Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/33/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a členov senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Ondreja Gáboríka, v trestnej veci proti odsúdenému Z. C., nar. XX.XX.XXXX v S. C., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák., o sťažnosti odsúdeného Z. C. proti uzneseniu Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 21. februára 2012, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí dňa 16. augusta 2012 v Trenčíne, takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného Z. C. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd v Považskej Bystrici prejednal návrh odsúdeného Z. C. na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci, vedenej na Okresnom súde v Považskej Bystrici pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.02.2012.

Okresný súd v Považskej Bystrici po prejednaní návrhu odsúdeného, uznesením zo dňa 21.02.2012, sp. zn. , podľa návrh odsúdeného Z. C. na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, zo dňa 27.1.2010, sp.zn. zamietol, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa Okresný súd v Považskej Bystrici skonštatoval, že Z. C. bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 27.01.2010, sp. zn. pre zločin lúpeže podľa , Tr.zák. s poukazom na Tr.zák. Za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bol uložený aj trest prepadnutia veci.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že s poukazom na v danom prípade nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podmienky na obnovu konania v danej veci, a preto návrh odsúdeného zamietol.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po vyhlásení podal odsúdený Z. C. sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti podaných prostredníctvom obhajcu Mgr. Vladimíra Karáseka sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia s tým, aby bolo uložené súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V sťažnosti v podstate poukazoval na dôvody svojho návrhu na obnovu konania, že hlavným a smerodajným dôvodom žiadosti o povolenie obnovy konania bol jeho psychický stav v čase spáchania trestného činu, pre ktorý bol právoplatne odsúdený. Uvádzal, že znalcom, ktorí skúmali jeho duševný stav v pôvodnom konaní, týmto nehovoril pravdu, zámerne im klamal. Podľa jeho názoru jeho klamlivé odpovede na otázky znalcov psychiatrov mohli spôsobiť ich chybný záver o duševnej poruche no nie v pravom zmysle. Z týchto dôvodov má za to, že je na mieste opätovné preskúmanie jeho duševného stavu tak, ako žiadal na verejnom zasadnutí pred okresným súdom, pretože v prípade, že by sa preukázala duševná porucha, táto skutočnosť by bola závažnou novou skutočnosťou, ktorá by mohla v spojení s predchádzajúcimi skutočnosťami odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného Z. C. nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že Z. C. bol rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, zo dňa 27.1.2010, sp.zn. uznaný vinným pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák., na tam uvedenom skutkovom základe, pričom odsúdený sám dobrovoľne na verejnom zasadnutí dňa 27.1.2010 prijal návrh na schválenie dohody o vine a treste prokurátora okresnej prokuratúry v danej veci po predchádzajúcom súhlasnom vyhlásení k otázkam podľa až j)

Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr.zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák. s poukazom na § 36 písm. l), n) Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci

- 1 ks detskej pištole čiernej farby z umelej hmoty. Podľa mu bolo uložené, aby nahradil poškodenému škodu vo výške 30,-€.

Okresný súd na podklade návrhu odsúdeného Z. C. na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.2.2012 vykonal potrebné dokazovanie, vypočul odsúdeného, oboznámil listinné dôkazy a na základe takto vykonaného dokazovania o návrhu odsúdeného rozhodol tak, že tento zamietol, nakoľko nezistil žiadne skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine resp. treste u odsúdeného tak, ako to rozviedol v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia.

Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, pričom pri tejto súvislosti aj krajský súd poukazuje predovšetkým na samotné priznanie sa odsúdeného k trestnej činnosti (vo svojej výpovedi obvineného zo dňa 13.11.2009 ako aj 21.12.2009 za prítomnosti ustanoveného obhajcu s tým, že svoje konanie ľutuje). Pokiaľ ide o znalecký posudok znalcov psychiatrov MUDr. Stanislava Hastíka a MUDr. Kataríny Lonckovej, ktorí skúmali duševný stav obvineného Z. C. vo vyšetrovaní, tento bol vykonaný v súlade so zákonom - , pričom z jeho písomného vypracovania ani krajský súd nevzhliadol skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že obvinený znalcov zavádzal pri vyšetrení jeho duševného stavu.

Krajský súd obdobne ako okresný súd konštatuje, že vyššie uvedený návrh na doplnenie dokazovania odsúdeným v rámci jeho žiadosti na povolenie obnovy konania nie je novým dôkazom a skutočnosťou, ktorá by sama o sebe alebo v spojení s dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie. V rámci navrhnutého dôkazu v pôvodnom konaní o návrhu prokurátora na schválenie dohody o vine a treste Okresný súd v Považskej Bystrici sa dôsledne vysporiadal so všetkými dôkazmi zadováženými vo vyšetrovaní a tiež v tomto konaní pred tým, ako vyniesol rozsudok, preskúmal aj znalecký posudok znalcov psychiatrov MUDr. Hastíka a MUDr. Lonckovej, o ktorých záveroch nemal pochybnosť.

V súlade s platnou judikatúrou pre trestné veci, tiež je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v konaní po povolení obnovy konania, súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal zo všetkými okolnosťami a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a podobne. Teda v tomto konaní neplatí revízny princíp, a preto je súd oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ povolenia obnovy konania domáha. Len pri týchto výrokoch súd rieši otázku, či v návrhu uvedené skutočnosti alebo dôkazy boli súdu skôr neznáme, resp. či sú také závažné, že by sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami, alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť ich zmenu. (rozhodnutie 35/1988 a 32/1992)

Na základe týchto skutočností krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že odsúdený neuviedol také okolnosti, ktoré by neboli súdu skôr známe, a ktorými by sa súd nezaoberal i v pôvodnom konaní pri rozhodovaní o vine a treste.

Taktiež Krajský súd v Trenčíne v zmysle nezistil, že by v tejto veci bolo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno napraviť inak, ktorá skutočnosť by bola skutočnosťou skôr neznámou, na základe ktorej by boli splnené podmienky obnovy konania v zmysle

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k názoru, že sťažnosť odsúdeného Z. C. je nedôvodná a túto podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.