Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-18-2012.pdf
PDF · 84.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5P/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Partizánskom v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom vo veci starostlivosti o maloletú E. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom v Kolačne, č. 137, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky C. N., A.. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom v L., Č.. XXX a otca K. R., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom v O., T. Č.. XXX/XX, ktorého pobyt nie je známy, o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej, takto
rozhodol:
Súd u d e ľ u j e matke súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej E. L., U.. XX.XX.XXXX na priezvisko "..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 09.02.2012 doručila matka tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 07.02.2012, ktorým sa domáhala udelenia súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej. Návrh odôvodnila tým, že maloletá sa narodila zo vzťahu s otcom, manželstvo neuzavreli, podľa ich dohody maloletá užíva jej dievčenské priezvisko „.. Dňa 24.05.2008 uzavrela manželstvo s D. N. a z tohto manželstva sa im narodili dve deti, ktoré používajú priezvisko „.. Maloletá žije spolu s ostatnými deťmi v ich spoločnej domácnosti a jej terajší manžel uhrádza všetky náklady spojené s jej výchovou a výživou, nakoľko otec maloletej sa zdržuje na neznámom mieste a vyživovaciu povinnosť voči maloletej si dlhodobo neplní. Jej manžel má kladný vzťah k maloletej, vychováva ju ako vlastné dieťa a nerobí rozdiel medzi ňou a ich ďalšími dvoma deťmi. Z hľadiska ďalšieho vývoja maloletej by bolo prospešné, keby mala priezvisko „., ktoré je zhodné s priezviskom ich rodiny a to najmä teraz, keď navštevuje základnú školu. So svojím biologickým otcom sa nestýka, tento si neplní vyživovaciu povinnosť a o maloletú sa vôbec nezaujíma. Z dôvodu pobytu otca na neznámom mieste nemala možnosť vyzvať ho, aby dal súhlas na zmenu priezviska maloletej.
Otec sa k návrhu matky nevyjadril.
Kolízny opatrovník s návrhom matky súhlasil (č.l. 40 spisu).
Uznesením č.k. 5P/18/2012-32 zo dňa 04.07.2012 súd v zmysle § 48 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol, že písomnosti sa budú otcovi doručovať v súdnom spise, pretože jeho pobyt sa nepodarilo zistiť, tento sa podľa zistenia súdu nezdržuje na adrese trvalého pobytu ani na inom známom mieste, neplní si svoju povinnosť ohlásiť miesto pobytu registru obyvateľov, nepodarilo sa zistiť ani jeho zamestnávateľa alebo rodinných príslušníkov, ktorí by súhlasili s ustanovením za opatrovníka, jeho matka s ustanovením za opatrovníka nesúhlasila, pričom tiež nevedela uviesť adresu ani žiadny kontakt na otca (č.l. 31 spisu), s ustanovením za opatrovníka otca nesúhlasí ani Obec Oslany (č.l. 25 spisu).
Otec ani kolízny opatrovník sa pojednávania nariadeného na deň 13.08.2012 nezúčastnili, hoci naň boli obidvaja predvolaní riadne a včas (otec podľa č.l. 39 spisu v zmysle § 48 ods. 4 O.s.p., kolízny opatrovník podľa č.l. 33), otec svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, kolízny opatrovník svoju neúčasť ospravedlnil plnením iných pracovných povinností (č.l. 41 spisu), pričom nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. O termíne pojednávania súd upovedomil matku otca (č.l. 33 spisu).
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:
Z výpovede matky ako účastníka konania (č.l. 41-42 spisu) súd zistil, že na návrhu trvá. Maloletá sa narodila z jej vzťahu s otcom, tento otcovstvo k nej dobrovoľne uznal. Nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť v sume 33,19 € mesačne. Od narodenia sa otec o maloletú riadne nezaujímal, videl ju celkovo trikrát, v roku 2004 nastúpil otec výkon trestu odňatia slobody, z ktorého bol prepustený v roku 2006. Potom istý čas býval v Oslanoch, ale hneď odišiel do zahraničia, podľa jej vedomostí by sa mal zdržiavať niekde na Cypre na neznámej adrese. Určené výživné otec neplatí, výživné jej bolo posielané len počas výkonu trestu odňatia slobody otca. O maloletú sa otec nezaujíma, v tomto roku sa jedenkrát telefonicky ozval ohľadne maloletej, predtým o ňom asi tri roky nič nevedela. Je vydatá, maloletá žije s ňou a súčasným manželom v spoločnej domácnosti, z manželstva pochádzajú ďalšie tri maloleté deti, ktoré majú priezvisko „. resp. „.. Maloletá pokladá jej súčasného manžela za svojho otca, už dávnejšie sa pýtala, prečo má iné priezvisko, sama si aj začala písať priezvisko „.. Vysmievali sa jej aj spolužiaci v škole, že má iné priezvisko ako súrodenci, preto sa rozhodla podať tento návrh najmä s ohľadom na to, že si to želá maloletá, súhlasí s tým aj jej manžel. O zmene priezviska maloletej sa nerozprávala s otcom, pretože s ním nie je v kontakte.
Z rodného listu Matričného úradu Bojnice č. 441/2007 zo dňa 23.05.2007 (č.l. 3 spisu) súd zistil, maloletá sa narodila dňa 10.11.2003, ako jej matka je zapísaná C. L., U.. XX.XX.XXXX a ako jej otec K. R.L., U.. XX.XX.XXXX.
Zo sobášneho listu Matričného úradu Veľké Uherce zo dňa 26.05.2008 (č.l. 2 spisu) súd zistil, že matka maloletej uzavrela dňa 24.05.2008 manželstvo s D. N., U.. XX.XX.XXXX; snúbenci sa dohodli, že ich deti budú nosiť priezvisko „N., A.. „.“.
Z písomnej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 10.08.2012 (č.l. 40 spisu) súd zistil, že maloletá žije s matkou, jej súčasným manželom v spoločnej domácnosti, z manželstva pochádzajú ďalšie tri spoločné deti, všetky majú spoločné priezvisko rodičov; maloletá navštevuje tretí ročník základnej školy vo H. Z., je zdravá, navštevuje aj základnú umeleckú školu odbor spev; maloletá túži mať rovnaké priezvisko ako jej rodina, súčasný stav je pre ňu ťažko pochopiteľný, svojho biologického otca nepozná, nemá s ním vytvorený žiadny vzťah, naopak s manželom matky má veľmi dobrý vzťah, považuje ho za svojho otca a tak ho aj oslovuje; na základe uvedeného navrhol kolízny opatrovník návrhu matky vyhovieť.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh matky je v plnom rozsahu dôvodný.
Z dokazovania vyplýva, že maloletá sa narodila zo vzťahu otca a matky, ktorí nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Priezvisko maloletej bolo po jej narodení určené dohodou rodičov, pričom ide o rodné priezvisko matky. Matka žiadala o zmenu priezviska maloletej z dôvodu, že uzavrela manželstvo, čím došlo k zmene jej priezviska, s manželom majú ďalšie tri maloleté deti s tým, že všetci okrem maloletej majú rovnaké priezvisko. Z dokazovania tiež vyplýva, že otec o maloletú prakticky nejaví žiadny záujem,
dlhodobo neplatí maloletej žiadne výživné, nestretáva sa s ňou, nemá s ňou vytvorený žiadny vzťah, maloletá ho nepozná.
Súd môže udeliť súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa v prípade, že je to v jeho záujme. Je to najmä v prípadoch, kedy jeden z rodičov si dlhodobo neplní svoje rodičovské povinnosti, nemá záujem o dieťa, vôbec sa s ním nestretáva. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akéhokoľvek dôvodu nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Súd teda rozhodne len o takých nezhodách rodičov, ktoré sa týkajú podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv, pričom niektoré z nich sú priamo uvedené v § 35 Zákona o rodine (otázku zmeny priezviska toto ustanovenie síce konkrétne neuvádza, v súdnej praxi sa však považuje za podstatnú vec aj zmena priezviska maloletého dieťaťa). Aj rozhodovanie súdu o podstatných veciach pri výkone rodičovských práv a povinností, na ktorých sa rodičia nedohodli, musí vždy vychádzať len zo záujmov maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý. Určenie mena a priezviska maloletého dieťaťa je dôležitým právom a povinnosťou, ktoré prináleží obom rodičom. Zmena priezviska dieťaťa je zásahom nielen do práv rodičov, ale i do práva dieťaťa. Ak sa teda rodičia o zmene priezviska maloletého dieťaťa nedohodli, môže dať súd súhlas jednému z rodičov k podaniu žiadosti o zmene priezviska len vtedy, ak sú pre takéto rozhodnutie dané skutočne závažné dôvody. Tak je tomu spravidla vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska dieťaťa nesúhlasí, neplní si svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o dieťa záujem, stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa pestovaný a prehlbovaný.
V prejednávanej veci je zrejmé, že otec maloletej si dlhodobo neplní svoje rodičovské povinnosti voči maloletej, neuplatňuje ani svoje rodičovské práva, nemá s maloletou vytvorený žiadny vzťah, ktorý by bolo možné pestovať. Maloletá má priezvisko po matke za slobodna. Naopak maloletá žije v rodine matky, má vytvorené vzťahy v rámci tejto rodiny a nechápe prečo má rozdielne priezvisko ako jej súrodenci. Na základe výpovede matky sa už z tohto dôvodu vyskytol výsmech maloletej zo strany spolužiakov v škole. Podľa názoru súdu je teda v záujme maloletej, aby mala priezvisko ako matka a jej ďalší súrodenci za účelom prehlbovania spolupatričnosti maloletej s ďalšími členmi rodiny. Súd preto návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel, keď prihliadol aj na stanovisko kolízneho opatrovníka maloletej.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).