Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_15P-173-2012.pdf
PDF · 65.78 KB
Case nature
Subarea
15P/173/2012
Uznesenie
Okresný súd Poprad vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. J., S.. X. X. XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov H. J., S.. X. X. XXXX, M. R., R. XXX L. X. X., S.. X. X. XXXX, M. Č. R., J. - A., Ž. X/XXX, v konaní o zrušenie rodičovských práv, takto
rozhodol:
Vyhlasuje, že n e m á právomoc na konanie vo veci a konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala na tunajší súd návrh, v ktorom žiadala, aby otec maloletého dieťaťa H. J. bol pozbavený rodičovských práv voči maloletému Q. J.. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od šiestich mesiacov maloletého dieťaťa. Otec so svojím synom od rozchodu nie je v žiadnom kontakte, o syna neprejavuje žiaden záujem. Počas celej doby otec navštívil svojho syna dvakrát až trikrát a to vždy v podnapitom stave. Syn momentálne nevyžaduje žiadne návštevy svojho otca, nemá k nemu žiaden citový vzťah. Otec si neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť a matka uviedla, že podávala na otca už štyrikrát trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Zároveň matka uviedla, že vzhľadom k svojmu zlému zdravotnému stavu sa spolu s maloletým dieťaťom zdržiava u svojej sestry v Českej republike na adrese Ž. X/XXX, J. - A., kde syn má vytvorené podmienky pre riadny a zdravý vývoj a kde aj navštevuje základnú školu.
Z pripojenej správy Obvodného oddelenia Policajného zboru v Hranovnici vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil H. J. ako otec maloletého Q. J., ktorý si ako povinný neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Matka maloletého dieťaťa sa toho času spolu s dieťaťom prechodne zdržiava v J. - A., Ž. X/XXX.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Podľa § ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
V danej veci sa jedná o vec s cudzím prvkom, pričom Česká republika ako aj Slovenská republika sú členskými štátmi Európskej únie. Preto súd rozhodoval v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.
Oboznámením sa s návrhom na začatie konania a listinným dôkazom mal súd preukázané, že matka spolu s maloletým dieťaťom toho času majú bydlisko na území Českej republiky, maloleté dieťa tam navštevuje aj základnú školu a teda toto možno hodnotiť ako obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Kolízne kritérium obvyklého pobytu je vytvorené na základe skutkového konceptu a má čisto objektívny charakter. Obvyklým pobytom osoby sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne (prevažne) zdržuje. Jej úmysel zdržiavať sa na inom mieste je pritom bezpredmetný. Pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy najmä skutočnosť, kde sa osoba väčšinu roka zdržuje, kde maloleté dieťa chodí do školy a podobne. Zo spisu vyplýva, že matka spolu s maloletým dieťaťom toho času bývajú u matkinej sestry, bytom Ž. X/XXX, J. - A., Česká republika a maloleté dieťa tu navštevuje aj základnú školu. Tu má teda dieťa obvyklý pobyt.
Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Z vykonaného dokazovania mal súd dostatočne preukázané, že maloletý Patrik toho času žije v Českej republike - v členskom štáte Európskej únie, ku ktorému nadobudol osobitnú väzbu splnením niekoľkých podmienok predpokladaných Nariadením č. 2201/2003 v článku 15 ods. 3 písm. a) - d).
Aplikujúc článok 25 Nariadenia Rady (ES) súd vyhlásil, že vo veci nemá právomoc na rozhodovanie. Právomoc na konanie má všeobecný súd v Českej republike s miestnou príslušnosťou pre obvod, v ktorom má maloleté dieťa v súčasnosti obvyklý pobyt.
Z rozhodnutia uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R/26/1987 vyplýva, že v prípade, ak zistí súd, že nie je daná právomoc pre prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, zastaví konanie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; len v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa môžu s návrhom obrátiť na príslušný súd v cudzine.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t.j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.