Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3S-25-2024.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/25/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Advokátska kancelária Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Martin, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Námestie S. H. Vajanského 1, 036 01 Martin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. OU-MT-OCDPK-2024/002837 zo dňa 05.03.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu zo dňa 03.05.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou dňa 03.05.2024 a doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 06.05.2024, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.03.2024 č. sp. OU-MT- OCDPK-2024/002837 a rozhodnutia č. ŠSÚ-40385/2023 zo dňa 15.12.2023 vydaného Mestom Martin (ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy“), ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým špeciálny stavebný úrad v konaní o vydanie stavebného povolenia na dopravnú stavbu „Parkovacie plochy pred vysokoškolským internátom JLF UK Martin“, vedenom pod sp. zn. ŠSÚ-33072/2024 na návrh stavebníka - Univerzity Komenského, Jesseniusova lekárska fakulta v Martine, žalobcovi nepriznal postavenie účastníka tohto stavebného konania.
2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia (najmä prvostupňového orgánu verejnej správy) hrozí závažná ujma a iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu zásadu právnej bdelosti („vigilantibus iura scripta sunt“) a uviedol, že konanie žalovaného voči nemu má znaky šikanózneho výkonu práva, keďže svojím postupom žalovaný smeroval k ujme na procesných právach žalobcu. Žalobca dal taktiež správnemu súdu do pozornosti, že pri ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední, ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca potom argumentuje, že tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri priznávaní odkladného účinku
správnej žalobe musí správny súd okrem vyššie uvedených skutočností posudzovať princíp právnej istoty, ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorý znamená, že tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné a správne, a to až do chvíle, keď sa preukáže opak. Orgány verejnej správy však podľa názoru žalobcu zneužívajú princíp prezumpcie správnosti, aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne, spoliehajúc sa na princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a na nazeranie ostatných orgánov verejnej moci na správne orgány spôsobom, ktorý im prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí a preventívnej opatrnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z menovaných možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému – v kontexte skutočností uvedených vyššie musí ustúpiť formalistický princíp zákonnosti oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus, má žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Žalobca sa domnieva, že prepäté, až formalistické bazírovanie správnych súdov na princípe prezumpcie správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, spôsobuje v slovenskej aplikačnej praxi známe nedostatky, a to v podobe porušovania práva verejnosti na priaznivé životné prostredie, čo je tiež nespochybniteľný verejným záujmom a jedným z dôvodov na priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) SSP. Ďalej žalobca uviedol, že len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ak žalované rozhodnutie sa právnym aspektom konania a odôvodnením z relevantných právnych predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. Taktiež žalobca poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie orgánov verejnej správy nie len zákonné, ale sa ako zákonné aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené nebolo. Samotná citácia právnych predpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak je len formalistickým imitovaním zákonnosti rozhodnutia. Preto žalobca tvrdil, že prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Žalobca navyše poukázal na § 189 SSP, v zmysle ktorého uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody, alebo tie medzičasom odpadli. Žalobca preto tvrdí, že správny súd má priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo najväčšiu váhu. Ak totiž správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo žiadateľa, ani realizácia zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. V závere potom žalobca zhrnul, že v prípade, ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Žalobca preto žiadal, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na nasledovné záujmy životného prostredia, a to povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, postupmi podľa osobitného právneho predpisu, Aarhuského dohovoru ústavnokomformným a eurokomformným spôsobom. Na záver žalobca uviedol, že okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy SR na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa suspenzívnym účinkom prijatia odkladného účinku nemaria účastníkovi konania žiadne ústavné práva, len sa ich realizácia odkladá do doby definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákonne s poukazom na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, kedy priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru, a to až do doby rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho práva a voľnej dispozície ním, definitívne vyrieši.
3. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril dňa 29.07.2024 len stručným stanoviskom, v ktorom uviedol, že si stojí za svojim rozhodnutím č. sp. OU-MT-OCDPK-2024/002837 zo dňa 05.03.2024 a nemá dôvod niečo meniť, predmetné rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdzuje a rovnako nevidí žiadne dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne hrozí. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
8. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov aj vyšších súdnych autorít, rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý - pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“
9. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd aj na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil : „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
10. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.
11. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe apeloval hlavne na to, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, nie sú zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, čo aj bol dôvod na podanie správnej žaloby. Správny súd poznamenáva, že len tento samotný dôvod (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí) ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí či opatrení správnych orgánov, pretože samotným právnym dôvodom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
12. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok na životnom prostredí, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd uvádza, že ide tak len o tvrdenia vo všeobecnej rovine, ktorý nemá pre správny súd z dôvodu jeho absolútnej neurčitosti a nekonkrétnosti žiadnu relevanciu z hľadiska preukázania dôvodnosti návrhu žalobcu. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne) závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody musí navyše žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. Podľa názoru správneho súdu okrem nedostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle zákonnej dikcie § 185 písm. a) SSP, v tvrdeniach žalobcu, ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje aj vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia (ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v stavebnom konaní), teda v ktorom orgány verejnej správy rozhodovali o subjektívnom
práve žalobcu - jeho účastníctve v stavebnom konaní a všeobecne tvrdenou hrozbou závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku práve na životnom prostredí. Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Správny súd ďalej podčiarkuje, že ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.
14. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu poukazujúce na to, že včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom a bez priznania odkladného účinku je súdna ochrana nesúladná s princípom preventívnej opatrnosti. Aj táto argumentácia žalobcu je správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej konkretizácie. Osobitne, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadom priemernej dĺžky súdneho konania, v dôsledku ktorej dôjde často k realizácii napadnutého rozhodnutia s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, správny súd konštatuje záver o jeho irelevantnosti, nakoľko inštitút odkladného účinku podľa § 185 a nasl. SSP je možné využiť kedykoľvek aj počas priebehu správneho súdneho konania. Výsledok meritórneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy (teda či bude napadnuté rozhodnutie zrušené) je pritom v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe čisto hypotetický. V tejto súvislosti je potom nutné podotknúť, že Mesto Martin, ako špeciálny stavebný úrad, v konaní o vydanie stavebného povolenia na dopravnú stavbu : „Parkovacie plochy pred vysokoškolským internátom JLF UK Martin“, vedenom pod sp. zn. ŠSÚ-33072/2024, už rozhodol a bolo špeciálnym stavebným úradom vydané stavebníkovi - Univerzite Komenského, Jesseniusova lekárska fakulta v Martine dňa 02.05.2024 stavebné povolenie. Rozhodnutie je právoplatné dňom 05.06.2024, teda v administratívnom konaní, v ktorom sa žalobca domáha byť účastníkom, bolo už medzičasom meritórne rozhodnuté. Túto skutočnosť súd zohľadnil a mala taktiež nesporne zásadný vplyv na posúdenie naliehavosti a dôvodnosti návrhu žalobcu na priznane odkladného účinku správnej žalobe, ktorou namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania v právoplatne rozhodnutej veci orgánu verejnej správy.
15. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve - ako v danej veci – závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom. Z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného, v nadväznosti na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka stavebného konania, potom nie je zrejmé, akým spôsobom by okamžitým výkonom týchto rozhodnutí (ktorých právny účinok nastoľuje faktický stav nemožnosti žalobcu zúčastniť sa v administratívnom konaní, ktoré už bolo medzičasom právoplatne ukončené), došlo k nezvratnému zásahu do životného prostredia.
16. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho nekonkretizovaných dôvodov, správny súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej ujmy na životnom prostredí v dôsledku realizácie účinkov preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správ a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
17. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).