Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/63/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. augusta 2012 prejednal o d v o l a n i e obžalovaného

R. L. ,

nar. XX.XX.XXXX v H. W. U., trvale bytom M. M., Ul. A. č. XXX/X, prechodne bytom R. XX, M., t.č. nezamestnaného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 27. apríla 2012 a takto

rozhodol:

Podľa , , zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a vo výroku o zrušení skoršieho rozsudku a naň nadväzujúcich rozhodnutí.

Podľa sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa Tr.zák. za použitia §, ods. 3, ods. 1 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný R. L. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, d/ Tr.zák., pretože: 1) v presne nezistenom čase v období od roku 2002 do roku 2004 v mieste trvalého bydliska v obci M. M. na ul. A. č. XXX/X sexuálne zneužíval svoju nevlastnú dcéru M.J., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti tým spôsobom, že ju v uvedenom období opakovane počas neprítomnosti matky dieťaťa H. R. viac ako 10-krát sexuálne obťažoval tým, že ju rukami pod tričkom chytal a hladkal na prsiach a taktiež ju chytal a hladkal rukami pod nohavičkami za nahý zadok; 2) v presne nezistenom čase v období od roku 2003 do roku 2008 v mieste trvalého bydliska v obci M. M. na ul. A. č. XXX/X sexuálne zneužíval svoju nevlastnú dcéru D.J., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, kde počas neprítomnosti matky dieťaťa H. R. opakovane maloletú viac ako päťkrát sexuálne obťažoval, a to tým spôsobom, že ju v ktorejkoľvek izbe bytu rukami chytal v rozkroku pod pyžamom, pričom jedenkrát vnikol prstom do jej vagíny, hladkal ju v rozkroku, obchytával ju pod oblečením za prsia a v oblasti brucha, kde ju bozkával a taktiež ju bozkával v oblasti tváre.

Bol za to odsúdený podľa § 201 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 2 Tr.zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zároveň zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 18.05.2010, právoplatného v ten istý deň, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce pokiaľ, vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Odvolanie následne písomne zdôvodnil, jednak sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. V podrobnom písomnom odvolaní obžalovaného je prakticky zopakovaná jeho obrana už v priebehu konania na súde prvého stupňa. Obžalovaný k písomnému odôvodneniu rozsudku vytýkal chyby týkajúce sa obsahu výpovedí obžalovaného, poškodených svedkýň, ostatných svedkov a znaleckého posudku. Tu poukázal najmä na to, že predmetných konaní sa nemohol dopustiť, pretože v dobách, kedy uvádzajú poškodené, neboli samy doma a ani okolnosť, že to bolo v čase maľovania, nie je pravdivá. Obžalovaný taktiež uvádzal podrobnosti so spolužitia s poškodenými a bývalou manželkou, z ktorých malo vyplynúť, že sa protiprávneho konania voči poškodeným nedopustil. V závere obžalovaný vyslovil názor, že poškodená mal. H. podala v škole oznámenie v čase, keď jej matka hľadala zámienku na rozvod, čo H. na hlavnom pojednávaní potvrdila. Vyplýva to aj z návrhu na vydanie predbežného opatrenia o zákaze vstupu do bytu, kde je sexuálne obťažovanie uvedené. Obhajca v dôvodoch odvolania najmä namietal, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní výslovne vzal do úvahy len dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného, pričom sa nevysporiadal s dôkazmi v jednotlivostiach a vzájomnej súvislosti. Obžalovaný sa skutkov nedopustil a celé konanie považuje za vykonštruované zo strany bývalej manželky, v snahe dostať ho z vlastného bytu. Pokiaľ ide o dotyky k poškodeným, tieto boli náhodné, bez sexuálneho úmyslu. Išlo o dotyky v bežnom spôsobe života. Výpovede Y. aj jeho bývalej manželky sú účelové, v rámci vysporiadania BSM. To, že si jeho manželka nevšimla jeho údajné nevhodné správanie, je nelogické, ako aj to, že sa to dozvedela až od učiteľky, pričom ona sama nič netušila. Znalci z odboru psychiatrie nezistili u obžalovaného sexuálnu úchylku, pričom niektoré ich závery zostali len v rovine pravdepodobnosti. Aj keď súdny znalec konštatoval, že nemá dôvod spochybňovať vieryhodnosť maloletých poškodených, to však neznamená, že obe svedkyne vypovedali pravdu v detailoch, ktoré podstatným spôsobom ovplyvnili rozhodnutie súdu. Obhajca ďalej namietal procesný postup v prípravnom konaní, keď v prípade obžalovaného išlo o prípad povinnej obhajoby podľa , pretože obžalovanému hrozil súhrnný trest s použitím asperačnej zásady, čo sa aj stalo. O tejto povinnej obhajobe nebol obžalovaný hneď po vznesení obvinenia poučený. Boli preto porušené ústavné práva obvineného na právnu pomoc v konaní pred súdom. Obhajca navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zotrvali obžalovaný aj obhajca na svojich písomných podaniach s tým, aby rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a obžalovaný spod obžaloby oslobodený. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa , preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

K vytýkaným chybám v procesnom postupe orgánov činných v trestnom konaní, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Podľa musí mať obvinený po vznesení obvinenia obhajcu už v prípravnom konaní, ak ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine. Ktoré trestné činy sa považujú za zločiny obzvlášť závažné, upravuje v ustanovení , , . Konkrétne v Tr.zák. je uvedené, že zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov, sa považuje za obzvlášť závažný. Pod pojmom „tento zákon ustanovuje“ sa má na mysli ustanovenie v Osobitnej časti , t.j. trestná sadzba odňatia slobody uvedená pri skutkovej podstate trestného činu. Ani pri trestnom čine podľa Tr.zák. (pôvodne vznesené obvinenie Tr.por) ani pri trestnom čine podľa Tr.zák. (upozornenie na zmenu právnej kvalifikácie ), nie je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej 10 rokov (3 roky, resp. 7 rokov odňatia slobody). Aj keď v danom prípade prichádzalo do úvahy použitie asperačnej zásady pri ukladaní trestu odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr.zák., z toho plynúce zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby odňatia slobody nad 10 rokov, nezakladá povinnú obhajobu podľa § 37 ods. 1 písm. c/ Tr.por, a to ani per analógiám, pretože povinná obhajoba v tomto prípade nie je viazaná na trestnú sadzbu, ale na druh trestného činu - zločin obzvlášť závažný. Ani v prípade, že pri zločine sa za použitia asperačnej zásady zvýši dolná hranica trestnej sadzby najmenej na 10 rokov, nepôjde o zločin obzvlášť závažný.

Ďalej k námietkam obžalovaného, z hľadiska zabezpečenia práva na obhajobu, senát odvolacieho súdu uvádza, že tento bol v postavení obvineného pred svojím prvým výsluchom dňa 16.09.2009 (č.l. 14-17) riadne o tomto práve poučený. Zo zápisnice o tomto výsluchu vyplýva, že o práve na obhajobu, vrátane práva na bezplatnú obhajobu, bol osobitne až 2-krát poučený, čo 2-krát potvrdil svojím podpisom. Ďalší jeho podpis sa nachádza pod jeho vyjadrením, že poučeniu porozumel a obhajcu si nevolí. Pokiaľ aj obžalovaný predmetnú zápisnicu namieta, ako takú (z hľadiska obsahu), obžalovaný túto podpísal spolu na 5. miestach, pričom posledný podpis dal obžalovaný v prítomnosti tretej osoby, ktorá bola prítomná pri prečítaní a podpise zápisnice obvineným (č.l. 17).

Pre úplnosť senát odvolacieho súdu dodáva, že k ustanoveniu obhajcu obžalovanému podľa §, ods. 1 došlo v konaní pred súdom neodkladne po tom, čo o to požiadal, pričom uviedol a preukázal, že nemá finančné prostriedky.

K namietaným skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa, z pohľadu vytýkaných chýb, uvádza ďalej odvolací súd nasledovné. Úlohou dokazovania v konaní pred súdom je najmä zistenie, či sa skutok (resp. čiastkové útoky) uvedené v obžalobnom návrhu, stali. Nebolo úlohou dokazovania na hlavnom pojednávaní do detailov objasniť spôsob spolužitia obžalovaného s poškodenými od roku 2002 do roku 2008, čo prakticky ani nie je možné (nákupy, stravovanie, pobyt doma a mimo domova, učenie, hranie, výlety, vykonávanie hygieny, sporné financovanie spoločných potrieb rodiny a podobne). Podstata obžalobného návrhu spočívala v objektívnej stránke v tom, že obžalovaný nie jednorazovo, ale opakovane spolu najmenej 15-krát sa rukami dotýkal intímnych miest maloletých poškodených, a to pod oblečením (zadok, bruško, prsia, prirodzenie, vrátane vniknutia do vagíny), pričom v niektorých prípadoch došlo aj k bozkávaniu na tele maloletých.

O tomto konaní obžalovaného vypovedali obidve maloleté poškodené (v čase činu mala mal. Y. XX-XX rokov a mal. H. XX-XX rokov), ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom, pričom v tej dobe už mali viac ako XX rokov. To, že poškodená H. J. začiatok svojho „obťažovania“ viazala na maľovanie v byte, čo obžalovaný spochybňoval, nie je tak významnou okolnosťou, ktorá by spochybňovala aj ďalšie obťažovanie v počte najmenej 4-krát. Taktiež ďalšie dokazovanie toho, či obžalovaný mohol byť v spoločnej domácnosti s ďalšími tromi osobami v rozpätí rokov 2002 až 2008, najmenej 15-krát sám niekoľko minút vždy s jednou maloletou poškodenou, nie je potrebné, pretože v tomto smere výpovede poškodených sú v súlade s reálnym spôsobom života rodiny.

Taktiež námietka obžalovaného, týkajúca sa toho, či poškodená H. dňa 08.06.2009, keď prvýkrát oznámila svoje „obťažovanie“ v škole, vedela alebo nevedela, že sa jej matka chce s obžalovaným rozviesť, nie je tak významná, že by to malo mať vplyv na jej vieryhodnosť. Práve názor obžalovaného, že toto vedela, je podporovaný jednak správou Základnej škody M. M. zo dňa 18.06.2009 (č.l. 75), kde je výslovne uvedené, že poškodená na otázku, prečo to nepovedala mame, uviedla, že sa bála, aby ju neurobila nešťastnou, lebo nemajú ísť kam bývať, avšak teraz, keď sa chce mama rozviesť, tak to už dlhšie nevládze držať v sebe. Takéto vysvetlenie „oneskoreného“ oznámenia konania obžalovaného sa senátu odvolacieho súdu javí, ako logické. Tu nie bez významu je aj tá okolnosť, že riaditeľka školy, ktorú navštevovala maloletá H. J., uviedla, že táto sa jej od piatej triedy, teda od veku 10 rokov zdala zakríknutá, tichá, utiahnutá, nechodila na výlety a nemala žiadne kamarátky. Už vtedy, bez poznania konania obžalovaného, uvažovala, či je doma u poškodenej všetko v poriadku. Protiprávne konanie obžalovaného pritom spadá práve do tohto obdobia.

Napokon k vyššie vedeným skutkovým úvahám, senát odvolacieho súdu sa stotožnil aj s názorom súd prvého stupňa v tom, že znaleckým dokazovaním z odboru psychológia bolo preukázané, že výpovede poškodených sú vieryhodné, s plne zachovanou všeobecnou aj špecifickou vieryhodnosťou. Dokonca u poškodenej H. J. boli konštatované aj následky z konania obžalovaného najmä v emočnej oblasti.

Z takto rozvedených dôvodov, odvolací súd odvolaniu obžalovaného, pokiaľ ide o správnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa, nevyhovel.

Podľa odvolací súd preskúmal aj správnosť výroku o treste, napriek tomu, že obžalovaný tomuto výroku osobitne žiadne chyby nevytýkal. Tu zistil, že oproti dobe, kedy rozhodoval súd prvého stupňa (27.04.2012) došlo v štádiu odvolacieho konania (spis bol odvolaciemu súdu predložený 22.05.2012) k podstatnej zmene podmienok pre ukladanie súhrnného trestu. Súd prvého stupňa uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody za súčasného zrušenia výroku o treste v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 18.05.2010, ktorý bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody na 18 mesiacov s povolením podmienečného odkladu na skúšobnú dobu 2 roky. Skúšobná doba v tomto prípade uplynula 18.05.2012, teda síce až po rozhodnutí súdu prvého stupňa, avšak pred rozhodnutím u odvolacieho súdu o odvolaní obžalovaného.

Podľa § 42 ods. 3 Tr.zák. sa ustanovenie o súhrnnom treste nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. V tomto konkrétnom prípade má pritom mimoriadny význam, či obžalovaný skôr uložený trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu vykonal s podmienkami pre následné osvedčenie (rozhodnutím súdu alebo zo zákona - § 50 ods. 4, 5, 6) alebo, či po uplynutí skúšobnej doby prichádza do úvahy rozhodnutie o jeho neosvedčení. V trestnom spise Okresného súdu Trenčín, sp.zn. sa zatiaľ v tomto smere žiadne rozhodnutie nenachádza. Mimoriadny význam pritom spočíva v tom, že ukladanie súhrnného trestu súdom prvého stupňa malo súčasne za následok použitie asperačnej zásady o zvýšení trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr.zák.

Odvolací súd z tohto dôvodu, riadiac sa aj zásadou vedúcou k tomu, aby nedochádzalo k neprimeranému prepínaniu trestnej represie, dospel k záveru, že je potrebné posúdiť, ako predbežnú otázku podľa to, či obžalovaný, doposiaľ vykonaním trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu, splnil podmienky na osvedčenie alebo nie. V trestnom spise sa nachádzajú tri správy o správaní sa obžalovaného v roku 2011 (Obvodný úrad M., OO PZ M. M. a Obecný úrad M. Teplá), podľa ktorých bol obžalovaný len 1-krát ústne napomenutý za priestupok (verejné pohoršovanie, spočívajúce vo vulgárnom pokrikovaní ). Z aktuálneho registra trestov taktiež nevyplýva, že by obžalovaný v skúšobnej dobe spáchal ďalší trestný čin. Z týchto dôvodov, riadiac sa aj zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného (táto zásada platí aj pre skutkové otázky, majúce vplyv na rozhodovanie o treste), dospel odvolací súd k záveru, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe vyššie uvedeného odsúdenia osvedčil. Na základe toho, odvolací súd už nemohol prihliadať na toto skoršie odsúdenie, ani z hľadiska podmienok pre ukladanie súhrnného trestu.

Odvolací súd preto podľa , , zrušil napadnutý rozsudok v celom výroku o súhrnnom treste, tak aj vo výroku o zrušení výroku o treste v skoršom rozsudku. Za splnenia podmienok uvedených v rozhodol odvolací súd rozsudkom sám o uložení trestu za pokračovací zločin podľa Tr.zák. Obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa Tr.zák. v podobe vedenia riadneho života pred spáchaním trestného činu. Keďže priťažujúce okolnosti zistené neboli, použil súd ustanovenie Tr.zák. o znížení hornej hranice trestnej sadzby, ktorá po tejto úprave predstavovala odňatie slobody od 7 rokov do 10 rokov a 4 mesiace.

Súčasne však odvolací súd dospel k záveru, že použitie tejto trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, pričom pre zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania tak, ako to má na mysli ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. Tu vychádzal odvolací súd, ako z okolností prípadu, tak aj pomerov páchateľa.

Okolnosti prípadu, svedčiace v tomto smere v prospech obžalovaného, videl odvolací súd najmä v spôsobe vykonania činu, keď obžalovaný, jednak naplnil znak predmetného zločinu menej závažným konaním (iný spôsob sexuálneho zneužitia). Taktiež intenzita jeho útokov, z hľadiska zásahov do intímnej sféry maloletých poškodených, prakticky zostala len pri dotykoch bez toho, aby obžalovaný vyžadoval od maloletých, resp. sám vykonával iné sexuálne praktiky, vedúce súčasne k vlastnému sexuálnemu uspokojeniu pred očami maloletých poškodených. Ani znalecky zistený následok v emočnej oblasti poškodených nie je pritom takého vážneho charakteru, na ktorý by bolo potrebné prihliadnuť pri ukladaní trestu v neprospech obžalovaného.

V pomeroch páchateľa nemohol odvolací súd prehliadnuť tú okolnosť, že výsledok rozpadu jeho manželstva (rozvrat bol spôsobený bez ohľadu na predmetnú trestnú činnosť) viedol tohto až k bezdomovectvu, pričom prostriedky na živobytie si prakticky zadovažoval v prevažnej miere žobraním.

Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov (§ 39 ods. 3 písm. d/ Tr.zák.), avšak nepodmienečný, dostatočne vyjadruje individuálny aj všeobecný záujem trestu. Súčasne je tu dostatočne odzrkadlený prvok morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou - § 34 ods. 1 Tr.zák. K tomu zároveň senát odvolacieho súdu uvádza, že záujem na ukladaní spravodlivého trestu, neumožňuje preferovať všeobecný záujem trestania páchateľov (vyjadrený už stanovenou trestnou sadzbou) nad záujmom individuálnym.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.