňa 27.4.2005 zrušil a vec vrátil žalovanému úradu na ďalšie konanie. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 276/04 zo dňa 27.4.2005 podal žalovaný úrad dňa 13.7.2005 odvolanie. NS SR ako príslušný odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 276/04 zo dňa 27.4.2005 a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že nie je dôvodné a rozsudkom č.k. 3Sž-o-KS 85/2005 zo dňa 11.4.2006 právoplatným dňa 26.6.2008 vykonateľným dňa 26.7.2006 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 276/04 zo dňa 27.4.2005 a žalovaného - úrad zaviazal nahradiť právnemu zástupcovi trovy odvolacieho konania. Na základe uvedeného rozsudku NS SR úrad svojím rozhodnutím č.k. 28789/2006-Ui-3 zo dňa 21.8.2006 vyhovel námietke navrhovateľa doručenej na úrad dňa 6.2.2004 a svoje rozhodnutie - opatrenie zrušil. Navrhovateľ listom zo dňa 4.5.2004 oznámil Slovenskej národnej akreditačnej službe - svojmu akreditačnému orgánu, že na základe rozhodnutie - opatrenia úradu zo dňa 29.1.2004 odovzdal Výskumnému ústavu zváračskému, Priemyselnému inštitútu protokoly. Na podnet Slovenskej národnej akreditačnej služby zahájil navrhovateľ rokovanie s certifikačným orgánom Výskumným ústavom zváračským, Priemyselným inštitútom o možnosti prístupu k predmetným protokolom, pretože tieto musia byť k dispozícii pre certifikačný orgán, ktorý vydal certifikát - podľa bodu 11.2 normy STN EN 45013. Plnenie týchto podmienok je nevyhnutné pre udržanie akreditácie. Výsledkom rokovaní medzi navrhovateľom a Výskumným ústavom zváračským, Priemyselným inštitútom - certifikačným orgánom bolo prehlásenie zo dňa 11.6.2004, na základe ktorého je možný prístup len k protokolom pre pracovníkov Slovenskej národnej akreditačnej služby, iná dohoda nebola možná Dňa 14.7.2004 Slovenská národná akreditačná služba zahájila audit na základe Zmluvy o dohľade č. 60/2004 uzavretej s akreditovaným subjektom - navrhovateľom . Cieľom dohľadu zo strany Slovenskej národnej akreditačnej služby bolo zistiť, či u navrhovateľa v mesiaci marec - apríl 2004 sú splnené podmienky na činnosť obsiahnuté v Osvedčení o akreditácii č. P006, za ktorých mu bola udelená akreditácia.
Dňa 20.7.2004 boli navrhovateľovi doručené záznamy - správa Slovenskej národnej akreditačnej služby o zistených nezhodách z vykonaného dohľadu. Zistená nezhoda v bode 6 sa týkala predmetných protokolov, ktoré musel navrhovateľ vrátiť. Navrhovateľ sa na základe správy Slovenskej národnej akreditačnej služby o zistených nedostatkoch - nezhodách zaslal Slovenskej národnej akreditačnej službe dňa 23.7.2004 návrh nápravných opatrení na odstránenie zistených nedostatkov - nezhôd č. 1 - 10. K nezhode uvedenej v bode 6 navrhovateľ uviedol, že disponuje prehlásením Výskumného ústavu zváračského, Priemyselného inštitútu zo dňa 1.6.2004, podľa ktorého Výskumný ústav zváračský, Priemyselný inštitút umožní v odôvodnených prípadoch prístup k protokolom. Navrhovateľ zaslal dňa 3.8.2004 Výskumnému ústavu zváračskému, Priemyselnému inštitútu, že prehlásenie o poskytnutí protokoly o skúške zváračov je nedostatočné a požiadal o ďalšie rokovanie za účelom riešenia uvedeného problému - nezhody uvedenej v bode 6 vytýkanej Slovenskou národnou akreditačnou službou uzavretím dohody medzi navrhovateľom a Výskumným ústavom zváračským, Priemyselným inštitútom. Navrhovateľ listom zo dňa 30.9.2004 a 29.10.2004 oznámil Slovenskej národnej akreditačnej službe nápravné opatrenia na odstránenie všetkých pri dohľade zistených nezhôd s výnimkou nezhody uvedenej v bode 6, navrhovateľ oznámil, že odstránenie nezhody v bode 6 zostalo nedoriešené. Navrhovateľ listom zo dňa 12.11.2004 oznámil Slovenskej národnej akreditačnej službe, že pokiaľ ide o vyriešenie problému chýbajúcich protokolov t.j. odstránenie nezhody uvedenej v bode 6 správy o vykonanom dohľade podal na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - opatrenia úradu. Súčasne navrhovateľ požiadal Slovenskú národnú akreditačnú službu, aby k rozhodovaniu zo strany Slovenskej národnej akreditačnej služby došlo až po vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Slovenská národná akreditačná služba napriek tomu pozastavila navrhovateľovi účinnosť osvedčenia o akreditácii č. P 006 zo dňa 17.3.2003 , dňom 7.1.2005 z dôvodu nezhôd zistených pri dohľade vykonanom u navrhovateľa - akreditovaného subjektu. Proti pozastaveniu účinnosti osvedčenia o akreditácii podal navrhovateľ námietku listom zo dňa 14.1.2005 Dôvodom pozastavenia účinnosti osvedčenia bolo pretrvávanie nezhody č. 6 záverečnej správy o dohľade, týkajúcej sa uloženia protokolov o skúškach zváračov u Výskumného ústavu zváračského, Priemyselného inštitútu. Navrhovateľ námietku odôvodnil tým, že platnosť certifikátov vydaných na základe dokumentácie uloženej vo Výskumnom ústave zváračskom, Priemyselnom inštitúte končí v 01/2005. Všetky certifikáty, ktorých platnosť končí po 17.1.2005 budú ku dňu 17.1.2005 zrušené s upovedomením držiteľov a prístup k dokumentácii uloženej u Výskumného ústavu zváračskom, Priemyselnom inštitúte je zabezpečená prehlásením jeho vedúceho o umožnení prístupu k protokolom a súčasne poukázal na fakt, že oprávnenosť uloženia dokumentácie - protokolov vo Výskumnom ústave zváračskom, Priemyselnom inštitúte je predmetom súdneho preskúmania. Dňa 21.1.2005 navrhovateľ oznámil Slovenskej národnej akreditačnej službe, že splnil nápravné opatrenie č. 6 týkajúce sa riešenia uloženej dokumentácie o skúškach zváračov mimo organizácie navrhovateľa t.j. vo Výskumnom ústave zváračskom, Priemyselnom inštitúte SR. Realizácia nápravného opatrenia spočívala v zrušení platnosti predmetných certifikátov. Navrhovateľ ho zrealizoval expedovaním písomného oznámenia o zrušení platnosti certifikátov do rúk držiteľov certifikátov doporučene na meno a zverejnením zoznamu mien držiteľov a čísiel certifikátov zrušených k 17.1.2005 na internete. Po uvedenej realizácii navrhovateľ predložil dôkazy o nej na Slovenskú národnú akreditačnú službu a požiadal Slovenskú národnú akreditačnú službu o zrušenie pozastavenia účinnosti osvedčenia o akreditácii č. P006. Navrhovateľ sa dňa 1.8.2007 obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky s návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi nezákonným rozhodnutím - opatrením Úradu na ochranu osobných údajov č. P139003OU-0416/04-O zo dňa 29.1.2004. Z výpovede štatutárneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Jany Rychtárikovej na pojednávaní dňa 2.4.2009 vyplýva, že SNAS určuje pravidlá pre akreditované subjekty, ktoré môžu vydávať certifikáty. Tieto certifikáty s logom SNAS sú platné v celom svete. Zvárači získavajú certifikát, ktorý má platnosť 2 roky. Do vyčerpania platnosti certifikátov zostávali cca 3 týždne a akt zrušenia certifikátov nastal. Navrhovateľ sa dostal do sporu s Úradom na ochranu osobných údajov . Vyslovila záver, že nie je dôležité koľko dní bola pozastavená činnosť, ale že sa vôbec toto stalo. Z tejto výpovede vyplýva, že medzi vznikom škody na strane navrhovateľa a rozhodnutím úradu zo dňa 29.1.2004 č.k.P139003OU-0416/04-O nie je žiadna príčinná súvislosť. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Podľa ust. § 2 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom,
a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1). Navrhovateľ sa v súlade s citovaným ustanovením obrátil dňa 1.8.2007 na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky s návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi nezákonným rozhodnutím - opatrením Úradu na ochranu osobných údajov č. P139003OU-0416/04-O zo dňa 29.1.2004. Podľa ust. § 10 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa ust. § 33 ods. 1 zák.č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, zriaďuje sa Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave. Podľa ust. § 33 ods. 2 zák.č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, , Úrad ako štátny orgán vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov nezávisle a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov. Odporca v 1. rade namietal pasívnu legitimáciu v konaní s tým, že by prichádzala do úvahy žaloba proti SNAS t.j. Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Je nesporné, že štát (Slovenská republika ) zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, jeho zodpovednosť je objektívna ( bez ohľadu na zavinenie) a nemôže sa jej zbaviť. V danom prípade je pasívne legitimovaným subjektom odporca v 1. rade. Na pojednávaní konanom dňa 31.5.2012 odporca v 2. rade do zápisnice pred súdom vzniesol námietku pasívnej legitimácie v konaní. K uvedenej námietke súd uvádza, že pri posudzovaní vecnej legitimácie je nutné brať do úvahy, že vecná legitimácia vychádza z hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci, t.j. svedčí len tým osobám (právnickým ako aj fyzickým ), ktoré sú subjektmi sporného hmotnoprávneho vzťahu. V sporovom konaní sa vecná legitimácia rozlišuje podľa postavenia subjektov, na aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. O aktívnu vecnú legitimáciu ide v prípade navrhovateľa , ktorý tvrdí, že mu svedčí určité subjektívne právo z hmotného vzťahu, o pasívnu vecnú legitimáciu ide na strane odporcu vtedy, ak mu z tohto hmotného vzťahu svedčí nejaká povinnosť. V prípade posudzovania postavenia odporcu v 2. rade v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. súd dospel k záveru, že odporca v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko za spôsobenú škodu nezodpovedá konkrétny správny orgán (Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave, nie je však ústredným orgánom štátnej správy podľa zák.č. 575/2001 Z.z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii štátnej správy), ale štát - Slovenská republika zastúpená príslušným správnym orgánom, a preto návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol.
Navrhovateľ za nesprávny úradný postup označuje rozhodnutie úradu zo dňa 29.1.2004 pod č.k.P139003OU-0416/04-O, ktoré navrhovateľ považuje za nezákonné a ktorým mu mala byť spôsobená škoda. Slovenská národná akreditačná služba pozastavila navrhovateľovi účinnosť osvedčenia o akreditácii č. P006 zo dňa 17.3.2003, čo mu spôsobilo stratu zákazníkov a pokles tržieb. Z obsahu rozhodnutia Slovenskej národnej akreditačnej služby zo dňa 5.1.2005 , ktorým rozhodnutím bola pozastavená účinnosť osvedčenia o akreditácii navrhovateľa pod č. P006 zo dňa 17.3.2003 dňom 7.1.2005 a následne z nasledujúceho rozhodnutia Slovenskej národnej akreditačnej služby zo dňa 26.1.2005, ktorým bola obnovená účinnosť osvedčenia o akreditácii č. P006 zo dňa 17.3.2003, nevyplýva, že by v čase od 5.1.2005. do 26.1.2005 bola navrhovateľovi pozastavená účinnosť o akreditácii v dôsledku rozhodnutia úradu zo dňa 29.1.2004 č.k. P139003OU-0416/04-O ( rozhodnutia neobsahujú žiadne bližšie zdôvodnenie, neobsahujú dôvod, pre ktorý Slovenská národná akreditačná služba počas 19 dní pozastavila účinnosť predmetného osvedčenia navrhovateľa ). Medzi vznikom škody na strane navrhovateľa a rozhodnutím úradu zo dňa 29.1.2004 č.k.P139003OU-0416/04-O nie je žiadna príčinná súvislosť ( ako dôkaz o tejto skutočnosti je súdu predložená písomná námietka navrhovateľa adresovaná Slovenskej národnej akreditačnej služby zo dňa 14.1.2005 pod sp.zn. 300/26/ Ing./Po/Ing.Gu ako aj samotná výpoveď štatutárneho zástupcu navrhovateľa M.. B. P. na pojednávaní dňa 2.4.2009 opísaná v odôvodnení rozsudku). V danej veci bolo nesporné, že platnosť všetkých certifikátov vydaných na základe dokumentácie, ktorá bola vrátená prevádzkovateľovi Výskumnému ústavu zváračskému - Priemyselnému inštitútu so sídlom v Bratislave na základe rozhodnutia zo dňa 29.1.2004 č.k.P139003OU-0416/04-O, končila dňom 17.1.2005, a preto boli všetky certifikáty k tomuto dátumu zrušené. Súd poukazuje na to, že predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne, zodpovednosť štátu za škodu vzniká len vtedy, ak sú všetky tieto podmienky splnené a je potrebné preukázať skutočnosť, že škoda by nebola vznikla ak by orgán verejnej moci postupoval správne t.j. v súlade so zákonom. Náhradu škody z nezákonného správneho rozhodnutia je možné priznať len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú : nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Aby bolo možné určitý úradný postup kvalifikovať ako nesprávny, musí byť vôbec nejaký úradný postup ako súhrn krokov a postupov pri činnosti štátneho orgánu ( ktoré nie sú rozhodnutím ) normatívne záväzne predpísaným. Za nesprávny úradný postup možno považovať len konanie štátneho orgánu v rozpore s právnymi normami, stanovenými záväznými pravidlami. Súd má za to, že navrhovateľom uplatnená škoda nie je žiadnym dôkazom podložená, je nepreukázaná, (navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k úbytku na jeho majetku došlo nesprávnym úradným postupom Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky). Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka príčinnej súvislosti t.j. nepreukázal v tomto konaní, že Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky svojím údajným nesprávnym úradným postupom navrhovateľovi zapríčinil materiálnu škodu. Z tohto dôvodu súd návrh zamietol, medzi škodou uplatnenou navrhovateľom a rozhodnutím Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota 3 pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách konania s poukazom na citované ustanovenie vzhľadom na zložitosť prejednávanej veci súd rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.