Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_TT-20S-43-2023.pdf
PDF · 88.28 KB
Case nature
Subarea
TT-20S/43/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Delip s. r. o., 455 Hviezdoslavov 930 41, IČO: 52 752 470, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Dopita | ADVOKÁT, s. r. o., Vazovova 6838/9B, 811 07 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Tomáš Dopita, advokát a konateľ, IČO: 53 998 791, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101292301/2023 zo dňa 16.05.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 29.05.2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 29.05.2023 na Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101292301/2023 zo dňa 16.05.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“), č. 103358893/2022 zo dňa 14.12.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume X XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2020 so splatnosťou 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, s tým, že daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným 22.01.2021 bola stanovená vo výške X XXX,XX Eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavovala sumu X XXX,XX Eur. V rámci žalobného petitu žalobca žiadal napadnuté i prvostupňové rozhodnutie zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie s tým, že žalobcovi bude priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Prílohou žaloby bolo prvostupňové rozhodnutie správcu dane, napadnuté rozhodnutie žalovaného, Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly č. 101811688/2022 zo dňa 21.06.2022 a Protokol č. 102090513/2022 z 26.07.2022.
2. V rámci podanej správnej žaloby žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP. Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že všetky podmienky sú v danej veci splnené, vrátane neexistencie rozporu medzi priznaním odkladného účinku a verejným záujmom. Hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia videl v tom, že by sa dostal do platobne zlej situácie, ktorá by narušila jeho obeh peňazí v rámci výkonu podnikateľskej činnosti a pre svojich dodávateľov a zamestnancov by sa stal nedôveryhodným, čo by malo priamy vplyv na jeho ďalšie príjmy. Napadnuté rozhodnutia sú exekučnými titulmi na majetok žalobcu, pričom exekúciou by sa dostal do sťaženej schopnosti plniť svoje záväzky nielen vo vzťahu k správcovi dane, ale hlavne vo vzťahu k zamestnancom, sociálnym
a zdravotným inštitúciám, obchodným partnerom a podobne. Uvedenú hrozbu je podľa žalobcu potrebné uvedomiť si o to viac, že žalovaný je oprávnený realizovať výkon rozhodnutia, ktoré je síce vykonateľné, avšak nie definitívne, a stále môže byť zrušené, prípadne zmenené, teda nie je daná jeho materiálna a formálna nezmeniteľnosť. Uznesenie o priznaní odkladného účinku je následne možné zrušiť, ak sa dodatočne preukáže, že dôvody pre jeho priznanie neboli dané alebo odpadli. Súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody, nakoľko žalobca by bol bez disponibilných prostriedkov a dostal by sa do platobnej neschopnosti, pričom v prípade predaja majetku by nemohol vo svojej činnosti pokračovať a nebol by schopný uhrádzať dane a poistné. Žalobca zdôraznil, že do budúcna sa nechystá nijakým spôsobom meniť spôsob a systém prevádzky. Doplnil, že ďalšou hrozbou pre neho je neuhradenie záväzkov, teda zálohových a riadnych faktúr voči svojim dodávateľom, čo bude mať za následok zrušenie dohodnutých obchodných vzťahov, hrozí, že odberatelia prejdú ku konkurencii a žalobca bude nútený znižovať stavy zamestnancov, čo speje k úpadku spoločnosti. Napadnuté rozhodnutia v spojení s ďalšími rozhodnutiami správcu dane predstavujú určenie rozdielu dane vo výške presahujúcej XX XXX Eur, čo nie je zanedbateľná suma. Navyše, finančnými prostriedkami žalobca nedisponuje, sám využíva na svoj chod externé financovanie. Odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutých rozhodnutí žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní. Dôvodom priznania odkladného účinku je len hrozba, nie jej naplnenie, pričom napadnuté rozhodnutia je možné bez ďalšieho považovať za také, ktorých okamžitým výkonom by žalobcovi závažná ujma hrozila. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/95/2018 z 04.02.2019, v ktorom súd konštatoval, že hrozba značnej finančnej škody je jedným z procesných predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a v tejto veci odkladný účinok následne priznal. Žalobca ďalej dôvodil, že v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie je zrejmé, že vykonanie týchto rozhodnutí sa dotkne jeho majetkovej sféry, a to až s likvidačnými dôsledkami, preto je podľa neho daná a prítomná vysokopravdepodobná značná hospodárska alebo finančná škoda a vážny nenapraviteľný následok. S poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, v zmysle ktorých postačuje reálna hrozba závažnej ujmy, mal žalobca za to, že nie je potrebné osvedčiť skutočnosť, že by závažná ujma nastala, pretože ak by ju bolo potrebné osvedčiť, už nastala a samotný odkladný účinok by stratil význam.
3. Podľa žalobcu by priznaním odkladného účinku nevznikol ani rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko by tým nezaniklo žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane. Úmyslom žalobcu nie je vyhýbanie sa plneniu daňových povinností, iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného výkonu rozhodnutia do právoplatného skončenia súdneho konania. Priznanie odkladného účinku nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, ale dáva žalobcovi možnosť naďalej udržiavať svoje podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť. Ide o jedinú možnú ochranu žalobcu, ktorá môže zamedziť, aby správca dane začal výkon daňovej exekúcie. Akoukoľvek blokáciou alebo zamedzením nakladať s majetkom žalobcu dôjde k naplneniu podmienok § 185 písm. a) SSP a žalobcovi hrozí závažná ujma s tým, že aj ako zamestnávateľ je zdrojom príjmu živiteľov rodín.
4. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ktorý vo veci ďalej konal.
5. Správna žaloba bola spolu s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doručená žalovanému, ktorý sa vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 11.09.2023 tak, že na svojom rozhodnutí zotrval a navrhol správnej žalobe odkladný účinok nepriznať.
6. Administratívny spis prvostupňového orgánu bol zo strany žalovaného predložený súdu dňa 13.09.2023.
7. Podľa § 185 písm. a) SSP, v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
8. Podľa § 188 SSP, v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
9. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
10. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.
11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022 (ďalej len „Ústavný súd“), podľa ktorého by okrem všeobecných náležitostí podania mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku a pri dôvode podľa § 185 písm. a) SSP by mal navrhovateľ dostatočne vymedziť konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia podľa Ústavného súdu vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
12. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. Správny súd konštatuje, že žalobca svoj návrh odôvodnil výlučne poukazom na hypotetické následky, ktoré by podľa neho mohli nastať v prípade okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí (najmä zlá finančná situácia, strata klientely, zhoršenie platobnej schopnosti vo vzťahu k zamestnancom a inštitúciám a podobne), a týmto hypotetickým následkom pripisoval charakter závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami, pričom však neosvedčil existenciu žiadneho z nich. Jeho tvrdenia sú všeobecné, bez akéhokoľvek konkrétneho, reálneho podkladu či predloženého dôkazu, z ktorého by bolo možné predpokladať čo i len náznak takéhoto následku. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na výšku vymáhateľnej pohľadávky (vyrubeného rozdielu dane), predstavujúcej sumu X XXX,XX Eur, ktorú ani objektívne nie je možné považovať za
likvidačnú, resp. takú, ktorá by mohla spôsobiť konzekvencie uvádzané žalobcom. Treba zdôrazniť, že v prebiehajúcom konaní sa rozhoduje o odkladných účinkoch žaloby vo vzťahu k rozhodnutiam týkajúcim sa výlučne uvedenej sumy a pokiaľ sa v iných konaniach rozhoduje o odkladných účinkoch vo vzťahu k vyrubeným rozdielom na dani v inej výške, na tieto rozhodovanie v predmetnej veci nemá dosah. Žalobca vo svojej argumentácii poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/95/2018 z 04.02.2019, v ktorom boli priznané odkladné účinky správnej žalobe na základe hroby závažnej hospodárskej škody. Na tomto mieste správny súd uvádza, že hrozba závažnej hospodárskej škody nepochybne je jedným z predpokladov priznania odkladného účinku správnej žalobe (samozrejme v spojitosti s ďalšími okolnosťami konkrétnej veci), avšak takúto hrozbu je jednak potrebné preukázať, jednak táto musí dosahovať intenzitu závažnosti, teda skutočne citeľného zásahu do majetku žalobcu, čo však v danej veci nie je možné konštatovať. Vec, na ktorú žalobca upriamuje pozornosť, sa týka vyrubenia rozdielu dane v sume XX XXX Eur, ide teda o nepomerne väčšiu sumu, než aká je predmetom konania v danej veci.
14. Odhliadnuc od výšky vyrubeného rozdielu dane v tomto konaní, žalobca k svojmu návrhu nepredložil ani žiadne podklady, z ktorých by pri posudzovaní jeho finančného zázemia v kontexte tvrdenej hrozby bolo možné vychádzať, a ktoré by mohli za určitých okolností odôvodniť priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd preto, čerpajúc informácie z verejne dostupných zdrojov (www.registeruz.sk, www.finstat.sk), lustroval majetkové pomery žalobcu a zistil, že ani tieto neodôvodňujú záver, že by výkonom rozhodnutia mohlo dôjsť k vzniku nenapraviteľného následku, resp. že by žalobcovi hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, ani že by bolo vo všeobecnosti ohrozené jeho fungovanie ako podnikateľského subjektu. V roku 2022 celkové výnosy žalobcu totiž dosahovali výšku až XXX XXX Eur (z toho najväčšiu časť tvorila tržba za tovar, výrobky a služby vo výške XXX XXX Eur) a zisk XX XXX Eur, pričom z vývoja podnikateľskej činnosti vo vzťahu k jeho ziskom, tržbám a celkovým výnosom za ostatné roky je možné usudzovať na ich stúpajúcu tendenciu. Na základe uvedených skutočností je možné žalobcu považovať za prosperujúcu spoločnosť, pre ktorú sa uvedené sumy nejavia ako likvidačné. V tomto kontexte, vzhľadom na preukázané finančné zázemie žalobcu, jeho tvrdenia o tom, že by výkonom rozhodnutia zostal bez disponibilných prostriedkov a dostal by sa do platobnej neschopnosti, v prípade predaja majetku by nemohol vo svojej činnosti pokračovať a nebol by schopný uhrádzať dane a poistné, resp. že by mu hrozilo neuhradenie záväzkov, strata obchodných vzťahov, znižovanie stavu zamestnancov až úpadok spoločnosti, a tvrdenia o jeho absentujúcej dispozícii finančnými prostriedkami, sú absolútne neadekvátne a nezodpovedajúce reálnemu stavu veci a vyznievajú zavádzajúco a účelovo.
15. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd, v súlade s § 188 SSP, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
16. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SPP].