Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-51-2024.pdf
PDF · 104.38 KB
Case nature
Subarea
5S/51/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, D., právne zastúpený: advokátskou kanceláriou Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, registračné číslo F., konajúcou organizačnou zložkou Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 861 391, v mene ktorej koná vedúci organizačnej zložky – advokát JUDr. Peter Kubina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/001160-010 zo dňa 23.02.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 21.04.2024 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 433 zo dňa 27.10.2023 (ďalej len „personálny rozkaz“) bol žalobca podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) dočasne pozbavený výkonu štátnej služby dňom 27.10.2023 do právoplatného skončenia trestného stíhania. Žalobca bol vo funkcii riaditeľa odboru Bratislava národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru. Žalobcovi sa personálnym rozkazom podľa § 46 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 27.10.2023 poskytol služobný plat vo výške minimálnej mzdy, ktorý sa zvyšuje o 10% priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70% priznaného služobného platu.
2. Dôvodom pre vydanie personálneho rozkazu bolo to, že dňa 13.9.2021 pod ČVS: G./F. vyšetrovateľ Policajného zboru vydal uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia žalobcovi za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c), odsek 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu so zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Dňa 14.9.2021 pod ČVS: G./F. vyšetrovateľ Policajného zboru vydal uznesenie, ktorým vzniesol žalobcovi obvinenie za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písm. c) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Podľa personálneho rozkazu ďalšie ponechanie žalobcu vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a priebeh objasňovania jeho konania.
3. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vydal dňa 05.10.2023 opatrenie č. VII/2 Gv 63/22/1000-64, ktorým podľa § 4 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 54/2019 Z.z.“) poskytol žalobcovi ochranu podľa § 7 zákona č. 54/2019 Z.z. a v rozsahu podľa § 1 ods. 4 písm. a),
§ 12 s poukazom na § 3 ods. 2 zákona č. 54/2019 Z.z. poskytol ochranu aj blízkej osobe oznamovateľa. Toto opatrenie bolo doručené žalovanému dňa 18.10.2023, čo má správny súd preukázané z dokladu o doručení opatrenia zo spisu vyžiadaného z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
4. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2024/001160-010 zo dňa 23.2.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že podaný rozklad zamietol a personálny rozkaz potvrdil.
5. Žalobca podal dňa 21.4.2024 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj zrušenia personálneho rozkazu a priznania náhrady trov konania. Súčasne navrhol, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s personálnym rozkazom hrozí, resp. už niekoľko mesiacov vzniká žalobcovi závažná ujma a značná finančná škoda, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak sleduje verejný záujem na ochrane oznamovateľov závažnej protispoločneskej činnosti a je plne v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23.10.2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (ďalej len „Smernica“) na ktorej bod 96 preambuly a čl. 21 ods. 6 žalobca poukázal. Smernica bola do právneho poriadku implementovaná úplne a správne. Vyplýva z nej, že ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti je postavená na princípe poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany chránenému oznamovateľovi proti akýmkoľvek pracovnoprávnym úkonom zhoršujúcim jeho postavenie v pracovnoprávnom vzťahu, konkrétne formou „zmrazenia“ účinkov takýchto pracovnoprávnych úkonov. Žalobca ohľadom dôvodnosti a nevyhnutnosti poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany prostredníctvom priznania odkladného účinku správnej žaloby poukázal aj na § 12 ods. 6 zákona č. 54/2019 Z. z.
6. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil aj tým, že sa po vydaní personálneho rozkazu domáhal na civilnom súde v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 10Cpr/2/2023 nariadenia neodkladného opatrenia proti žalovanému spočívajúceho v uložení povinnosti zdržať sa uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu voči žalobcovi. Tento návrh bol zamietnutý uznesením zo dňa 23.11.2023 s odôvodnením, že civilný súd nemôže zasiahnuť do právomoci orgánu verejnej moci, pričom odkázal žalobcu na správnu žalobu spolu s návrhom na odkladný účinok. Žalobca poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8CoPr/14/2023-184 zo dňa 25.01.2024 v tom kontexte, že v intenciách Smernice možno považovať odkladný účinok správnej žaloby za efektívny prostriedok ochrany chráneného oznamovateľa pred odvetnými opatreniami zamestnávateľa.
7. Závažnú ujmu a značnú finančnú škodu žalobca odôvodnil tým, že pred vydaním personálneho rozkazu v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného poberal služobný plat vo výške X XXX,XX EU mesačne v hrubom a príspevok na bývanie vo výške XXX EUR. Výkon napadnutých rozhodnutí má na osobu žalobcu a jeho rodinu obzvlášť nepriaznivé účinky, keďže žalobca nemôže od 27.10.2023 vykonávať svoju prácu a v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. je nútený sa v služobnom čase zdržiavať na určenom mieste – v mieste trvalého bydliska. V zmysle § 46 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. bol žalobcovi priznaný plat vo výške minimálnej mzdy, ktorý sa zvyšuje o 10% priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu. Z hľadiska dlhšieho obdobia je takáto výška služobného platu neúnosná, o to viac, že žalobca má dve maloleté deti a hypotéku. V zmysle § 46 ods. 8 v spojení s § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. si žalobca nemôže vykompenzovať zníženie platu výkonom inej činnosti. Je teda odkázaný spolu s rodinou na plat blížiaci sa minimálnej mzde. Vzhľadom na neurčité trvanie tohto stavu, ktorý závisí od právoplatného skončenia trestného stíhania, ktoré ku dňu žaloby trvalo viac než 2,5 roka, aj táto negatívna skutočnosť má na žalobcu závažný dopad. Účinky napadnutých rozhodnutí sú závažné a majú vplyv na osobný, rodinný a profesijný život žalobcu a jeho rodinu, pričom je reálna a bezprostredná hrozba, že žalobca bude nútený na vlastnú žiadosť odísť zo služobného pomeru. Napadnuté rozhodnutia sa stali aj prostriedkom ekonomického a osobného nátlaku na žalobcu, aby služobný pomer v Policajnom zbore ukončil na vlastnú žiadosť. Žalobca poukázal na verejné ostrakizovanie jeho osoby politikmi a inými verejne činnými osobami.
8. Potreba priznania odkladného účinku je navyše zdôraznená tým, že pri vydaní personálneho rozkazu v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného nebola splnená podmienka získania predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov (ďalej len „Úrad“). Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že pracovnoprávny úkon urobil voči žalobcovi ako chránenému oznamovateľovi
bez príčinnej súvislosti s jeho kvalifikovaným oznámením. Žalobca poukázal na to, že verejný záujem na pozastavení účinkov napadnutých rozhodnutí je daný v prospech žalobcu, keďže účinná ochrana oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti je nepochybne vo verejnom záujme. Nejde tu len o individuálny záujem žalobcu na pokračovaní vo výkone štátnej služby. Poukázal tiež na to, že obvinenie žalobcu v trestnom konaní bolo súdom vyhodnotené ako neopodstatnené.
9. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku priložil o.i. platový výmer k 30.10.2023 – listina bez podpisu, bez hlavičky, bez možnosti verifikácie osoby, ktorá listinu vydala, z ktorej vyplýva služobný plat celkom XXXX,XX EUR a príspevok na bývanie XXX,XX EUR. Ďalej priložil výpis z katastra nehnuteľností zo dňa 21.04.2024, List vlastníctva č. XXXX, k.ú. D., stavba so súpisným číslom XXX – rodinný dom na pozemku s parc. č. XXX/XX a prislúchajúce pozemky uvedené na predmetnom liste vlastníctva, ktorých vlastníkom je žalobca s manželkou v 1/1, titul nadobudnutia kúpna zmluva H. XXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX so zapísaným záložným právom v prospech H. I. J., K. podľa H. XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX. Žalobca tiež priložil listinu bez podpisu, z ktorej vyplýva, že žalobca mal mať v novembri 2023 služobný plat celkom XXXX,XX EUR a čistý príjem XXXX,XX EUR.
10. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril dňa 26.08.2024. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku žaloby založil na znížení jeho príjmu, na Smernici, na dĺžke trvania trestného stíhania vedeného voči jeho osobe. Súčasťou návrhu žalobcu nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žiadne dôkazy na preukázanie týchto zákonných dôvodov žalobca ani neoznačil. Vo vzťahu k tvrdeniam o znížení príjmu žalobcu žalovaný namietol, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie prípadnej nepriaznivej finančnej situácie žalobcu. Okrem uvedeného, žalovaný poukázal na fakt, že žalobca prijal od neziskovej organizácie E.. L., IČO: XX XXX XXX, so sídlom M. XX, XXX XX J. (ďalej len „nezisková organizácia“) peňažné dary na účely kompenzácie výpadku jeho čistého služobného príjmu za mesiac december 2023 vo výške X XXX,XX EUR, za mesiac január 2024 vo výške X XXX,XX EUR, za mesiac február 2024 vo výške X XXX,XX EUR + X XXX,XX EUR, za mesiac marec 2024 vo výške X XXX,XX EUR, za mesiac apríl 2024 vo výške X XXX,XX EUR, za mesiac máj 2024 vo výške X XXX,XX EUR, za mesiac jún 2024 vo výške X XXX,XX EUR. Z informácií zverejnených na web stránke neziskovej organizácie vyplýva, že žalobcovi je pravidelne vyplácaný rozdiel na jeho služobnom plate a to až do vyčerpania sumy alebo trvania súčasného stavu. Podľa žalovaného zníženie platu žalobcu v dôsledku jeho dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby na výšku, ako určuje zákon č. 73/1998 Z. z. samo o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Rovnako ním nie je ani existencia Smernice (ktorá bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 54/2019 Z. z.), či dĺžka trvania trestného konania alebo súdne rozhodnutia vo veciach netýkajúcich sa žalobcu. Všeobecne koncipované a dôkazmi nepodopreté tvrdenia nie sú podľa žalovaného bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku žalobe vyhovel. Žalovaný vo všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidí skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu následku závažnej ujmy či následku značnej finančnej škody na jeho strane, ktorú tiež nijako nepreukázal. Žalovaný zdôraznil, že personálny rozkaz nebol odvetným opatrením (ako to účelovo prezentuje žalobca), ale bol plnením povinnosti vyplývajúcej žalovanému z § 46 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom postup podľa § 7 zákon č. 54/2019 Z. z. tu nebol daný. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by mu žalobou napadnutým rozhodnutím hrozila závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca na podporu svojho tvrdenia nepredložil žiadny dôkaz, resp. nijako bližšie nešpecifikoval hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostrední, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Rovnako tak nepreukázal, ani nešpecifikoval možný negatívny následok. Hrozbu ujmy nijako bližšie neosvedčil. Preto žalovaný navrhol návrh na priznanie odkladného účinku zamietnuť. Administratívny spis žalovaný predložil správnemu súdu dňa 30.08.2024.
11. Žalovaný doplnil vyjadrenie k žalobe dňa 13.09.2024 podaním, v ktorom uviedol, že dňa 27.08.2014 žalobca doručil žalovanému oznámenie o tom, že dňa 15.08.2024 prijal peňažný dar v sume XXXX,XX EUR ako kompenzáciu výpadku jeho služobného platu za mesiac január 2024. Žalovaný uviedol, že podľa neho došlo k administratívnej chybe a kompenzácia sa týka platu za júl 2024. Žalovaný priložil oznámenia žalobcu o prijatí daru a žiadosť o zápis do Registra darov zo dňa 11.06.2024, 19.03.2024, 13.06.2024, 16.07.2024.
12. Dňa 20.09.2024 správny súd vyzval žalobcu na predloženie plnej moci, ktorá bude zodpovedať spôsobu výkonu advokácie v zmysle zápisu v zozname advokátov vedeným Slovenskou advokátskou komorou. Žalobca výzve súdu vyhovel dňa 30.09.2024.
13. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
15. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 16. Zákonným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje preukázanie hrozby, že táto ujma nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018, bod 8). 17. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd každú vec posudzuje individuálne, so zreteľom na konkrétne okolnosti danej veci. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, bod 11 podľa ktorého: „Odkladný účinok správnej žaloby upravený v § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z nových právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu tak, aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu (pozri § 187 ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj
Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927 a 934).“
18. Správny súd sa postupne vysporiadal so všetkými žalobcom uvedenými dôvodmi pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prvom rade správny súd uvádza, že čl. 21 ods. 6 Smernice, podľa ktorého „osoby uvedené v článku 4 musia mať podľa potreby prístup k nápravným opatreniam proti odvetným opatreniam vrátane predbežného opatrenia až do ukončenia súdneho konania, a to v súlade s vnútroštátnym právom“, je právnym poriadkom Slovenskej republiky plne realizovaný, nakoľko žalobca má podľa § 185 SSP právo podať návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, čiže má v zmysle Smernice právo na prístup k predbežnému opatreniu až do ukončenia súdneho konania. To, do akej miery žalobca toto právo prístupu k predbežnému opatreniu v zmysle Smernice využije, je plne na žalobcovi, ktorý právo prístupu k predbežnému opatreniu realizuje podaním návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe v zmysle § 185 SSP.
19. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu v tom smere, do akej miery mal žalobca požívať ochranu podľa zákona č. 54/2019 Z. z., ktorým bola Smernica transponovaná, a teda či je relevantná žalobná argumentácia týkajúca sa vád konania pred žalovaným (konanie bez súhlasu Úradu), ktorý podľa žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom č. 54/2019 Z.z., toto bude predmetom konania vo veci samej, a preto správny súd v tomto štádiu konania nemôže uznesením o odkladnom účinku prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, keďže na toto inštitút odkladného účinku neslúži. V konaní o priznanie odkladného účinku nejde o superrýchle konanie, v ktorom súd predbežne vyhodnotí, ako sa mu vec v merite javí. V konaní o odkladnom účinku ide o osvedčenie toho, či žalobca je v takej situácii, aby súd priznal žalobe odkladný účinok. Inými slovami, žalobca musí tvrdenia o jeho subjektívnej situácii a hrozbe závažných až devastačných účinkov na žalobcu správnemu súdu preukázať.
20. Pokiaľ žalobca poukazuje na § 12 ods. 6 zákona č. 54/2019 Z.z. (cit: Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.) tak je potrebné uviesť, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa aplikujú ustanovenia SSP. Správny súd navyše dodáva, že pokiaľ sa žalobca vo svojom návrhu dovoláva rýchlej a účinnej ochrany podľa Smernice, tak ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. dáva možnosť žalobcovi požiadať Úrad do 15 dní, od kedy sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, ktorý bol voči nemu urobený v súvislosti s oznámením a s ktorým nesúhlasí, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu. Z argumentácie žalobcu nevyplýva, či tento právny prostriedok rýchlej ochrany vyplývajúci z postavenia Úradu využil, a teda súdu nie je známe, či tak žalobca urobil, a ak nie, tak prečo.
21. Čo sa týka majetkovej a finančnej situácie žalobcu a jeho rodiny, na ktorú žalobca poukazuje, je potrebné uviesť, že žalobca nekonkretizoval a nepreukázal celkovú výšku príjmov a výdavkov domácnosti a svojej rodiny. Pokiaľ poukazuje na vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a na náklady na splátky hypotekárneho úveru, je potrebné uviesť, že žalobca nepredložil ani hypotekárnu zmluvu a nedokladoval ani výšku hypotekárnej splátky a ani to, že je rodičom maloletých detí, s čím sú spojené výdavky, ktoré nekonkretizoval. Súdu nie je známy príjem manželky žalobcu, ani to, či v domácnosti žalobcu žijú aj iné osoby (odlišné od manželky a detí), ktoré prispievajú na chod domácnosti. Taktiež nie je súdu známe, či žalobca nevlastní aj iný majetok. Žalobca nepredložil ani výpis z jeho osobného účtu so stavom financií na jeho účte. Majetková a finančná situácia žalobcu tak ostala neobjasnená. Preto správny súd nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že výkon personálneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý sa vo vzťahu k žalobcovi prejavil v poklese jeho príjmu, znamená pre žalobcu hrozbu závažnej ujmy, značnej finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku.
22. K argumentu žalobcu, že stav neistoty u neho pretrváva z dôvodu časovo nepredvídateľného trvania trestného stíhania a k jeho poukázaniu na rozhodnutia v jeho trestnej veci, je potrebné uviesť, že podľa § 131 SSP je správny súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd
je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania. Správny súd uvádza, že samotný fakt, že trestné stíhanie žalobcu trvá dlho, tento sám o sebe, bez ďalšieho, nepreukazuje hrozbu závažnej ujmy v majetkovej a finančnej sfére žalobcu.
23. Žalobca v návrhu poukazuje na ostrakizovanie jeho osoby vo verejnom priestore a mediálny hon na jeho osobu. Tieto skutočnosti môžu byť spôsobilé vyvolať vznik civilnoprávnych nárokov žalobcu spojených s ochranou osobnosti. Samotný fakt, že v mediálnom priestore sa modeluje obraz o účastníkoch konania, nemá žiaden vplyv na rozhodnutie správneho súdu, ktorý, postupujúc striktne podľa SSP a podľa obsahu súdneho a administratívneho spisu, vo veci koná. V zmysle toho správny súd musí konštatovať, že to, že žalobca je predmetom mediálnej pozornosti, táto skutočnosť nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je prirodzené, že niektoré súdne konania sa tešia pozornosti médií a verejnosti viac a iné menej. Nie je dôvod na rozdielny postup v aplikácii § 185 SSP len v závislosti od toho, či je predmet konania mediálne sledovaný alebo nie.
24. K rozhodnutiam civilných súdov, ktoré vo svojej podstate odkázali žalobcu so svojimi nárokmi predbežnej ochrany na správne súdnictvo, správny súd odkazuje na vyššie uvedený § 131 SSP s tým, že v správnom súdnom konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku by hypoteticky rozhodnutia civilných súdov mohli byť predložené ako dôkaz na preukázanie hrozby vzniku závažnej ujmy, napríklad pokiaľ by sa jednalo o rozhodnutia s priamym dotykom na majetkovej sfére žalobcu, o čo sa však v danom prípade nejedná.
25. Správny súd sa oboznámil aj s dôkazmi preukazujúcimi prijatie darov žalobcom v celkovej výške XX XXX,XX EUR za obdobie december 2023 až jún 2024. Z uvedeného správny súd zistil, že príjem žalobcu netvorí len jeho služobný plat, ale zdroj príjmu spočíva aj v príjmoch z darov na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 16.01.2024 medzi darcom E., L., M. XX, J., IČO: XX XXX XXX a žalobcom ako obdarovaným, ktorú skutočnosť žalobca oznámil žalovanému pre účely § 48 ods. 3 písm. f), i) zákona č. 73/1998 Z. z. Suma daru podľa oznámenia žalobcu žalovanému zodpovedá rozdielu medzi posledným nekráteným čistým služobným príjmom a čistým príjmom vyplateným za mesiac, ku ktorému sa dar vzťahuje. Táto skutočnosť ešte viac oslabuje argument žalobcu (ktorý však žalobca ani v základe nepreukázal) o hrozbe závažnej finančnej ujmy v dôsledku napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorá sa mala prejaviť vo vzťahu k žalobcovi a jeho rodine.
26. Nakoľko podľa správneho súdu nedošlo zo strany žalobcu k preukázaniu hrozby značnej finančnej škody, závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku, rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom už ďalej správny súd neskúmal.
27. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP zamietol návrh tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
28. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].