Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5S-16-2020.pdf
PDF · 115.55 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5S/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E. F., v zastúpení JUDr. Romanom Henčelom, advokátom, G. Švéniho 8, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ - KA1 - 1466
- 011/2015 zo dňa 17. 12. 2015, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Žalobca si písomnou žiadosťou zo dňa 14.10.2014, doručenou na Centrum podpory Trenčín dňa 17.12.2014, ktorá bola opätovne po novom prešetrení úrazu žalobcu a určení rozsahu zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz žalobcu nadriadeným s ustanovovacou právomocou podľa Nariadenia Ministra vnútra SR č. 27/2008 o postupe nadriadených pri rozhodovaní a určovaní dávok úrazového zabezpečenia a náhrad pozostalých v súvislosti so služobným úrazom a chorobou z povolania doručená spolu s príslušnými dokladmi a úrazovým spisom služobnému úradu – Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne na rozhodnutie o dávkach úrazového zabezpečenia, uplatnil nárok na priznanie a vyplatenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia za služobný úraz, ktorý utrpel dňa 16.06.2012 pri výkone štátnej služby pri plnení služobných úloh vyplývajúcich z funkcie, do ktorej bol v čase vzniku služobného úrazu ustanovený. Žalobca bol v čase vzniku služobného úrazu služobne zaradený ako starší referent Okresného dopravného inšpektorátu v Partizánskom, odbor poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, v čase rozhodovania o jeho nároku bol služobne zaradený ako referent oddelenia dokladov odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, služobného úradu Ministerstva vnútra SR.
2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trenčíne ako prvostupňový správny orgán posúdil nárok žalobcu na náhradu škody za služobný úraz a rozhodnutím č. KRPZ-TN-VO-55-009/2015 zo dňa 16.10.2015 mu nepriznal jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa § 20 ods. 1 písm. d) a § 24 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „zák. č. 328/2002 Z. z.“) Prvostupňový správny orgán nemal za preukázané, že by k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri plnení služobných úloh za nebezpečných podmienok alebo obzvlášť nebezpečných podmienok
uvedených v ust. § 24 ods. 3 a 4 zák. č. 328/2002 Z. z, kedy príslušníkovi Policajného zboru vo zvýšenej miere hrozí poškodenie zdravia. Vychádzajúc z písomných podkladov ako i analýzy dopravnej nehody uviedol, že žalobca sa dňa 16.06.2012 v čase 14:45 hod. služobným cestným vozidlom presúval na miesto dopravnej nehody, aby následne vykonal služobné úkony potrebné pre účely konania o dopravných nehodách. Žalobca bol riadne velený do výjazdovej služby, riadne naplánovanej na deň 16.06.2012 v čase od 07:00 hod. do 19:00 hod., podľa osobitného plánu skupiny dopravných nehôd na mesiac jún 2012, a výjazdovú službu vykonával v súvislosti s plnením služobných úloh, vyplývajúcich z funkcie, do ktorej bol v tom čase ustanovený. Konštatoval, že nevykonával plnenie osobitnej úlohy podľa § 24 ods. 3 písm. c) zák. č. 328/2002 Z. z., ale vykonával výjazdovú službu bez ohľadu na skutočnosť, či bola alebo nebola dopravno-bezpečnostná akcia. Žalobca vykonával výjazdovú službu a v danom prípade sa u neho nejednalo o výkon služby za nebezpečných podmienok a obzvlášť nebezpečných podmienok podľa § 24 zák. č. 328/2002 Z. z., čím mu nevznikol nárok na priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. PPZ-KA1-1466-011/2015 zo dňa 17.12.2015 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ten sa dôsledne vysporiadal s odvolacími námietkami, pričom sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu. Žalobca bol velený do výjazdovej služby riadne naplánovanej na deň 16.06.2012 v čase od 07:00 hod. do 19:00 hod. podľa osobitného plánu SDN na mesiac jún 2012. Výjazdovú službu dňa 16.06.2012 vykonával v súvislosti s plnením služobných úloh vyplývajúcich z funkcie, do ktorej bol v tom čase ustanovený. Nešlo o plnenie osobitnej úlohy podľa § 24 ods. 3 písm. c) zák. č. 328/2002 Z. z. Do dopravno- bezpečnostnej akcie dňa 16.06.2012 bol žalobca zaradený na základe plánu dopravno-bezpečnostnej akcie zo dňa 14.06.2012, ktorá sa konala v súvislosti s konaním cyklistických pretekov. Dňa 16.06.2012 by žalobca vykonával výjazdovú službu bez ohľadu na skutočnosť, či bola dopravno-bezpečnostná akcia dňa 16.06.2012 vykonaná, alebo by napr. bola zrušená, či presunutá na iný deň.
II. Argumenty žalobcu
4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KA1-1466-011/2015 zo dňa 17.12.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. č. KRPZ-TN-VO-55-009/2015 zo dňa 16.10.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi nebolo jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa § 20 ods. 1 písm. d) a § 24 zákona č. 328/2002 Z. z. priznané. 5. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutia sú nezákonné. Služobný úrad v rozpore s platnými právnymi predpismi nesprávne posúdil jeho služobnú činnosť v čase vzniku služobného úrazu, pretože ju posúdil len ako presun na miesto dopravnej nehody. V rámci posúdenia nezohľadnil, že išiel na miesto dopravnej nehody za oprávneného použitia zvláštneho výstražného znamenia v rámci riadne vyhlásenej dopravno-bezpečnostnej akcie, do ktorej bol velený. Tieto skutočnosti majú podstatný vplyv na posúdenie podmienok, za ktorých došlo k služobnému úrazu. 6. Žalobca sa nestotožňuje s odôvodnením rozhodnutia služobného úradu, že v čase vzniku úrazu vykonával riadne plánovanú výjazdovú službu s plnením služobných povinností vyplývajúcich z jeho služobného zaradenia. Žalobca je toho názoru, že v rámci šetrenia síl a prostriedkov nadriadení zaraďujú do bezpečnostných akcií aj policajtov, ktorí podľa plánu služieb majú vykonávať popri úlohách bezpečnostnej akcií aj úlohy, ktoré im vyplývajú z ich služobného zaradenia a plánu služieb. V prípade, ak však dôjde k mimoriadnej udalosti, ako keby tento policajt nebol velený do bezpečnostnej akcii, ale ako keby vykonával len plánované úlohy súvisiace s jeho služobným zaradením. Týmto postupom sa služobný úrad bráni zodpovednosti za prípadné úrazy, ktoré vznikajú pri plnení osobitných úloh v rámci bezpečnostnej akcie. Vzniknutú situáciu nie je možné vyhodnotiť v neprospech žalobcu, je toho názoru, že v čase vzniku úrazu vykonával plnenie osobitných úloh uložených nadriadeným počas bezpečnostnej akcie a po prijatí oznámenia za použitia zvláštneho výstražného znamenia vykonal so služobným motorovým vozidlom presun na miesto ohlásenej dopravnej nehody. Mal za to, že presun služobným motorovým vozidlom za použitia zvláštneho výstražného znamenia formálne napĺňa definíciu služobného zákroku, ktorá je uvedená v § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. 7. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania.
III. Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.05.2016 poukázal a citoval ustanovenia § 8 ods. 2, § 9 ods. 1 a 3, § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ďalej ustanovenia § 40 ods. 2 a 14 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovenia § 24 ods. 1 a 3, zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ako aj článok 17 ods. 2,7, čl. 18 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 68/2010 o používaní služobných cestných vozidiel. Podľa popisu služobnej činnosti policajta zo dňa 15. 04. 2011 bol v danom čase žalobca zaradený vo funkcii starší referent Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske odboru poriadkovej a dopravnej polície OR PZ v Partizánskom a žalobca okrem iného vykonával činnosť špecificky stanovenú zákonom č. 8/2009 Z. z., objasňoval dopravné priestupky, zodpovedal za zákonnosť a včasnosť objasňovania priestupkov, bol povinný prijať každé oznámenie o dopravnej nehode a vykonať potrebné opatrenia tak, aby bolo vybavené zákonne a v stanovenej lehote, vykonával neodkladné, neopakovateľné a potrebné úkony spojené s obhliadkou miesta dopravnej nehody a zdokumentovaní dopravnej nehody. V súlade s čl. 39 ods. 2 nariadenia prezidenta PZ číslo 14/2011 bol žalobca velený do výjazdovej služby riadne plánovanej na deň 16. 06. 2012 v čase od 7.00 do 19.00 hod. podľa osobitného plánu SDN na mesiac jún 2012. Výjazdovú službu dňa 16. 06. 2012 žalobca vykonával v súvislosti s plnením služobných úloh vyplývajúcich z funkcie, do ktorej bol v tom čase ustanovený. Nešlo o plnenie osobitnej úlohy podľa § 24 ods. 3 písmeno c) zákona č. 328/2002 Z. z. Do dopravno-bezpečnostnej akcie dňa 16. 06. 2012 bol žalobca zaradený na základe plánu dopravno-bezpečnostnej akcie zo dňa 14. 06. 2012, ktorá sa konala v súvislosti s konaním cyklistických pretekov. Dňa 16. 06. 2012 by žalobca vykonával výjazdovú službu bez ohľadu na skutočnosť, či bola dopravno-bezpečnostná akcia dňa 16. 06. 2012 vykonaná, alebo by napríklad bola zrušená, či presunutá na iný deň. Vo veci zadovážené dôkazy hodnotil správny orgán podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov.
9. Žalovaný na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny záver, podľa ktorého žalobca vykonával výjazdovú službu, v danom prípade sa u žalobcu nejednalo o výkon služby za nebezpečných podmienok a obzvlášť nebezpečných podmienok podľa § 24zák.č. 328/2002 Z. z.
10. Vzhľadom na uvedené zotrval na správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
11. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z.z.“) a svoju činnosť začal od 01. júna 2023. 12. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 13. Podľa ust. § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Z obsahu spisu vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/26/16-33 z 19.09.2017 žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Sžsk/161/2018-63 z 18. decembra 2019 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu bolo po zrušení rozhodnutia zabezpečiť kompletný administratívny spis a opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcich sa na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. 15. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. §§ 10, 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP) po oboznámení sa s obsahom spisu a administratívnymi spismi
žalovaného, preskúmal nad rámec žalobných bodov (§ 203 ods. 2 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúce jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutí (§135 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 199 ods. 3 SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
16. Podľa ust. § 24 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z., policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60. Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60 patrí za rovnakých podmienok aj policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku choroby z povolania.
17. Podľa ust. § 24 ods. 2, zák. č. 328/2002 Z. z., policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za obzvlášť nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej dvadsaťnásobku základu podľa § 60 a najviac šesťdesiatnásobku základu podľa § 60. Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej dvadsaťnásobku základu podľa § 60 a najviac šesťdesiatnásobku základu podľa § 60 patrí za rovnakých podmienok policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku choroby z povolania.
18. Podľa ust. § 24 ods. 3 zák. č. 328/2002 Z. z., nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde a) pri výkone služby v leteckej prevádzke, ak nejde o plnenie úloh v bezpečnostných akciách za použitia lietadla alebo vrtuľníka a pri ich nácviku, b) pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri sústredenom výcviku počas vyvedenia vojsk do vojenského výcvikového priestoru, c) pri plnení osobitných úloh uložených nadriadeným počas bezpečnostných akcií a bezpečnostných opatrení, d) trestným činom spáchaným inou osobou pri služobnom zákroku alebo služobnom zásahu, ak nejde o služobný zákrok proti teroristom alebo osobitne nebezpečným páchateľom, e) pri práci na montáži rádiových alebo televíznych zariadení alebo pri ďalších telekomunikačných prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky, vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku vo výške nad desať metrov nad povrchom, f) pri vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých treba používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia na prácu pod vodou a pri ich nácviku, g) pri výkone štátnej služby a colnej kontroly v koľajisku železničných dráh, v priestoroch, kde hrozí úraz elektrickým prúdom alebo otrava plynom a nebezpečnými chemickými látkami, pri výkone služby vo výškach alebo nad voľnými hĺbkami, pri kontrole motorových vozidiel, kontrole zvierat, nebezpečných látok, jadrového materiálu, pri výkone služby pod vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo iného zdraviu škodlivého žiarenia, h) pri výkone štátnej služby a colnej kontroly pri ohrození rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi, chemickými faktormi, biologickými faktormi, faktormi ionizujúceho žiarenia a pri záťažiach teplom a chladom, hlukom a vibráciami, ak nejde o činnosti vykonávané pri bezprostrednej hrozbe závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárii, i) pri zoskokoch padákom, pri výsadkovom výcviku, pri výcviku v podvese vrtuľníka alebo v zlaňovaní alebo spúšťaní z vrtuľníka, zo skalných stien, z budov a iných objektov, j) pri práci s chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, ak nejde o činnosť vykonávanú pri záchranných a havarijných prácach, k) pri medzinárodnom cvičení.
19. Podľa ust. § 24 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z. z., obzvlášť nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde pri a) plnení úloh v bezpečnostných akciách pri použití lietadla alebo vrtuľníka a pri ich nácviku,
b) služobnom zákroku proti teroristom alebo proti iným osobitne nebezpečným páchateľom, c) práci s výbušninami, pri pyrotechnických prácach, pri likvidácii výbušnín a munície, doprave výbušnín a pri ich delaborácii, d) účasti na záchranných a havarijných prácach alebo výkone štátnej služby pri živelných pohromách, v podzemí alebo v miestach s vysokým rizikom úrazu výbuchom, požiarom, vysokým stupňom lavínového nebezpečenstva, akútnou otravou alebo rádioaktivitou alebo vysoko virulentným infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, pri záťažiach teplom a chladom, hlukom a vibráciami alebo pri výkone štátnej služby za uvedených podmienok, e) plnení úloh osobitného stupňa nebezpečnosti v rámci osobitného charakteru služby na úsekoch, ktorej formy podliehajú vyššiemu stupňu utajenia, f) činnosti pri kozmických letoch, g) výkone služby v misiách alebo operáciách v zahraničí, alebo pri plnení úloh v mieste, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom a do ktorého je policajt alebo profesionálny vojak vyslaný v súlade s platným medzinárodným právom alebo rozhodnutiami politického orgánu NATO, alebo rozhodnutiami Európskej únie, h) činnosti súvisiacej s izolovaním, detekciou a ochranným zaistením bojových chemických a biologických látok, toxických priemyselných látok, ako aj pri profylaxii a liečbe prenosných ochorení, i) výkone mimoriadnej služby.
V. Právne posúdenie správnym súdom
20. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
21. Správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného v zmysle vysloveného názoru kasačného súdu dospel k záveru, že žalovaný správny orgán pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu škody za služobný úraz, ktorý utrpel dňa 16.06.2012 o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia postupoval v súlade so zákonom, svoje rozhodnutie založil na dostatočne zistenom skutkovom stave, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco aj odôvodnil.
22. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca dňa 16.06.2012 utrpel pri výkone štátnej služby pri plnení služobných úloh vyplývajúcich z funkcie služobný úraz. V čase vzniku služobného úrazu bol služobne zaradený ako starší referent Okresného dopravného inšpektorátu v Partizánskom odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva zboru v Partizánskom, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne. Žalobca bol plánom na vykonanie dopravno-bezpečnostnej akcie pod č. ORPZ-PE-OPDP3-24-026/2012 zo dňa 14.06.2012 velený ako veliteľ hliadky č. 5 a vodič so služobným cestným vozidlom značky Mercedes-Benz VIANO, EČ: C. (ďalej len „služobné cestné vozidlo“). Dopravno-bezpečnostná akcia bola zameraná na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky v súvislosti s konaním cyklistických pretekov pod názvom „S vetrom o preteky 2012 Partizánske“. Žalobca mal na deň 16.06.2012 riadne naplánovanú službu v čase od 7:00 hod. do 19:00 hod. Dňa 16.06.2012 bol v čase od 7:00 hod. do 19:00 hod. velený do výjazdu k dopravným nehodám so služobným cestným vozidlom. Dňa 16.06.2012 v čase o 14:33 hod. bol stálou službou Obvodného oddelenia Policajného zboru Partizánske vyslaný na miesto dopravnej nehody, ktorá sa stala v obci A.,
okres Partizánske. Pri presune na miesto dopravnej nehody viedol služobné cestné vozidlo po ceste II/593 so zapnutým zvláštnym výstražným znamením, keď v obci A., G. C. dňa 16.06.2012 v čase o 14:45 hod. pred križovatkou s účelovou komunikáciou došlo k zrážke služobného cestného vozidla žalobcu s osobným motorovým vozidlom Seat. V dôsledku zrážky došlo k zraneniam žalobcu.
23. Zo správy o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania č. ORPZ-PE-VO-232-009/2015 bolo navrhnuté úraz žalobcu zaradiť ako úraz služobný s rozsahom zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz 85%. Nadriadený žalobcu C. B. B. H. uznal úraz žalobcu za služobný úraz s rozsahom zodpovednosti služobného úradu s rozsahom zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz vo výške 85%.
24. Z popisu služobnej činnosti žalobcu ako staršieho referenta o. i. vyplýva, že vykonáva činnosť špecificky stanovenú zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Taktiež objasňuje dopravné priestupky, je povinný prijať každé oznámenie o dopravnej nehode a vykonať potrebné opatrenia tak, aby bolo vybavené zákonne a v stanovenej lehote ako aj vykonáva neodkladné, neopakovateľné a potrebné úkony spojené s obhliadkou miesta dopravnej nehody a zadokumentovaním dopravnej nehody.
25. Správny súd sa zameral na posúdenie medzi účastníkmi konania spornej otázky, či v danej veci došlo k naplneniu podmienok pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia žalobcovi v zmysle ust. § 24 zákona č. 328/2002 Z. z.
26. Ustanovenie § 24 ods. 1 a 2 zák. č. 328/2002 Z. z. vymedzuje okruh podmienok potrebných pre vznik nároku pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia; jednak poškodený musel utrpieť služobný úraz, v dôsledku úrazu došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo k vzniku invalidity a k zmene zdravotného stavu alebo k vzniku invalidity došlo v dôsledku služobného úrazu, ktorý sa stal za nebezpečných podmienok/obzvlášť nebezpečných podmienok, tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.
27. V danej veci nebolo sporné, že žalobca utrpel služobný úraz, v dôsledku ktorého došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti na výkon služby (Rozhodnutím lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR zo dňa 16.01.2014, č.p.SPOU-OZ-15-005/2014-PL bola žalobcovi v prieskumnom konaní na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby určená zdravotná klasifikácia „C“ – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením v dôsledku poškodenia zdravia v súvislosti s výkonom štátnej služby, Rozhodnutím lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR zo dňa 07.08.2015, č.p. SPOU- OZ-63-007/2015-PL bola žalobcovi určená zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta, v dôsledku čoho bol personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trenčíne č. 211, zo dňa 29.09.2015 prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru), teda splnil prvú podmienku vzniku nároku pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia. Medzi účastníkmi však bolo sporné vyhodnotenie, či k zmene zdravotnej spôsobilosti na výkon služby došlo v dôsledku služobného úrazu, ktorý sa stal za nebezpečných podmienok resp. za obzvlášť nebezpečných podmienok. (§ 24 ods. 3, 4 zák. č. 328/2002 Z. z.) Zákon teda taxatívne stanovuje jednotlivé okolnosti, za ktorých môže dôjsť k služobnému úrazu s následkom zmeny spôsobilosti na výkon služby alebo uznaní invalidity.
28. Zo skutkových zistení bolo zrejmé, že žalobca bol dňa 16.06.2012 v čase od 7:00 hod. do 19:00 hod. riadne velený do výjazdu k dopravným nehodám so služobným cestným vozidlom a súčasne bol v ten istý deň velený do dopravno-bezpečnostnej akcie so zameraním na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky v súvislosti s konaním cyklistických pretekov pod názvom „S vetrom o preteky 2012 Partizánske“. K služobnému úrazu však došlo pri presune k miestu hlásenej dopravnej nehody, kam bol vyslaný stálou službou Obvodného oddelenia policajného zboru v Partizánskom. Z popisu služobnej činnosti žalobcu vyplýva, že vykonáva neodkladné, neopakovateľné a potrebné úkony spojené s obhliadkou miesta dopravnej nehody a zadokumentovaním dopravnej nehody, preto nemožno súhlasiť s tým, že zo strany žalobcu išlo o plnenie osobitnej úlohy uloženej nadriadeným, keďže si plnil povinnosti vyplývajúce mu z náplne jeho služobnej činnosti a to bez ohľadu na to, že v ten istý deň bol velený aj do dopravno- bezpečnostnej akcie. Plnením osobitnej úlohy uloženej nadriadeným by bolo plnenie úlohy, ktorá nepatrí do náplne služobnej činnosti, čo sa v danom prípade nestalo. To, že žalobca použil zvláštne výstražné znamenie pri presune k hlásenej dopravnej nehode nie je pre posúdenie vzniku nároku relevantné,
navyše žalobca bol v zmysle čl. 18 nariadenia Ministra vnútra č. 68/2010 oprávnený výstražné zariadenie pri jazde na miesto dopravnej nehody použiť. Služobný zákrok definuje § 9 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z. z. Služobným zákrokom je zákonom presne vymedzená činnosť, ktorá sa vykonáva v medziach zákona, pričom policajt pri jej výkone bezprostredne zasahuje do základných ľudských práv a slobôd dotknutých osôb. Je to bezprostredný zákrok policajta, ktorého prostredníctvom sa operatívne a priamo odvracia nebezpečenstvo a nastoľuje sa spoločensky žiaduci stav. Podstata zákroku ako takého spočíva v priamom vynucovaní splnenia určitej povinnosti, alebo také, ktoré smerujú k ochrane práva alebo právom chráneného záujmu iných osôb. Už len zo samotnej podstaty definície služobného zákroku je pre účely posudzovanej veci zrejmé, že presun služobným cestným vozidlom na miesto hlásenej dopravnej nehody za účelom jej zdokumentovania nemožno charakterizovať ako bezprostredný zákrok priamo odvracajúci nebezpečenstvo.
29. Poukazom na uvedené zastáva správny súd názor, že žalovaný vec po právnej stránke posúdil správne, keď žalobcovi jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa § 20 ods. 1 písm. d) a § 24 zák. č. 328/2002 Z. z. nepriznal, keďže nebolo v konaní preukázané splnenie ďalšej zákonnej podmienky pre priznanie nároku, a to zákonom stanovenej okolnosti (žalovaný v odôvodnení výslovne citoval § 24 ods. 3 písm. c/ zák. č. 328/2002 Z. z.), za ktorej môže dôjsť k služobnému úrazu s následkom zmeny spôsobilosti na výkon služby a teda, že nedošlo k služobnému úrazu pri plnení osobitných úloh uložených nadriadeným počas bezpečnostných akcií a bezpečnostných opatrení.
30. Správny súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie obsahuje všetky formálne ako i materiálne náležitosti rozhodnutia, pričom vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a správny orgán vyčerpávajúco svoje rozhodnutie aj odôvodnil.
31. Vzhľadom na to, že správny súd nad rámce žalobných bodov nevzhliadol žiadne ďalšie dôvody majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno priznať trovy konania len výnimočne.
33. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.