Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-55-2005.pdf
PDF · 80.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/55/2005
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného SYSOON spol. s r.o., so sídlom Ľubínska 18, 911 03 Bratislava, IČO: 36 664 979 (pôvodný právny subjekt VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438), proti povinnej I. R., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom O.. U. XX, XXX XX X. X., t. č. V. L. X. X. X., na vymoženie pohľadávky vo výške 2.107,85 Eur (63.501,20- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Patriciom Baďurom, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava, pod spis. zn. EX 24/05, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 2.107,85 Eur (63.501,20- Sk) s príslušenstvom, a to na základe vykonateľných rozhodnutí - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb 100/00-108 zo dňa 11. 12. 2001 a rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb 100/00-180 zo dňa 27. 04. 2004.
Poverením č. 5601 016404 * zo dňa 31. 01. 2005 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Patricia Baďuru, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 24/05.
Tunajší súd uznesením č.k. 3Er 55/2005-41 zo dňa 29. 07. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 05. 2009, vyhovel návrhu pôvodného oprávneného a pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený a na jeho miesto ako nový oprávnený vstúpil SYSOON spol. s r.o., so sídlom Ľubínska 18, 911 03 Bratislava, IČO: 36 664 979.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 01. 08. 2012, súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd zo spisového materiálu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu, mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Podľa oznámenia príslušného dopravného inšpektorátu povinná nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel. Sociálna poisťovňa súdnemu exekútorovi oznámila, že povinnú evidovala ako samostatne zárobkovo činnú osobu do 30. 06. 2001. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a následne aj exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktoré boli doručené do trinástich peňažných ústavov, avšak na ich základe neboli získané žiadne finančné prostriedky. Lustráciou nehnuteľného majetku povinnej súdny exekútor zistil, že povinná nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností na území SR. Podľa oznámenia Registra obyvateľov SR má povinná v súčasnej dobe hlásený pobyt bezdomovca v meste X. X.. Listom zo dňa 10. 04. 2012 Sociálna poisťovňa súdnemu exekútorovi oznámila, že povinná je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 97,50 Eur. Súdny exekútor následne Sociálnej poisťovni doručil príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z dôchodku, ktoré však nebolo možné realizovať, nakoľko suma dôchodku povinnej nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podnetu súdneho exekútora a z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií, nachádzajúcich sa v exekútorskom spise, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 19. 01. 2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 30. 11. 2006/, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Keďže súdny exekútor o trovách exekúcie rozhodovať nežiadal, t.j. súdny exekútor si trovy neuplatnil, súd potom o ich náhrade v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.