Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Ro-219-2012.pdf
PDF · 72.06 KB
Case nature
Subarea
5Ro/219/2012
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45535108, zast. advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi L. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX/XX, Q., o zaplatenie 83,41 eur s prísl., takto
rozhodol:
Podanie navrhovateľa doručené súdu dňa 9.7.2012 o d m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 9.7.2012 proti odporcovi domáha zaplatenia 83,41 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie odôvodnil len tvrdením, že jeho právny predchodca s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení, v ktorej sa odporca zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas dohodnuté poplatky, pričom následne odporcovi vystavil faktúru.
Vzhľadom na to, že návrh neobsahoval opísanie rozhodujúcich skutočností, súd uznesením zo dňa 18.7.2012, ktoré bolo advokátovi navrhovateľa doručené dňa 24.7.2012, vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia svoj návrh na začatie konania, doručený súdu dňa 9.7.2012 doplnil, a to tak, že (i) presne uvedie, na základe akých skutočností, teda konkrétnych zmluvných dojednaní, poskytnutých služieb a konania, prípadne opomenutia konania odporcu sa proti odporcovi domáha zaplatenia 83,41 eur, (ii) predloží písomné, príp. iné dôkazy preukazujúce tvrdenia navrhovateľa (zmluvu o pripojení, dodatok k zmluve o pripojení, prípadne iné dojednania).
Navrhovateľ na túto výzvu reagoval tak, že súdu dňa 1.8.2012 doručil Zmluvu o pripojení s dodatkom. Svoje tvrdenia žiadnym iným spôsobom nedoplnil.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
Podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Vystavenie faktúry ako skutočnosť spočívajúca v hmotnoprávnom konaní navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, preukazuje len to, že určitá osoba od inej osoby žiada zaplatenie určitej sumy. Takéto tvrdenie však nemožno považovať za dostačujúce pre právne posúdenie toho, či faktúrou žiadaná čiastka zodpovedá vzájomným dojednaniam účastníkov a ich konaniu spočívajúceho v plnení, resp. neplnení si zmluvných povinností. Vystavenie faktúry súd nemôže považovať za skutočnosť, z ktorej vyplýva právo na zaplatenie peňažnej sumy (§ 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), keďže z vystavenia faktúry vyplýva len to, že právny predchodca navrhovateľa od odporcu žiadal zaplatenie určitej čiastky. Zdôvodnenie oprávnenosti tejto žiadosti o zaplatenie skutkovými okolnosťami však celkom absentuje. Súd preto dôvodnosť návrhu pre jeho neúplnosť posúdiť nemôže, keďže nie je zrejmé, aké tvrdenia majú byť predmetom dokazovania tak, aby bol súd schopný tieto skutočnosti právne posúdiť a tým dospieť, či už k vydaniu platobného rozkazu alebo k rozhodnutiu o návrhu navrhovateľa rozsudkom.
Inak povedané navrhovateľ, aj keď právne zastúpený, si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť, pričom táto povinnosť vyplýva z § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého návrh má okrem iných náležitostí obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. Opísanie rozhodujúcich skutočností chýba a súd nemôže bez tých tvrdení konať tak, že by dôvodnosť návrhu zisťoval z priložených listín, ktoré navrhovateľ žiada vykonať ako dôkaz. Povinnosti účastníka dokazovať, predchádza povinnosť tvrdiť. Navrhovateľ rozhodujúce skutočnosti netvrdí, súd nemá čo právne posúdiť, a preto nemôže vo veci či už platobným rozkazom alebo rozsudkom rozhodnúť. Ak by aj súd považoval všetky tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu za preukázané, nemohol by tieto tvrdenia právne posúdiť a vecne rozhodnúť.
Súd v sporovom konaní nemôže postupovať inkvizične, či podľa vyšetrovacej zásady tak, že by v navrhovateľom predložených listinných dôkazoch, ktoré obsahujú množstvo zmluvných dojednaní, hľadal a pre svoje rozhodnutie vyberal tie skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé na právne posúdenie tak, aby dospel, či už k tomu, že návrhu navrhovateľa vyhovie alebo ho celkom, či sčasti zamietne. Takýto postup by bol v rozpore so základnou zásadou sporového konania, podľa ktorej sa v konaní posudzujú len účastníkmi tvrdené skutočnosti a ktorej konkretizáciou je § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý od navrhovateľa nežiada len uvedenie toho, čoho a od koho sa domáha, ale aj uvedenie rozhodujúcich skutočností, ktoré majú zakladať navrhovateľom uplatnené právo. Navrhovateľ dôvodnosť svojej pohľadávky odvodzuje len od vystavenia faktúry, no takúto skutočnosť možno právne posúdiť len tak, že navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca od odporcu žiadal zaplatenie určitej čiastky a splnil si svoje povinnosti podľa daňových predpisov. V konaní nemožno pokračovať, či už vydaním platobného rozkazu alebo doručením návrhu odporcovi s nariadením pojednávania, keďže ani odporcovi by po prečítaní návrhu nemohlo byť zrejmé, z akého dôvodu sa navrhovateľ proti nemu domáha zaplatenia určitej čiastky peňazí. Rovnako by súd nemohol vo veci samej rozhodnúť zamietnutím návrhu, keďže dôvodom pre takýto postup nemôže byť neúplné podanie účastníka, ktoré neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností, keďže ani nie je zrejmé, o akú veci medzi účastníkmi ide, teda či ide o zaplatenie kúpnej ceny, odplaty za poskytnuté služby, zmluvnej pokuty, úrokov, úrokov z omeškania atď.
Vychádzajúc z toho, že návrh navrhovateľa neobsahuje pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd po neúspešnom pokuse o doplnenie návrhu postupom podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol tak, že podanie navrhovateľa podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.