Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-210-2011.pdf
PDF · 124.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/210/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. L., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky T. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom - hlásený pobyt bezdomovca T. B. a otca Y. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. č. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Krčmárikom, so sídlom advokátskej kancelárie Štefánikova 43, Nitra, o návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného zo strany otca pre maloleté dieťa takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. P 166/97-126 zo dňa 25.5.2000 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletého G. L., nar. X.X.XXXX tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletého G. L., nar. X.X.XXXX zvyšuje zo sumy 800,-Sk mesačne na sumu 90 EUR mesačne, a to od 1.9.2011, pričom otec dieťaťa je povinný výživné platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred.
Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletého G. L., nar. X.X.XXXX za obdobie od 1.9.2011 do 31.7.2012 predstavuje sumu 724,4 EUR, súd povoľuje otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 20 EUR spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Nitra bol dňa 14.6.2011 doručený návrh matky dieťaťa, ktorým žiadala zvýšiť výživné zo strany otca pre maloletého G. L., nar. X.X.XXXX zo sumy 800,- Sk mesačne na sumu 500 EUR mesačne od mesiaca jún 2011. V obsahu návrhu poukázala na stav, že jej syn G. je prijatý na stretnú školu v Topoľčanoch a pomery na strane maloletého sa od poslednej úpravy výživného zmenili.
Matka dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedla, že má tri vyživovacie povinnosti a je zamestnaná v pracovnom pomere, pričom poukázala na to, že vykonávala prácu aj na základe dohôd o vykonaní prác a tak isto bola dlhšiu dobu práceneschopná. Uviedla, že otec na maloletého G. neplatil riadne určené výživné 800,-Sk mesačne a ona záležitosti riešila cestou polície a exekútora. Vyjadrila sa k pomerom na strane maloletého syna G., ktorý v školskom roku 2011/2012 navštevuje prvý ročník SOŠ v Továrnikoch
- odbor kuchár. Uviedla tiež výdavky, ktoré v tejto súvislosti na maloletého má. Ďalej sa vyjadrila k pomerom na strane ďalších dvoch detí, a to na strane T. L., nar. XX.X.XXXX, ktorý pokračuje v štúdiu kvôli maturite a na strane T. W., nar. XX.X.XXXX, ktorá navštevuje strednú školu. Najskôr sa vyjadrila, že býva v 3 izbovom byte v Nitre, ktorý vlastnícky patrí rodičom jej bývalého druha, u ktorých bývajú aj
jej deti, nakoľko všetky navštevujú stredné školy v Továrnikoch - Topoľčanoch a bývajú u nich preto, aby nemuseli bývať na internáte, pretože ona má s rodičmi bývalého druha naďalej dobré vzťahy. V priebehu konania uviedla, že v dôsledku predaja bytu, v ktorom bývala u rodičov jej bývalého druha, si musela nahlásiť pobyt bezdomovca, pričom na základe ústnej zmluvy s jej známymi ona býva u známych v Nitre v 3 izbovom byte, s ktorými však nemá uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu a v ich byte býva na základe vzájomnej ústnej dohody, pričom im prispieva na bývanie čiastkou 100 EUR mesačne a jej známi ako vlastníci bytu, kde býva, sú poberateľmi dôchodkov. Matka dieťaťa sa vyjadrila o výživnom, ktoré otec na maloletého zaplatil v mesiacoch 9/2011 až 7/2012. V konečnom návrhu matka dieťaťa požadovala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého G. zo sumy 800,-Sk mesačne na sumu 250 EUR mesačne, pretože ona vie, že otec dieťaťa má peniaze. Zvýšenie výživného požadovala od 1.9.2011 v súvislosti s nástupom syna G. na strednú školu, ako aj stav, že otec na výživu syna riadne neprispieva a nestretáva sa s ním, pričom sa nijako nepodieľa na jeho výchove.
Otec dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedol, že je dobrovoľne nezamestnaný bez evidencie na ÚPSVaR Nitra a má tri vyživovacie povinnosti, pričom tretiu vyživovaciu povinnosť má k synovi L. L., ktorý pochádza z jeho mimomanželského vzťahu s inou ženou a on má na neho určené výživné 50 EUR mesačne, ktoré platí. Vyjadril sa, že v minulosti mal živnosť, ktorú zrušil. Uviedol, že naposledy pracoval v Rakúsku a zarábal tam okolo 1000 EUR v čistom, pričom robil murárske práce. Vyjadril sa, že práce on vykonáva len príležitostne 3-4 dni v mesiaci, niekedy aj 10 dní v mesiaci a zarobí okolo 300 EUR mesačne, pričom na výkon prác nemá žiadnu zmluvu a práce vykonáva formou brigád. Uviedol, že vzdelanie dosiahol na SOU v odbore murár obkladač, v ktorom odbore má aj prax. Uviedol, že býva v rodinnom dome u jeho rodičov, ktorí sú dôchodcami a na stravu im dáva 100 EUR mesačne a platí všetko čo sa týka bývania sumou okolo 300 EUR mesačne, pretože jeho rodičia majú nízke príjmy. Vyjadril sa, že spláca pôžičky. Uviedol, že na syna G. by mohol platiť výživné 50 EUR mesačne ako platí aj na mladšieho syna L.. Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje, aby súd v tomto konaní zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého G. zo sumy 800,-Sk mesačne na sumu 50 EUR mesačne v nadväznosti na vyjadrenie samotného otca dieťaťa, jeho príjmy a výdavky, ktoré má.
Kolízny opatrovník poukázal na zistený stav pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré dosahuje vek blízky plnoletosti, pričom v čase poslednej úpravy výživného navštevovalo materskú školu a za dobu od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa, ktoré odôvodňujú stav, aby výživné zo strany otca na maloleté dieťa bolo zvýšené.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh matky, potvrdenie o návšteve škôl deťmi, rodný list mal. G. L., nar. X.X.XXXX, správy Sociálnej poisťovne pobočky Nitra o výplate nemocenských dávok matke, potvrdenie o výplate Pnd matke, potvrdenie ÚPSVaR Nitra o nevyplácaní DHN otcovi, potvrdenie ÚPSVaR Nitra o neevidencii otca na ÚPSVaR Nitra ako uchádzača o zamestnanie, potvrdenie o príjmoch matky u jej zamestnávateľov kde prácu vykonávala na základe dohody, oznámenie o právnom zastupovaní otca s následnom zmenou v právnom zastúpení, potvrdenia o výkone prác otca v Nemecku, správa Obvodného úradu Nitra k podnikaniu otca, správu spoločnosti Motive s.r.o. k výkonu prác matky na dohodu, k ukončeniu výkonu práce a potvrdenie o príjme, správa ÚPSVaR Nitra k evidencii matky od 13.7.2011, správu bývalého zamestnávateľa matky spoločnosti Billa s.r.o. o jej príjme, trvaní a ukončení pracovného pomeru, pracovnú zmluva, správu Obce Veľké Zálužie, potvrdenia o výškach dôchodkov na stranách rodičov otca, správu OR PZ DI Nitra k evidencii rodičov, správa Sociálnej poisťovne pobočky Nitra o výplate nemocenských dávok matke v období 2/2011-7/2011, správu Správy katastra Nitra k evidencii rodičov, správu Daňového úradu k príjmom otca v kalendárnom roku 2002 a 2003, potvrdenie o návšteve škôl mal. deťmi matky, potvrdenie o výživnom pre mal. T. W. + rozsudok OS Nitra 11Nc 400/03-32 z 26.9.2003, rámcová dohoda o vykonaní práce matkou pre agentúru brigádnici SK spol. s r.o., korešpondenciu so súdom v Nemecku ohľadom doručovania zásielok subjektom, s ktorými mal otec v minulom období spolupracovať ohľadom výkonov práce, správu Obce Lehota, správu ÚPSVaR Nitra zo dňa 12.3.2012, oznámenie matky o zmene adresy, oznámenie bývalého zamestnávateľa otca v Nemecku, správu Daňového úradu Nitra o príjme otca za kalendárny rok 2011, správu ÚPSVaR Nitra k výplate prídavkov na deti matke, správu od agentúry brigádnici k zamestnaniu matky + potvrdenie o príjmoch vyplácaných matke, správu Daňového úradu Nitra k príjmu otca za rok 2011 a daňové priznanie otca, spis Okresného súdu Nitra sp. zn. P/166/97 a zistil tento skutkový a právny stav veci.
Vyživovacia povinnosť otca na maloletého G. L., nar. X.X.XXXX bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. P 166/97-126 zo dňa 25.5.2000. Uvedeným rozsudkom bolo výživné zo strany otca pre maloleté dieťa zvýšené zo sumy 600,-Sk mesačne na sumu 800,-Sk mesačne. Maloletý G. v tom čase navštevoval materskú školu, kde matka platila poplatky súvisiace s návštevou MŠ. U maloletého mala výdavky na stravu a oblečenie. Matka dieťaťa mala v tom čase tri vyživovacie povinnosti a žila s jej druhom v 3 izbovom byte. Druh matky pracoval a dosahoval príjem 11276,-Sk mesačne a vyživovaciu povinnosť na ich spoločnú maloletú dcéru mal určenú vo výške 1000,-Sk mesačne. Matka dieťaťa bola evidovaná ako nezamestnaná, nepoberala žiadnu sociálnu dávky a bola odkázaná na príjem zo strany jej druha. Otec dieťaťa bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný a z evidencie ÚPSVaR Nitra bol vyradený pre nespoluprácu. Posledný pracovný pomer podľa zistenia súdu skončil dohodou, pričom bývalý zamestnávateľ by bol mal pre neho dostatok práce a mohol si zarobiť 7000,-Sk v čistom. Túto skutočnosť bral súd do úvahy pri svojom rozhodovaní pri poslednej úprave výživného, keďže podľa zistenia súdu otec posledný pracovný pomer skončil bez vážneho dôvodu a svojím konaním sa práce vzdal. V tom čase mal otec príjem len z brigádnickej činnosti a práce vykonával bez zmlúv. Už v tom čase bol vyučený v odbore obkladač. Býval u rodičov, ktorým prispieval na stravu sumou 1500,-Sk mesačne a od 1.1.2000 mal priznanú sociálnu dávku 1615,-Sk mesačne.
V súčasnej dobe je maloletý G. L., nar. X.X.XXXX žiakom Strednej odbornej školy v Topoľčanoch, kde sa učí v odbore kuchár. V školskom roku 2011/2012 navštevoval prvú triedu uvedenej školy, ktorú riadne ukončil a od 9/2012 bude navštevovať druhý ročník uvedenej školy. V škole má maloletý povinné praktické vyučovanie, na ktoré potrebuje oblečenie a pracovné pomôcky pre kuchára. Matka v tejto súvislosti musela vynaložiť pre maloletého sumu 200 EUR na zabezpečenie potrieb do školy. Maloletý v škole na obedy nechodí. Na cesty do školy nevyužíva autobus, nakoľko chodieva do školy so starším bratom T., ktorý používa auto, ktoré dostal od rodičov matkinho bývalého druha. Maloletý nebýva na internáte, nakoľko má možnosť bývať u rodičov bývalého druha matky manželov I. a P. W., u ktorých bývajú aj ďalšie dve deti matky, a to starší syn T. L., nar. XX.X.XXXX a dcéra T. W., nar. XX.X.XXXX. Všetky tri deti bývajú u manželov W. počas pracovného týždňa, pričom na víkendy chodia k matke a ak je potrebné, prichádzajú aj cez víkend za matkou. Všetky deti matky majú dobrý vzťah s manželmi W., ktorým však matka nemôže nijako prispievať na bývanie a stravu pre deti, pričom pán W. matke vyčíslil výdavky na jedno dieťa vo výške okolo 300 EUR mesačne čo sa týka stravovania, ošatenia a bývania. Maloletý G. sa narodil s rázštepom pery a podnebia a preto je sledovaný 1 krát ročne v Bratislave u odborného lekára. Inak je zdravý. Výdavky na maloletého G. majú bežný charakter a týkajú sa stravy, oblečenia, obuvi a potrieb do školy. Platené aktivity nemá. Starší syn matky a otca T. L., nar. XX.X.XXXX je plnoletý, ukončil SOŠ v Topoľčanoch v odbore automechanik bez maturity a v súčasnej dobe pokračuje v štúdiu na uvedenej škole aby maturitu získal. Je zdravý, príležitostne si počas voľna privyrobí. Bežné výdavky u neho sú na stravu, oblečenie a potreby do školy. Dcéra matky z jej druhovského vzťahu T. W., nar. XX.X.XXXX je žiačkou Strednej odborne školy v Topoľčanoch, kde sa učí v odbore kaderníčka a v školskom roku 2011/2012 ukončila prvý ročník uvedenej školy, pričom postúpila do vyššieho ročníka. Matka má na dcéru T. určené výživné od jej otca v sume 1000,-Sk mesačne, pričom otec tohto dieťaťa sa s maloletou stretáva a financuje jej niektoré potreby. Maloletá je zdravá a aj u nej má matka bežné výdavky ako u synov. Matka dieťaťa má spolu tri vyživovacie povinnosti k uvedeným trom deťom. Od mesiaca 6/2012 je zamestnaná u zamestnávateľa Penam Slovakia a.s., pričom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa o príjme v mesiaci 6/2012 dosiahla čistú mzdu vo výške 426,32 EUR a v mesiaci 7/2012 574,21 EUR. U tohto zamestnávateľa matka pracuje na základe pracovnej zmluvy od mesiaca 6/2012 a túto má podľa jej vyjadrenia uzatvorenú na dobu určitú do 31.12.2012. Iný príjem z výkonu práce matka dieťaťa nemá, pričom prácu vykonáva v nočných zmenách. Matka dieťaťa vykonávala prácu na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa Motive s.r.o. od 14.7.2011 do 21.8.2011. Z výkonu tejto práce dosiahla príjem 111,99 EUR v mesiaci 7/2011 a rovnaký príjem dosiahla aj v mesiaci 8/2011. Dohoda o vykonaní práce bola s matkou dieťaťa ukončená z dôvodu, že nenastúpila na pracovnú zmenu. Matka dieťaťa bola evidovaná ako nezamestnaná na ÚPSVaR Nitra od 13.7.2011. Matka dieťaťa mala uzatvorenú pracovnú zmluvu aj so zamestnávateľom Billa s.r.o. s dňom nástupu do práce 16.11.2010. Pracovný pomer mala uzatvorený na dobu určitú do 31.5.2011. Pracovný pomer u uvedeného zamestnávateľa ukončil zamestnávateľ matky s ňou v skúšobnej dobe dňa 31.1.2011 z dôvodu nedodržania inštrukcií a pokynov daných nadriadeným v priebehu výkonu práce. Pracovný pomer s matkou jej uvedeným zamestnávateľ skončil v skúšobnej dobe. Matka dieťaťa u tohto zamestnávateľa /Billa s.r.o./ za obdobie výkonu práce dosiahla príjem 159,82 EUR a
443,27 EUR. V období od 2/2011 do 7/2011 bola matka dieťaťa práce neschopná a Sociálna poisťovňa pobočka Nitra jej vyplácala nemocenské dávky za uvedené obdobie v sumách 159,10 EUR, 187,10 EUR, 181,00 EUR, 187,10 EUR, 181,00 EUR a 72,40 EUR. Matka dieťaťa má uzatvorenú rámcovú dohodu o vykonávaní práce so zamestnávateľom agentúra Brigádnici. SK spol. s r.o. zo dňa 24.1.2012. V rámci uvedenej rámcovej dohody vykonávala práce od 25.1.2012 a tieto práce má dohodnuté vykonávať do 31.12.2012. V súčasnej dobe ich však nevykonáva, nakoľko je zamestnaná v pracovnom pomere u už vyššie uvedeného zamestnávateľa a nemá priestor na príležitostný výkon prác podľa rámcovej dohody pre agentúru brigádnici SK spol. s.r.o., pre ktorú vykonávala práce podľa potreby konkrétneho zamestnávateľa, kým nemala prácu na základe pracovnej zmluvy. Agentúra Brigádniky SK spol. s r.o. potvrdila, že matka maloletého dieťaťa u nich dosiahla v mesiacoch 1/2012 až 4/2012 čistú mzdu vo výške 92,625 EUR, 237,0015 EUR, 123,2 EUR a 308,97 EUR. Matka dieťaťa poberá prídavky na tri deti z ÚPSVaR Nitra vo výške sumy 22,54 EUR mesačne na jedno dieťa. Nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti ani motorového vozidla. Dávky v hmotnej núdzi nepoberala. S bývalým druhom ona už nežije. Najskôr v priebehu konania v tejto právnej veci bývala v 3 izbovom byte v B., ktorý vlastnícky patril rodičom jej bývalého druha I. a P. W.. Za toto bývanie platila 160 EUR mesačne, a to za služby spojené s užívaním bytu. Žiadne nájomné manželom W. však neplatila. V priebehu konania však manželia W. predmetný byt odpredali. Matka si nahlásila pobyt bezdomovca na Mestskom úrade v B. a našla si bývanie u svojich známych na základe ústnej dohody s nimi, a to v 3 izbovom byte v B., pričom podľa jej vyjadrenia platí svojim známym, ktorí sú manželmi na dôchodku mesačne sumu 100 EUR za spotrebu energie, vody a plynu v súvislosti s užívaním bytu. Podľa vyjadrenia matky detí sa otec na výchove maloletého G. nijako nepodieľa a nestretáva sa s ním. Platí na neho výživné takým spôsobom, že výživné zaplatil v mesiaci 9/2011, 11/2011, 12,/2011, 1/2012, 2/2012. Následne jej zaplatil výživné v mesiaci 6/2012, pričom v každom z uvedených mesiacov poslal sumu 70 EUR na dve deti spolu a v mesiaci 7/2012 zaplatil sumu, vo výške 280 EUR a do správy uviedol, že to posiela ako výživné za mesiace 4-7/2012, teda za štyri mesiace. Matka uviedla, že v ostatných mesiacoch otec zaslal po 70 EUR, pričom takto jej výživné posielal na dve deti, a to na syna G. i syna T. a ona z každej zaslanej sumy v jednotlivom mesiaci v prospech syna G. počítala sumu 800,-Sk, ktorá prepočtom na menu EUR predstavuje 26,56 EUR. Zvyšnú sumu počítala pre staršieho syna plnoletého T..
Otec maloletého dieťaťa je rozvedený a má tri vyživovacie povinnosti, pričom je dobrovoľne nezamestnaný bez evidencie na ÚPSVaR Nitra. V konaní pred súdom potvrdil, že výživné na maloletého G. riadne neplatil a so synom sa nestretáva. Vyživovaciu povinnosť má rovnako ako matka i k plnoletému synovi T. L., nar. XX.X.XXXX, na ktorého má určené výživné rozhodnutím súdu vo výške 1000,-Sk mesačne. Ani s týmto synom sa otec nestretáva. Tretiu vyživovaciu povinnosť má otec k synovi L. L., nar. XX.X.XXXX, ktoré dieťa je zverené jeho matke a otcovi dieťaťa je určené výživné 50 EUR mesačne, ktoré otec na maloletého podľa jeho vyjadrenia platí, pričom s maloletým sa aj stretáva. Otec dosiahol vzdelanie na SOU ako murár a obkladač a v tomto odbore má aj prax. Podľa jeho vyjadrenia si príležitostne zarába výkonom prác v rozsahu 3-4 dni v mesiaci a mesačne zarobí okolo 300 EUR. Na výkon prác nemá žiadnu zmluvu, práce vykonáva brigádne a peniaze dostáva na ruku. Otec býva u jeho rodičov W. a Y. L., ktorí sú dôchodcami. Matka otca Y. L., nar. X.XX.XXXX poberá starobný dôchodok vo výške 234,30 EUR mesačne a otec otca W. L., nar. X.XX.XXXX poberá starobný dôchodok vo výške 324,60 EUR mesačne. Otec dieťaťa nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Je evidovaný ako vlastník motorového vozidla Škoda 105. Sociálnou poisťovňou pobočkou Nitra mu neboli vyplácané žiadne dávky. Otec jeho rodičom opravoval dom, čo mu trvalo asi 1,5 roka, pretože dom bol zatopený a on musel v dome robiť steny, podlahy, okná. Rodičom mesačne dáva 100 EUR na stravu a platí všetky výdavky týkajúce sa bývania v sume okolo 300 EUR mesačne. Má pôžičku od spoločnosti Cetelem Slovensko a.s., ktorú si bral na okná v dome jeho rodičov a túto mesačne spláca sumou 40 EUR. Má tiež pôžičku na nábytok do domu rodičov, ktorú mesačne spláca sumou 37 EUR. V roku 2011 ukončil splácanie pôžičky ČSOB a.s., ktorú mesačne splácal sumou 100 EUR a zobral si ju preto, že mal dlhy. Otec dieťaťa nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani príspevky. Nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol v tejto evidencii na ÚPSVaR Nitra evidovaný od 7.3.2001 do 31.3.2002. Podľa správy Obvodného úradu Nitra odbor živnostenského podnikania mal otec dieťaťa živnosť v oblasti montáže sadrokartónu, maliarskych a natieračských prác, ktorá však zanikla na základe oznámenia podnikateľa- otca dieťaťa o ukončení podnikania zo dňa 1.3.2004. Podľa správy Daňového úradu Nitra I otec dieťaťa podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2002 a jeho čistý mesačný príjem bol 1974,50 Sk a za rok 2003, kedy jeho čistý mesačný príjem bol 8201,50 Sk. Uvedený správca dane súčasne potvrdil, že otec dieťaťa za obdobie rokov 2000, 2001, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009
a 2010 nepodal daňové priznania. Daňový úrad Nitra súčasne potvrdil, že otec dieťaťa podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za kalendárny rok 2011 typu A s uvedením príjmov 5215,17 EUR ako príjmov zo zdrojov v zahraničí, výšky poistného 830,80 EUR, výšky základu dane 4384,37 EUR, dane zaplatenej v zahraničí 472,81 EUR s uvedením čistého ročného príjmu 3911,56 EUR a čistého mesačného príjmu 325,96 EUR. Súčasne s uvedenou správou predložil príslušný správca dane aj daňové priznanie otca dieťaťa. Zo správy Obce Lehota zo dňa 19.3.2012, ktorú vyžiadal súd vyplýva, že otec dieťaťa sa v obci Lehota vôbec nezdržuje, hoci je tam prihlásený na trvalý pobyt. Správa uvádza, že na uvedenej adrese jeho trvalého pobytu bývajú jeho rodičia. ÚPSVaR Nitra vykonal šetrenie pomerov u otca 8.3.2012 a súdu o vykonanom šetrení predložil správu zo dňa 12.3.2012, z ktorej obsahu vyplýva, že 8.3.2012 bolo vykonané šetrenie pomerov u otca dieťaťa na adrese I. č. XX. V čase šetrenia sa otec dieťaťa nenachádzal doma, ale podľa udania jeho rodičov bol v práci, pretože pracuje v Bratislave ako murár. Rodičia otca umožnili vykonať sociálne šetrenie v ich domácnosti, pričom bolo zistené, že obývajú starší 3 izbový rodinný dom, v ktorom má jednu miestnosť k dispozícii otec dieťaťa. Hygiena v čase šetrenia dosahovala požadovanú úroveň. Rodičia otca pri pohovore s nimi uviedli, že otec dieťaťa im prispieva na náklady na bývanie sumou 66 EUR mesačne. Rodičia otca sa vyjadrili, že v minulom roku v čase záplav ich dom vytopilo a boli nútení celý dom opätovne vystierkovať a vymaľovať zvnútra, pričom tieto úpravy robil otec maloletého dieťaťa, nakoľko je v odbore vyučený a oni nemuseli za to platiť inej osobe alebo firme. Rodičia otca sa vyjadrili, že majú zámer v roku 2012 realizovať ďalšie potrebné práce v okolí domu súvisiace s úpravami proti vytopeniu, chodníkmi a fasádou domu, ktorá je znehodnotená. Rodičia otca sa vyjadrili aj o tom, že ku nim chodieva mal. L., ktorý je synom ich syna Y. L. a často u nich aj prespáva a stretáva sa u nich s otcom. V uvedený deň zamestnanci ÚPSVaR Nitra navštívili aj domácnosť W. X.- matky maloletého L. L., ktorá v čase šetrenia nebola prítomná na adrese P. Z., H. XXX, pričom prítomná bola jej matka Q. X., ktorá potvrdila, že jej dcéra je v práci. Táto sa vyjadrila, že Y. L. má dobrý vzťah s maloletým L. a často ho navštevuje u nich v dome a tiež maloletý chodí ku nemu do Lehota počas týždňa i cez víkendy. Uviedla, že pán Y. L. u nich nebýva a ani neprespáva, pretože jej dcéra- matka maloletého L. má inú vážnu známosť, pričom s otcom maloletého L. Y. L. nemajú ako rodičia problém komunikovať a vo všetkom sa vedia dohodnúť. Zo správy, ktorá bola zaslaná od subjektu, pre ktorý otec vykonával práce v minulom období v Nemecku /č.l.130/ vyplýva, že v roku 2002 v mesiacoch 4, 5 a 6 mal otec vyplatené odmeny za prácu vo výške 587 EUR, 1428 EUR a 635 EUR. Zo správy Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava vyplýva, že v období roku 2002 vykonával odvody za otca ako zamestnanca subjekt Jozef Kováč.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že je dôvodné, aby výživné zo strany otca pre mal. G. L., nar. XX. XX. XXXX bolo zvýšené zo sumy 800,-Sk mesačne na sumu 90 EUR mesačne, keďže porovnaním stavov pomerov na strane dieťaťa i jeho rodičov v súčasnom období oproti stavu, ktorý bolo na ich stranách pri poslednej úprave výživného v roku 2000 bolo zistené, že pomery na ich stranách sa podstatne zmenili. Maloletý G. je starší, medzičasom z MŠ prešiel do ZŠ a od 01. 09. 2011 nastúpil na strednú odbornú školu, kde sa učí v odbore kuchár. Už len rastom, fyzickým vývojom a osobnostným rozvojom sa jeho pomery podstatne zmenili. Štúdium na strednej škole kladie oveľa vyššie nároky na výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť a na ich uspokojenie nie je suma výživného vo výške 26,56 EUR /800,- Sk/ mesačne zo strany otca postačujúca. Matka dieťaťa aktuálne pracuje a snaží sa získať príjem z výkonu práce, aby zlepšila jej ekonomickú situáciu, i keď viaceré práce v minulosti ukončili s ňou zamestnávatelia pre ich nespokojnosť s matkou ako zamestnankyňou a takáto situácia jej rozhodne nezľahčovala výživu ani výchovu detí, ktoré má. Časť potrieb detí matka kryla na naďalej i kryje prídavkami na deti, ktoré na deti poberá ako štátne dávky a tak isto jej pomáhajú i rodičia jej bývalého druha tým, že umožňujú mal. G. i ostatným deťom matky bývať v ich domácnosti, ktorá je v blízkosti škôl detí i mal. G. a matka nemusí na maloletého znášať ďalšie výdavky, ktoré by súviseli s bývaním na internáte a cestovným, ak by maloletý musel do školy denne dochádzať od matky. Matka oproti stavu v čase poslednej úpravy výživného sa zaradila na trhu práce a v súčasnej dobe má zabezpečený príjem z pracovného pomeru a tak i ona z vlastného príjmu môže kryť časť odôvodnených potrieb mal. dieťaťa aspoň v minimálnej výške. Otec dieťaťa sa na výchove maloletého nijako nepodieľa. Na jeho výživu neprispieva včas. Opätovne ako v čase poslednej úpravy výživného je nezamestnaný, bez evidencie na ÚPSVaR a priznáva len príležitostnú prácu z brigád. Naproti tomu jeho daňové priznanie za rok 2011 preukazuje v roku 2011 čistý mesačný príjem 325,96 a preukazuje i to, že príjmy otec dieťaťa dosiahol v zahraničí. Pričom aj z potvrdenia nemeckej spoločnosti, pre ktorú vykonával otec práce v roku 2002 vyplýva, že pracoval v zahraničí a mal z tejto činnosti i príjem, ktorý vysoko prevyšoval príjem, ktorý dosahoval v čase poslednej úpravy výživného. A v konečnom dôsledku i otec dieťaťa pre súdom priznal, že prácami v zahraničí si dokázal zarobiť aj 1.000 EUR mesačne. Otec dieťaťa má kvalifikačné predpoklady pre výkon prác ako murár a obkladač a uvedenom odbore má aj prax. Pre stavebné práce mal aj živnosť, ktorú v minulosti po roku 2002 zrušil. Javí sa preto pre súd ako nepresvedčivé, že s takýmto kvalifikačným potenciálom, praxou na Slovensku i v zahraničí, by bol otec dieťaťa odkázaný len na príležitostný príjem z brigád, ktorý pred súdom prezentoval. Napriek tomu, že otec dieťaťa je nezamestnaný, doma u rodičov sa nezdržiava, potvrdila to správa obce, v ktorej má trvalé bydlisko, vykonané šetrenie pomerov v bydlisku otca a v konečnom dôsledku i rodičia otca, ktorí sa vyjadrili o tom, že otec dieťaťa pracuje v Bratislave. Otec dieťaťa by totiž bez existencie príjmu na jeho strane len ťažko dokázal platiť aj keď nepravidelne výživné na deti L.: G. a T., pravidelne výživné na najmladšieho syna L. L. a tiež výdavky súvisiace s bývaním u jeho rodičov a realizovať potrebné úpravy na rodičovskom dome a platiť záväzky z úverov, ktoré sú popri záväzkoch z titulu existencie vyživovacej povinnosti k dieťaťu až druhoradé. Aj v stav jeho neevidencie na ÚPSVaR v Nitre, nepoberanie štátnych dávok svedčí o tom, že dobrovoľná nezamestnanosť otcovi detí vyhovuje a umožňuje mu súčasne i výkon práce za ťažko hodnoverne preukázateľnú odmenu. Samotné zvýšenie výživného zo strany otca na mal. dieťa súd neposudzuje podľa jediného ukazovateľa, a to preukázateľného príjmov na stranách rodičov dieťaťa ale aj stavu ich možností, schopností a majetkových pomerov. Z ich posúdenia na strane otca dieťaťa súd vyvodil záver, že otec dieťaťa je schopný z hľadiska jeho kvalifikačných predpokladov, praktických skúseností a zručností a zdravotných predpokladov podieľať sa na výžive syna G. vyššou ako doteraz určenou sumou výživného vo výške 26,56 EUR /800,- SK/. V konečnom dôsledku aj jeho príjem, ktorý sám z brigád priznal vo výške okolo 300 EUR mesačne je vyšší ako sociálna dávka , ktorú naposledy pri úprave výživného v roku 2000 poberal vo výške 1.615 Sk /53,61 EUR/. A tak možno konštatovať, že aj príjem otca dieťa sa zvýšil a spolu s ostatnými zistenými pomermi na jeho strane vytvoril predpoklad pre úpravu výšky výživného zvýšením v rozsahu ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
Keďže súd určil otcovi dieťaťa výživné spätne od 01. 09. 2011, od ktorej doby mal. G. L. navštevuje strednú odbornú školu a jeho pomery sa uvedeným stavom podstatne zmenili, vzniklo zo strany otca vo vzťahu k mal. dieťaťu zročné výživné. Zročné výživné predstavuje rozdiel sumy výživného, ktoré by mal otec dieťaťa zaplatiť na syna G. podľa tohto rozsudku za rozhodujúce obdobie od 01. 09. 2011 do 31. 07. 2012 /90 EUR x 11 mesiacov, a to je 990 EUR/ a výživným, ktoré otec na mal. syna za uvedené obdobie zaplatil
26,56 EUR x 10 mesiacov, a to je 265,6 EUR/. Suma 26,56 EUR sa rovná sume 800, -Sk prepočtom s použitím kurzu 1 EUR =30,126 Sk. Hoci otec matke posielal na dve deti 70 EUR, súd z uvedenej sumy pre mal. G. započítal v každom mesiaci sumu 26,56 EUR v rozsahu ako mal otec na dieťa určené, pričom zvyšok sumy predstavoval sumu na výživu staršieho syna T., keďže otec výšku výživného z uvádzanej posielanej sumy na dve deti bližšie nešpecifikoval. Z vyjadrenia matky detí a jej potvrdení bolo zrejmé, že otec na mal. G. prispel sumou doteraz určeného výživného v mesiacoch 9, 11, 12/2011 a tiež v mesiacoch 1,2,6 a 4, 5, 6, 7/2012, pričom výživné za mesiace 4-7 poslal ako jednu sumu 280 EUR s poznámkou, že ide o výživné za uvedené štyri mesiace, pričom uviedol aj mesiac 6/2012, hoci v uvedenom mesiaci už výživné poslal . Otec dieťaťa teda v uvedenom rozhodujúcom období v prospech syna G. zaplatil 10 x po 26,56 EUR, čo je spolu 265,6 EUR. Následný rozdiel sumy 990 EUR a sumy 265,6 EUR je 724,4 EUR a táto suma je konečnou sumou zročného výživného, ktoré súd povolil otcovi dieťaťa splácať mesačnou splátku po 20 EUR spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Pri určovaní zročného výživného súd prihliadal na ustanovenie § 160 ods. 1/ O.s. p. a súčasne bral zreteľ aj na stav existujúcich odôvodnených potrieb mal. dieťaťa a už vyššie opísaný stav možností, schopností a majetkových pomerov na strane otca dieťaťa ako povinnej osoby.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.