Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-142-2012.pdf
PDF · 73.31 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/142/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: T.. U. L., W.. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. G..Č.. XX, F. proti odporcovi: Š. L., W.. X.X.XXXX, bytom Q. G..Č.. XX, F. o návrhu na rozvod manželstva dňa XX.X.XXXX
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov T.. U. L., C.. C., nar. XX.X.XXXX a Š. L., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Y. W. U. U. W. Q., okres U. W. M., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.X.XXXX domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že manželstvo si neplní svoju funkciu, je len formálnym zväzkom.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.
Obaja účastníci súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 31.7.2012.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu: sobášnym listom a písomnými vyjadreniami účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Obaja sú národnosti slovenskej. Z ich manželstva pochádzajú dve plnoleté deti U. L., W.. X.X.XXXX a N. L., W.. X.X.XXXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Príslušnosť tunajšieho súdu je daná v súlade s ust. § 88 písm. a/ O.s.p., nakoľko posledné spoločné bydlisko manželov je v okrese F. II.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľky súd zistil, že manželstvo s odporcom spočiatku fungovalo. Postupne však dochádzalo k rôznym nezhodám, ktoré boli zapríčinené najmä odlišný hodnotovým systémom. Navrhovateľka pracuje ako stredoškolský pedagóg. Odporca, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý kvôli problémom s očami, sa začal venovať podnikaniu. Aj napriek tomu, že bývajú v jednom byte, nežijú manželským životom, navrhovateľka nemá vedomosť o tom, čomu sa odporca venuje, keďže ju odmietol pravdivo informovať. Takýto prístup odporcu viedol k postupnému vzájomnému odcudzeniu.
K tomuto definitívne prišlo v roku 2001, kedy zistila, že odporca narobil vysoké dlhy. Z dôvodu uspokojenia exekútora museli predať byt, ktorý plánovali do budúcna pre svoje deti. Navrhovateľka nemala vedomosť o tom, na čo boli uvedené peniaze použité, pretože rodina žila skromne v starom dome, ktorý postupne svojpomocne rekonštruovali. Nikdy neboli na dovolenke a o peniazoch nemali vedomosť. Dôvera medzi manželmi zanikla, prestali sa voči sebe správať ako manželia a ich spolužitie sa stalo čisto formálnym. Navrhovateľka chcela dať odporcovi šancu, po tejto udalosti sľúbil nápravu, k čomu nedošlo. Odporca naďalej podniká, stretáva sa s ľuďmi, o ktorých si myslí navrhovateľka, že ho zneužívajú, odporca to odmieta priznať. Výsledkom jeho činnosti sú dlhy, ktoré znova budú mať negatívny dopad na rodinu. Rozvod manželstva zvažovala dávnejšie, odporca ju psychicky vydieral, že v prípade, že ho opustí, niečo si urobí. V dôsledku týchto udalostí /od roku 2001/ trpí navrhovateľka nespavosťou a užíva antidepresíva. Psychicky tlak odmieta znášať. Po dôkladnej úvahe sa rozhodla svoju situáciu riešiť rozvodom, s odporcom ju nič nespája, nič k nemu necíti, nemá záujem zotrvať v takomto manželstve ani formálne. Rozvrat v manželstve považuje za trvalý a nezvratný.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení vyslovil súhlas s rozvodom manželstva a dôvodmi uvedenými navrhovateľkou v návrhu.
Podľa § 23 ods. l Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenie súd mal v konaní preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko rozvrátené, že nemôže plniť spoločenskú funkciu. Manželia nevedú spoločnú domácnosť, pričom ani jeden z nich nemá záujem o obnovenie ich vzťahu. Príčinu rozvratu manželstva súd vyhodnotil v povahových a názorových rozdieloch manželov.
Pre jednoznačný postoj oboch účastníkov konania a ich nezáujem obnoviť manželské spolužitie nevidel súd nádej, že by v budúcnosti došlo k zmene ich vzťahu, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.). Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.