Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8P-120-2012.pdf
PDF · 71.4 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/120/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovu, v právnej veci navrhovateľky V. M., N.. XX.XX.XXXX, A. E. XXX/1, N., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou V. M., N.. X.X.XXXX, A. Š. N. XX, B. N. M. proti odporcom X/ V. M., N.. XX.XX.XXXX P. X/. V. M.Í., N.. XX.X.XXXX, obaja bytom E. XXX/X, N. o určenie výživného pre dospelé dieťa takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í prispievať na výživu navrhovateľky minimálnym výživným každý vo výške 30 % zo životného minima na plnoleté, nezaopatrené dieťa počnúc od 4.4.2012, ktoré výživné budú platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky vopred.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 4.4.2012 domáhala, aby súd zaviazal odporcov 1,2, ktorí sú jej rodičmi, prispievať na jej výživu minimálnym zákonným výživným od 4.4.2012 do budúcna. Návrh odôvodnila tým, že sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá príjem z ktorého by bola schopná uspokojovať všetky svoje odôvodnené potreby.
Odporcovia v 1. a v 2. rade s návrhom navrhovateľky súhlasili.
Súd o nároku navrhovateľky na určenie výživného rozhodol v zmysle nižšie uvedených ustanovení:
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2, 3 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 65 ods.3 Zák. o rodine, výživné plnoletých detí súd upraví iba na návrh.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 157 ods.3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 153a ods.1 O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa § 157 ods.4 O.s.p., v odôvodnení rozsudku podľa § 153a ods.1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Vzhľadom na to, že odporcovia v 1. a 2. rade nárok navrhovateľa v celom rozsahu uznali a zároveň sa na pojednávaní, na ktorom boli prítomní, vzdali práva na podanie odvolania súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
Účastníci sa svojho práva na odvolanie vzdali.