Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-127-2012.pdf
PDF · 79.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7P/127/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa O. A., nar. XX. XX. XXXX, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, dieťa rodičov: matka M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Š. Č.. XXX, otec J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. Č.. XX, o návrhu otca o zmenu vo výchove, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 7P/245/2011-66 zo dňa 24. 05. 2012 vo výroku o zverenie do výchovy a určenie vyživovacej povinnosti na maloletého O. A., nar. XX. XX. XXXX tak, že maloletý O. A., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný platiť na maloleté dieťa O. A., nar. XX. XX. XXXX výživné mesačne v sume rovnajúcej sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa J. A. podal na súd návrh, ktorým sa domáhal toho, aby jeho maloletý syn O. A. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, a aby súd zaviazal jeho, ako otca maloletého dieťaťa na platenie výživného v minimálnej výške. Ako dôvod svojho návrhu uviedol, že s matkou už dlhšie spolu nežijú, súd mu zveril maloletého O., avšak tento 15.06.2012 odišiel naspäť k matke a už sa k nemu nevrátil. Nakoľko má syn už 17 rokov a on mu nevie prikázať, aby sa k nemu vrátil, podal si tento návrh.
Matka sa k návrhu otca nevyjadrila ani písomne, a ani neprišla na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu. Súd z tohto dôvodu pojednával v neprítomnosti matky v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p..
Otec na pojednávaní zotrval na svojom písomnom návrhu a uviedol, že on sa bojí, že syn s kamarátmi niečo vyvedú, a keďže na neho nemá v A., kde sa syn zdržiava žiadny vplyv, bojí sa zodpovednosti za jeho prípadné skutky.
Maloletý O. na pojednávaní uviedol, že odišiel k matke, pretože v A.U. u otca sa mu nepáčilo, boli tam samí starší ľudia a on má partiu kamarátov v A.. Rozprával sa s Matkou pred dnešným pojednávaním a povedala mu, že nechce prísť na pojednávanie, a súhlasí s tým, aby bol zverený do jej starostlivosti.
Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matky a zaviazať otca na platenie výživného v minimálnej výške. Osobne boli šetriť u matky, ktorá vyjadrila vôľu starať sa o syna O. a žiadala zveriť malol. O. do jej osobnej starostlivosti.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, maloletého O. A., boli prečítané: návrh, správa ÚPSVaR Revúca o prešetrení pomerov u účastníkov konania zo dňa 09.08.2012 a súd sa oboznámil so spisovým materiálom sp. Zn. 7P 245/2011 a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený nasledovný skutkový stav:
Rodičia maloletého O. spolu už dlhú bodu nežijú, všetci O. súrodenci sú vo výchove jeho matky. Pri predchádzajúcom rozhodovaní o jeho zverení tunajší súd vyhovel otcovi, ktorý sa chcel o maloletého O. postarať a odbremeniť tak matku od výchovy aspoň jedného dieťaťa, a to napriek tomu, že matka s tým vtedy nesúhlasila a vyjadrila aj vtedy vôľu starať sa o maloletého O.. Od toho času sa však zmenili pomery na strane syna, ktorý odišiel z bydliska otca a vráti sa ku matke, kde ako uviedol aj plánuje ostať žiť.
Z prešetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že matka vyjadrila vôľu zobrať maloletého O. do jej osobnej starostlivosti. Matka poberá dávku v hmotnej núdzi a má vytvorené slabé podmienky na výchovu a výživu maloletých detí. Napriek nízkej úrovni bývania sa matka vie a snaží o deti postarať.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V predmetnej právnej veci súd rozhodoval o návrhu otca na zmenu vo výchove maloletého syna O.. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v súčasnej dobe je potrebné takúto zmenu vykonať,
nakoľko takmer dospelý O. nechce bývať s otcom, čo jasne vyjadril pri svojom výsluchu a chce sa vrátiť k matke, ktorá je ochotná sa napriek ťažším životným podmienkam a väčšiemu počtu detí sa o neho starať. Súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy hlavne názor a pocity maloletého dieťaťa, ktorý schopný vyjadriť svoj názor.
Úlohou súdu bolo ďalej rozhodovať o úprave vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu. V tomto prípade súd mal preukázaný príjem otca, ktorý je v súčasnej dobe nezamestnaný a jeho príjem tvorí len dávka v hmotnej núdzi, a preto nebolo vzhľadom na nízky príjem otca určiť matke dieťaťa vyššie ako minimálne výživné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.