Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-59-2012.pdf
PDF · 89.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6P/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici, sudcom JUDr. Ladislavom Vašutom, vo veci starostlivosti o maloleté deti Z., N. Q. M. I., deti V. I., nar. XX. XX. XXXX, referentky G., A..P..U.. O. K., bytom A. XXXX/XXX- X, O. K. a M. I., nar. XX. XX. XXXX, V. Z. Ž. A., bytom Š. XX/X, O., za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, v konaní o návrhu otca o novú úpravu práv a povinností rodičov k maloletému M. a vzájomnom návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté deti a úpravu styku otca s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
Súd návrh otca o zverenie maloletého M. I., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti otcovi a určenie výživného matke po 75,- € mesačne z a m i e t a .
Návrh matky o zvýšenie výživného na maloletú Z., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 70,- € na 95,- €, maloletú N., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 100,- € na 130,- € a maloletého M., nar. XX. XX. XXXX I. zo sumy 50,- € na 75,- € mesačne od 01. 07. 2012 z a m i e t a .
Konanie o úpravu styku otca s maloletými deťmi Z., N. Q. M. I. z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Otec detí požiadal súd, aby maloletého M. zveril do jeho osobnej starostlivosti a matke určil výživné po 75,- € mesačne.
Uviedol, že manželstvo rodičov maloletého M. bolo právoplatne rozvedené 18. 08. 2011 a M. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné po 50,- € mesačne.
Matka maloletého sa o dieťa osobne starala po rozvode manželstva len v obmedzenom čase a rozsahu, či kvalite výchovy. Opakovane ho necháva najmä u svojej matky a po škole v družine, alebo je doma len so sestrami. 01. 10. 2011 odišla matka s jemu neznámou osobou do kina a deti nechala doma samé. Vtedy dcéra volala otcovi čo sa stalo a potrebovala pomoc. Maloletý v období roka 2011 nestrávil v domácnosti otca skoro žiaden čas a bol u neho len cez prázdniny. Potom navrhol otec matke, aby M. zostal v jeho starostlivosti a od tej doby sa vzťahy medzi rodičmi dieťaťa veľmi zhoršili, matka začala sprísňovať styk medzi otcom a deťmi, diktuje si pravidlá, chce aby si otec deti prišiel vyzdvihnúť v piatok podvečer a v nedeľu na obed ich odovzdal, čo je vzhľadom na vzdialenosť neprípustné. Otec chce riadne zabezpečovať výchovu detí a osobnú starostlivosť a najmä zabezpečiť M. zdravý psychický vývin.
Matka dieťaťa je zamestnaná v súkromnej firme G., A..P..U.. a jej pracovná doba je od 7.00 hod. do 16.30 hod. 5 dní v týždni, kedy podľa názoru otca nemôže riadne zabezpečovať potreby maloletého, najmä v tom zmysle, že nerešpektovala ani momentálny zdravotný stav maloletého M., ktorý navštevuje logopédiu a nevie poriadne rozprávať a je potrebné sa mu v tomto citlivom období naplno venovať,
precvičovať s ním slová a úlohy od logopéda. Na toto ju otec dieťaťa opakovane upozornil. Počas posledných prázdnin mu matka umožnila styk s deťmi a tieto boli v jeho starostlivosti. Počas tohto obdobia sa mu matka detí ani raz telefonicky neozvala a neinformovala sa, či sú deti v poriadku, či je o ne postarané, alebo či im niečo nechýba a v neposlednom rade ich asi ani nechcela počuť. Dokonca sa otcovi detí stalo, že keď telefonoval s maloletou Z., táto sa mu sťažovala, že mama nie je ochotná s ňou poriadne komunikovať a vysvetliť jej otázky, či postrehy. Maloleté deti predsa potrebujú, aby sa im rodič dostatočne venoval, ozrejmoval im skutočnosti a vyvíjal ich osobnosť a charakter.
Na strane otca detí sú splnené všetky podmienky na zdravý psychický a fyzický vývin maloletého M.. Býva v 3-izbovom byte v O., spolu so svojimi rodičmi, ktorí by v prípade potreby, či jeho neprítomnosti boli pripravení a sú uzrozumení poskytovať čo najlepšiu osobnú starostlivosť o dieťa. Pracovná doba otca dieťaťa je tiež výhodou, pretože v mesiaci pracuje len 165 hodín a jeho pracovná doba je od 6.00 hod. do 18.00 hod., druhý deň od 18.00 hod. do 6.00 hod. a potom má 3 dni pracovného voľna s tým, že táto pracovná doba sa pravidelne opakuje.
Najdôležitejšou zmenou pomerov, na ktorú poukazuje, je M. ťažké psychické obdobie, kedy má problémy v škole, zhoršil sa mu prospech a je labilnejší. Vrcholom všetkého bolo keď otcovi povedal, že chce zomrieť a začal utekať aj z družiny, dokonca pani vychovávateľka - družinárka p. J. odporučila, že by bolo vhodnejšie, aby zostal načas v osobnej starostlivosti otca. Aj maloletý povedal otcovi, že chce zostať s ním.
Otec má záujem na zverení maloletého M. do svojej výchovy, pretože v prostredí otca je syn zvyknutý, že je mu venovaná plná starostlivosť, cíti sa bezpečne, dobre a má u otca zázemie. Navštevuje u otca záujmové krúžky a stretáva sa so správnymi ľuďmi (navštevujú modelársky klub) a chodia často na výlety do prírody.
Otec má k synovi blízky citový vzťah, dlhodobo sa o neho zdravotne stará, chodí s ním na logopédiu aj k iným lekárom, najmä k zubárovi, ortopédovi a pediatrovi. Syn má k otcovi vytvorený kladný vzťah, ale aj k otcovým rodičom. Otec má vytvorené podmienky na to, aby sa o syna staral a pri výkone starostlivosti mu budú pomáhať aj otcovi rodičia, s ktorými maloletý M. dobre vychádza.
Otec dieťaťa zarába 497,- € a preto chce výživné od matky na maloletého M. po 75,- € mesačne.
Matka dieťaťa žiadala, aby súd návrh zamietol.
Uviedla, že otec detí neprejavil záujem vziať si deti do osobnej starostlivosti po rozvode. S deťmi sa mohol stretávať kedy chcel a matka mu vždy umožnila byť s deťmi. V októbri 2011 došlo k majetkovému vyporiadaniu a otec nemal právny nárok ďalej sa zdržiavať v byte matky. Matka detí chcela, aby otec mohol tráviť s deťmi čo najviac času, tak mu dovolila naďalej v jej byte prespávať, stravovať sa, za čo jej neposkytol finančnú ani inú náhradu. Navyše sa v byte matky detí správal ako doma, deťom sa riadne nevenoval a stalo sa, že keď mal maloletého M. pripraviť na vyučovanie na nasledujúci deň povedal, že je syn unavený a že sa mu bude venovať ráno. Ráno sa mu nevenoval a do školy ho poslal nepripraveného na vyučovanie. Matka detí preto musela trvať na tom, aby si otec brával deti na víkendy k sebe a jej umožnil mať priestor a čas aj pre ňu.
Na to otec detí reagoval tým, že podal na súd návrh na zmenu rodičovských práv k synovi, pričom z jeho strany sa jedná iba o špekuláciu, manipulovanie a pokus opätovného psychického týrania matky detí.
Počas manželstva nebol otec detí ochotný matke s deťmi pomáhať, otcova matka vyvolávala neustále roztržky a deti štvala proti ich matke a takisto aj otca detí, ktorý je na matke citovo závislý.
Matka sa o deti riadne stará, jej pracovný čas je od 7.00 hod. do 15.30 hod. a pokiaľ je v práci sú deti v škole a v ŠKD, kde je o ne riadne postarané. V prípade výskytu nečakanej situácie, pomáhajú matke detí jej rodičia a jej dospelý brat.
Pretože maloletý M. má pravdepodobne disgrafiu, je príprava na vyučovanie dosť náročná. Pokiaľ sa mohol otec so synom na vyučovanie pripravovať, nemal na to dostatočnú trpezlivosť a prípravu ponechal na matku.
Pokiaľ otec chodil so synom na logopédiu, maloletý M. odmietal spoluprácu s logopedičkou. Až potom ako začala so synom logopedičku navštevovať matka, syn spolupracuje a s matkou každodenne cvičia. Dosahujú poznateľné výsledky, čo môže potvrdiť aj logopedička.
Otec otca dieťaťa je podľa matky detí agresor, pije, deti tam chodia neradi a matka si nemyslí, že by mal maloletý M. byť zverený do výchovy otca, ktorý nemá vlastné bývanie a nemá ani vhodné podmienky na výchovu dieťaťa.
Najstaršia dcéra je v období puberty, má kritický názor na matku ako rodiča, hoci vie a aj uznáva, že matka robí pre deti všetko čo je v jej silách. Prostredná dcéra je na matku upätá a nechce k otcovi chodiť. Medzi deťmi vládne pekný súrodenecký vzťah.
Čo sa týka vyhrážky syna, že sa chce zabiť, toto matka riešila v škole a problém vyriešila s pracovníkmi školy výmenou vychovávateľky maloletého M.. Odvtedy dieťa chodí do školy rado a podobné reči už nerozpráva. Matka sa rozprávala s pani J., ktorá poprela, že by povedala otcovi detí, že syn potrebuje výlučne jeho, naopak povedala mu, že dieťa potrebuje k výchove rovnakou mierou oboch rodičov.
Vzhľadom k tomu, že bývalého manžela vyplatila zo spoločného majetku a od septembra roku 2012 začne maloletá N. navštevovať 2. stupeň základnej školy, s čím nastávajú zvýšené náklady, požiadala o zvýšenie výživného na deti.
V priebehu konania zobrala návrh o úpravu styku otca s maloletými deťmi späť preto, lebo otec pracuje v nepretržitej prevádzke a nie je možné, aby si svoje pracovné povinnosti zariadil tak, aby mohol deti pravidelne navštevovať.
Trvala však na tom, aby pokiaľ si otec pre deti príde, si tieto zobral a odviezol do miesta bydliska a nie, aby sa s deťmi zdržiaval v jej byte.
Opatrovník doporučil súdu, aby návrh otca o zverenie maloletého M. do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného matke zamietol. Súhlasil so späťvzatím návrhu na úpravu styku otca s deťmi a uviedol, že o výživnom nech súd rozhodne podľa pomerov na strane rodičov a detí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici 10C 89/2011, správy Tatra banky, a.s. Bratislava, predpisu mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu vydaného OSBD v Považskej Bystrici, dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zmluvy o podnájme bytu, výpisu známok maloletých detí Z., N. Q. M. I., prihlášky na podnikovú rekreáciu zo dňa 18. 05. 2012, správy Mestského úradu v Považskej Bystrici, správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Považskej Bystrici, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, potvrdenia o zárobku rodičov detí, ich pracovných hodnotení a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 30. 06. 2011, č.k. 10C 89/2011-23, bolo manželstvo navrhovateľky V. I. a odporcu M. I. rozvedené. Maloleté deti Z., N. Q. M. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné na Z. po 70,- €, N. po 100,- € a M. po 50,- € mesačne.
V odôvodnení rozsudku je uvedené, že rodičia s deťmi sa presťahovali do O. K. v júli 2007 a otec detí začal pracovať v Ž.. V roku 2009 si opäť vybavil prácu v O. a o zmene pracoviska manželku informoval až potom ako bola celá záležitosť v štádiu vybavovania. V rozvodovom konaní vyhlásil, že nemá úmysel zmeniť pracovisko a trval na dodržaní dohody, že pokiaľ sa mu nebude v O. K. páčiť, odsťahuje sa rodina z O. K.. Navrhovateľka sa odmietla odsťahovať do O. a vzhľadom k tomu, že účastníci konania spolu prestali žiť, hospodáriť a vychovávať maloleté deti, bolo povinnosťou súdu ich rozviesť.
V konaní bolo preukázané, že matka sa o deti riadne stará a preto boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti.
Deti navštevovali základnú školu. Priemerný netto zárobok matky bol 434,77 € mesačne, otca 540,80 € mesačne. Maloletá N. mala a doposiaľ má zdravotné problémy.
V súčasnosti majú obaja rodičia naďalej tri vyživovacie povinnosti. Matka vyplatila otca detí z bytu a takto si vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Jej priemerný netto zárobok je v súčasnosti 463,48 € mesačne, otca detí 538,89 € mesačne.
Matka sa o deti stará dobre a deti chcú, aby ich vychovávala ona. Radi by boli, aby celá rodina žila pohromade.
Pri rozhodovaní o návrhu otca maloletých detí o zmene výchovného prostredia, súd vychádzal z toho, že starostlivosť matky o maloleté deti sa od rozvodového konania nezmenila. Matka robí všetko preto, aby sa o deti mohla dobre postarať. Má vytvorené oveľa lepšie podmienky na ich výchovu ako otec detí. Má vlastný byt, v ktorom sú deti zvyknuté žiť. Neďaleko od nej bývajú jej rodičia, ktorí sú dôchodcovia a jej dospelý brat, ktorí v prípade potreby sú ochotní jej s výchovou detí pomáhať. Matka detí má riadnu pracovnú dobu tak, že pracuje v prvej smene a potom ako sa deti vracajú zo školského klubu, sa môže o ne starať.
Otec detí býva v byte svojich rodičov. Nemá vlastné zázemie, hoci disponuje peniazmi, ktoré mu matka detí vyplatila a môže si byt kúpiť. Jeho pracovná doba sa každý týždeň mení a je obdobie, keď po celý deň je v práci a syn by bol odkázaný na starostlivosť inej osoby ako svojho otca.
Súd nenašiel dôvod na to, aby odňal dieťa z výchovného prostredia, v ktorom sa nachádza a zveril ho do osobnej starostlivosti otcovi. Preto návrh otca ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Je pravda, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba skoro jedného roka, deti však nezmenili školu a študujú naďalej v tej istej škole, nepatrne sa zvýšil zárobok matky, nepatrne sa znížil zárobok otca a vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu je veľmi potrebné, aby otec deti čo najčastejšie navštevoval a brával si ich na víkendy po dohode s matkou do miesta svojho bydliska, má súd za to, že zvyšovať výživné v súčasnosti nie je možné. Preto návrh matky o zvýšenie výživného zamietol.
V dôsledku späťvzatia návrhu na úpravu styku otca s maloletými deťmi zo strany matky, podľa § 96 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.