Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/194/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a prísediacich Evy Mazánovej a Ladislava Jarolína v trestnej veci obžalovaného Z. U. na hlavnom pojednávaní dňa 10.8.2012 takto

rozhodol:

obžalovaný Z. U., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, prechodne bytom K., O. XX/X,

sa podľa písmeno a)

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza , doručenej súdu 12.9.2011, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa , sčasti odsek 2 v znení Zákona č 403/2004 Zbierky zákonov (ďalej len „“) a trestný čin kupliarstva podľa , , písmeno c), , ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne v presne nezistený deň 20.9.2003 alebo 21.9.2003 prepravil na osobnom motorovom vozidle zn. Audi A4 evidenčného čísla K. XXX M. z Prievidze do Berlína v Spolkovej republike Nemecko F. K., teraz H., nar. X.X.XXXX, o ktorej vedel, že nemá 17 rokov a M. E., pod zámienkou, že v Nemecku budú zamestnané ako pomocné sily v kuchyni v reštaurácii, po príchode na miesto im nevrátil cestovné pasy, prácu v kuchyni v reštaurácii im nezabezpečil a žiadal ich, aby pracovali ako prostitútky, čo F. H. zo začiatku odmietala, avšak neskôr od presne nezisteného dňa v septembri 2003 zo strachu pred ním prácu prostitútky vykonávala, a to najneskôr do 20.10.2003, kedy ju priviezol na Slovensko, pričom za noc mala priemerne 5 zákazníkov, M. E. tiež vykonávala prostitúciu, a to od príchodu do Nemecka až do odchodu na Slovensko dňa 20.10.2003, pričom F. H. a M. E. vozil každý deň na miesto vykonávania prostitúcie a dostával minimálne časť peňazí získaných od zákazníkov za prostitúciu,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Súd sa na hlavnom pojednávaní, vypočul obžalovaného Z. U. (ďalej len „obžalovaný“), vypočul svedkov F. H., M. E., V. V., I. E., I. F., D. P., Y. K., H. Y., Ing. I. W., S. H., Z. E., H. P., oboznámil sa s výpoveďami svedkov D. I., G.Y., S. Q., V. G. z prípravného konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti, ktorú mu kládla za vinu obžaloba, jednoznačne poprel. Je pravdou, že spolu s K., E. a I. išiel do Nemecka, išli si tam všetci hľadať prácu, nič ohľadne práce im pred cestou nesľuboval, išli z Prievidze cez Brno, Prahu do Berlína. S poškodenou K. (teraz H.) sa spoznal asi na diskotéke. V Berlíne bývali u známeho svedka H., bol to byt v okrajovej štvrti. Býval s nimi i jeden Poliak. V Nemecku mal i on známych, tak sa chceli na nejakú prácu popýtať, dievčatá chceli pracovať v reštaurácii alebo upratovať. Boli tam asi 5 dní, žiadnu prácu nenašli, a tak sa vrátili domov. V takej istej zostave sa tam ešte vrátili asi dvakrát, tiež hľadali prácu, no nič sa im nájsť nepodarilo. Ubytovanie v Nemecku mali zadarmo, náklady na cestu podľa neho znášali spoločne, stravu si tiež kupovali spoločne. K výpovedi svedkyne I. z prípravného konania, že náklady platil len on, uviedol, že svedkyňa brala na jeho meno pôžičku. Ani on nemal v Nemecku žiadnu prácu. Dievčatá z Nemecka domov telefonovali. Svedkyňa K. bola v Nemecku zatknutá políciou, boli ju na políciu zobrať, mala byť zatknutá v nejakom podniku, mala pri sebe pas. Jednoznačne poprel, že by on vozil poškodenú K. na nejaký privát, za účelom vykonávania prostitúcie, že by mu za vykonávanie prostitúcie odovzdávala resp. niekto iný z dievčat peniaze. Nespomínal si, že by mu bola táto poškodená hovorila, že ju na Slovensku hľadajú. Cestou domou sa zastavili v Prahe, dievčatá sa boli zabávať i na diskotéke. Poprel, že by dievčatám bol v Nemecku vzal pas, mali ho u seba. Prečo svedkyňa vypovedá to, čo vypovedá, uviedol, že bola na neho nahnevaná, odmietol ju. Prečo tak, ako v prípravnom konaní vypovedala svedkyňa E., uviedol, že vie, že bol na ňu vyvíjaný nátlak. Svedkyňa I. mala dcéru, tak sa za ňou domov vracala, myslí si, že E. sa musela hlásiť na úrade práce. Doznal, že svedkyni K. pomáhal vybaviť pas, požičal jej na to i peniaze. Vedel o tom, že nemá ešte 18 rokov. Nevedel sa presne vyjadriť, kto všetko mal kľúče od bytu v Nemecku, možno on.

Svedkyňa F. H. (predtým K.) vypovedala, že s obžalovaným sa zoznámila cez kamarátku, ktorá jej dala na neho telefónne číslo, chcela si nájsť nejakú brigádu. Stretli sa u nej na dedine v Cigli, ponúkol sa jej, že jej vybaví pas, požičal jej na to i peniaze, že keď bude mať, tak mu ich vráti, sľuboval jej, že vybaví prácu niekde v kuchyni. Takto sa stretli párkrát. Niekedy koncom leta odcestovala spolu s obžalovaným, E. a D. I. do Nemecka, išli na aute obžalovaného. Cestou sa len rozprávali, spoznávali sa, boli sa najesť ešte na území Slovenska. Už cestou mal obžalovaný jej pas, presne kedy jej ho vzal, sa nevedela vyjadriť. Hranice prechádzali autom, či na niektorých hraniciach vystúpila, nevylučovala to, už si na to nepamätala. Zastavili sa ešte u niekoho v Brne. V Nemecku sa obžalovaný stretol s nejakým S., ktorý im dal kľúče od bytu, keď sa ubytovali, v byte nebola ani elektrina. V tento deň alebo nasledujúci deň jej povedal, že nejde o žiadnu prácu v kuchyni, aleže idú vykonávať prácu prostitútok, od tohto dňa skutočne i prácu prostitútky vykonávala. Nechcela to, bolo jej to nepríjemné. Obžalovaný stále chodil s nimi, nemohli nikam samé ísť. Chodili za nimi rôzni Turci, Albánci. Vozieval ich na vykonávanie práce, ona sa už aj podvolila, obžalovaný jej hrozil, že sa niečo môže stať jej rodine. Ju vozil prvú do nejakého podniku, ktorý vlastnil nejaký Poliak, potom vozil ostatné dievčatá. V tomto podniku si ju vždy vybral nejaký zákazník, musela s ním mať pohlavný styk, peniaze však ona nedostávala, bral ich ten Poliak a ráno, keď pre ňu prišiel obžalovaný, tak mu z nich ten Poliak vyplatil. Mávala tak 4-5 zákazníkoch za noc, za zákazníka mohla dostať zaplatené tak 10-20 euro, nevedela sa presne k tomu vyjadriť, podľa dĺžky času stráveného so zákazníkom. Takto to prebiehalo počas celého jej pobytu v Nemecku, musela to prevádzať i v čase, keď mala menštruáciu. Presný čas, dokedy bola v Nemecku, sa nevedela vyjadriť, dňa 10.10.2003 bola v danom podniku razia, tento dátum si pamätá, lebo policajti v Nemecku jej to poznačili v pase, po tomto dni ju obžalovaný dal do iného podniku, mohli sa tam potom zdržať ešte možno 1až 2 týždne. Išli do Nemecka 20. alebo 21. septembra 2003. Na Slovensko sa vrátili asi z rozhodnutia obžalovaného, možno sa zľakol policajnej razie, a toho, že nemala 18 rokov, on od počiatku vedel, že nemá 18 rokov. Ona počas práce v Nemecku nemala u seba pas, obžalovaný ho dal tomu Poliakovi. Prečo mala pas u seba pri policajnej razii, vysvetlila tak, že po tom, ako na podniku niekto zazvonil, Poliak im pasy rozdal, v inej časti výpovede uviedla, že pas dal Poliak. Po návrate z polície opäť je obžalovaný vzal pas. Po tom, čo ju policajti vzali, bola na polícii, ale mala pri sebe i prekladateľku. Ona povedala len to, čo jej povedal obžalovaný, aby povedali v prípade, že ich chytí polícia, že sa na ulici s niekým zoznámila. Na polícii sa bála povedať pravdu, čo robí, bála sa, že ju pošlú domov. Prečo nepovedala pravdu, stále zdôvodňovala strachom z obžalovaného, ten ju fyzicky nikdy nenapadol, povedal jej len hrozby, o ktorých vypovedala vo vzťahu k rodine, i keď ich bližšie obžalovaný nekonkretizoval. Na políciu pre ňu prišiel obžalovaný a D. I.. Určite prácu prostitútky vykonávali aj E. a I., tie tiež vozil obžalovaný ráno domov. Obžalovaný ich nikam samé nepúšťal, ona nemohla ani sama domov telefonovať, najprv z mobilného telefónu, potom z telefónnej búdky, stál pri nej vždy, volala s matkou a tej tvrdila, že je všetko v poriadku, že robí v kuchyni. Domov ich priviezol obžalovaný, prišla len E., I. ostala v Nemecku. Viackrát sa však do Nemecka nevracali, boli tam raz, súvisle. Cestou domov nie je pravda, že by sa

boli zastavili v Prahe, ak v prípravnom konaní vypovedala, že sa v Prahe zastavili, vypovedala, že pre odstup času si na to nepamätá, nevedela povedať, či mala vtedy u seba pas. Náklady s pobytom v Nemecku hradil obžalovaný, bývali u toho S., či sa za to platilo, sa nevedela vyjadriť, prespali párkrát i u nejakých Poliakov. Stravovali sa v meste, fastfoodoch, platil to obžalovaný, nedovolil im ísť ani na nákup bez neho, platil všetko obžalovaný. Boli možno dvakrát v nejakom klube, viac na diskotéky nechodili. Aj tam bol stále s nimi obžalovaný. Ona trestné oznámenie podávala až s časovým odstupom po návrate na Slovensko, už to psychicky nevydržala, hanbila sa doma priznať. V roku 2008 do konca augusta bola v Anglicku, matka s ktorou telefonovala, jej povedala, že obžalovaný jej mal ponúknuť 10.000,- Sk za to, že svoju výpoveď odvolá. Nestretla sa viac s obžalovaným, ale ani so svedkami. Nepamätala si, či na Slovensku prebehlo vyšetrovanie policajnej razie z 10.10.2003. Či podávala trestné oznámenie na polícii nejakej žene, sa nevedela vyjadriť, bola viackrát vypočúvaná, pre ňu na polícii ju vypočúval policajt V., ten i prišiel pre ňu do Cigľa. Na priebeh výsluchu policajtom W. si pre odstup času nepamätala. Polícia začala vec vyšetrovať preto, že oznámila okolnosť, že obžalovaný jej nechcel vrátiť pas. Pas jej po návrate na Slovensko vzal, lebo vraj ju chcel chrániť, aby ju vraj niekto neuniesol.

Svedkyňa M. E. vypovedala, že nejaký známy ju zoznámil s obžalovaným, bolo to možno 1 až 2 mesiace pred odchodom. Kde sa presne pred odchodom do Nemecka s obžalovaným stretli, sa nevedela vyjadriť. Obžalovaný im mal nájsť v Nemecku prácu. Išli v jeho aute. Na hraniciach, ktorými prechádzali, išli autom, nie je pravda, že by hranice prechádzali pešo. V Nemecku boli ubytovaní u H., toho však ona predtým nepoznala. Presne obdobie, v ktorom išli do Nemecka, sa ona nevedela vyjadriť, mohlo to byť však obdobie, ktoré je uvádzané v obžalobe. Chodili do mesta si hľadať prácu. Zdržali sa tam tri - štyri dni až týždeň, prácu však nenašli. Vrátili sa na Slovensko, podľa jej výpovede, ona v tom čase bola evidovaná na úrade práce a musela sa chodiť hlásiť, v prípade, že zo správy úradu práce vyplýva, že evidovaná ako uchádzačka o prácu bola v inom období, uviedla, že tak pre niečo iné sa musela na Slovensko vrátiť. Stále hľadali prácu, pre odstup času si už na spôsob ako a kde prácu hľadali, nevedela spomenúť. Náklady na cestu hradil obžalovaný, aj on si hľadal prácu, no i ona mala nejaké peniaze od matky na pobyt. Na Slovensku sa zdržali nejakú dobu, ako dlho, nevedela povedať, potom sa opäť vrátili do Nemecka. Takto sa tam vrátili asi dva - trikrát, vždy boli v rovnakej zostave. Vždy si hľadali prácu. Podľa nej sa natrvalo vrátili pred Vianocami. Boli tam spolu možno jeden mesiac. V Nemecku väčšinou chodili dievčatá spolu, chodili aj na nákupy, obžalovaný s nimi vždy nechodil, chodili sa i zabávať na diskotéku. V noci buď spali alebo sa boli zabávať. Nepamätala si na zadržanie K. v Nemecku políciou. Z Nemecka i telefonovali domov, volala z telefónnej búdky bratovi i matke. O čom presne sa rozprávali, si pre odstup času nepamätá, boli to bežné rozhovory. Po návrate na Slovensko ich obžalovaný zaviezol domov. S obžalovaným však už nebola viac v kontakte. Nie je pravda, že by v Nemecku vykonávala prostitúciu, nerobila to, Ak tak vypovedala v prípravnom konaní v prvotných svojich výpovediach, nie je to pravda. Čo je vo výpovediach napísané, ona nečítala, ani nevie presne, čo tam je uvedené, na výpoveď pred vyšetrovateľom W. si nepamätá. Bolo písané niečo v výpovede F. K.. Vypovedala však pod psychickým nátlakom policajta, kričal na ňu, bol to policajt V.. Presne si nepamätala, koľkokrát v prípravnom konaní vypovedala. Cestou domov vie, že sa zastavili i v Prahe, boli sa najesť v KFC, neboli hladné, aj tu boli na diskotéke. Čo po návrate domov povedala matke, uviedla, že jej možno povedala, že pracovala v kuchyni, povedala to preto, že tam mali ísť robiť. Počas pobytu v Nemecku mali pasy u seba, nemal ich obžalovaný. Poškodenú H. poznala, poznajú sa ich matky. Prečo vypovedá poškodená H. to, čo vypovedá, vysvetlila tým, že sa asi chce obžalovanému pomstiť, v Nemecku mala o neho záujem a on ju nechcel.

Svedkyňa Y. K. vypovedala, že dcéra jej o práci, ktorú chcela ísť robiť do Nemecka, povedala, že idú robiť pomocnú silu do kuchyne. Mala ísť i so svedkyňou E., mali ísť na aute, no nevedela povedať, s kým. Obžalovaného videla prvýkrát v roku 2008, predtým nie. Obžalovaný s jej dcérou nechodil, to by jej dcéra bola povedala. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, kedy bola dcéra v Nemecku ani ako dlho tam bola. Svedkyňa mala úraz hlavy v roku 1976, a tak zabúda. Keď sa však vrátila dcéra z Nemecka, podľa nej bola nešťastná, nechcela však o príčine hovoriť. Z Nemecka jej dcéra raz telefonovala, plakala, že to stojí veľa peňazí a zložila. Volala jej do telefónnej búdky, ako vedela, kedy do telefónnej búdky má ísť, nevedela povedať. Obžalovaný mal po návrate domov vziať dcére pas, že ju chce chrániť pred nejakými chlapcami. Krčmárka jej volala, že pas má u nej. Až vtedy jej mala dcéra povedať, že tam musela robiť za peniaze. V roku 2008 jej povedala svedkyňa E., že jej dá obžalovaný 500 Sk na taxík, aby všetko dcéra odvolala. Hlásila to na polícii. Stretla sa i pri moste s mužom, ktorý sa predstavil ako U., asi trikrát, chcel, aby to dcéra odvolala, že jej dá 10 000,- Sk. Povedala mu resp. mužovi, o ktorom si myslela, že je to obžalovaný, že dcéra nie je doma, že nič neodvolá.

Svedkyňa I. E. vypovedala, že dcéra mala ísť do Nemecka pracovať do kuchyne, išla aj s F., M.. Odchádzali na aute obžalovaného. Nevedela sa vyjadriť, ako dlho tam boli, bolo to podľa nej dlhšie ako týždeň, presný čas, kedy to bolo, si nepamätala. Koľkokrát bola dcéra v Nemecku, sa tiež nevedela vyjadriť, ak v prípravnom konaní vypovedala, že to bolo viackrát, tak na tejto výpovedi zotrvala, vtedy vypovedala pravdu. Čo presne v Nemecku robili dcéra, nechcela povedať, hovorila, že umývali riad, robili v kuchyni, nezarobila. Z Nemecka jej dcéra telefonovala párkrát, že sa má dobre, možno telefonovala i bratovi. Ona sa s obžalovaným v roku 2008 nestretla, stretla sa s K., možno jej i hovorila, či sa to nedá stiahnuť, to hovorila ona, nenavrhoval jej to obžalovaný. Ona nemala pocit po tom, čo sa dcéra z Nemecka vrátila, že by tam bola z donútenia. Po návrate z Nemecka sa i stretla s H., bola vysmiata, ako mladé dievča, mali sa vracať naspäť do Nemecka. Dcéra jej po výsluchu hovorila, že policajt na ňu pri výsluchu kričal.

Svedok Z. E. vypovedal, že vie o tom, že sestra M. a F. išli do Nemecka, kde chceli ísť pracovať. Nevedel v tom čase, s kým ide, no neskôr sa dozvedel, že ich viezol obžalovaný i on ich poznal. Od sestry vedel, že robili v kuchyni, to jej povedala, keď prišla domov. Prečo v prípravnom konaní vedel už pred odchodom sestry, s kým ide a že za prácou, bližšie nevysvetli. V Nemecku boli dva - trikrát, prečo o opakovanom návrate do Nemecka nevypovedal už v prípravnom konaní, vysvetlil tým, že bol pod nátlakom. Vracali sa len preto, že chceli prísť za rodinou, čo on vie. On sa pre odstup času nevedel presne vyjadriť, kde v tom čase on pôsobil, pracoval niekedy v tom čase v Čechách, v Slovinsku, nevedel presne povedať. On vypovedal v prípravnom konaní na podklade predvolania, v rámci vyšetrovania vyslovil názor, že vypočúvajúci mu, ako sa hovorí, tlačil do úst to, čo chcel počuť, bol na neho i vyvíjaný nátlak, bol na neho zvyšovaný hlas. Z Nemecka sestra domov i telefonovala, volala i sním, hovorila, že sa má dobre, povedala mu i to, že sa chodia zabávať. Nepamätá si, že by v prípravnom konaní uvádzal, že sestra pri telefonovaní plakala, že je tam z donútenia. Domov sestra prišla opäť autom, nevie o žiadnych problémoch. Na otázku prokurátora, že v prípravnom konaní vypovedal, že po telefonáte so sestrou sa bol informovať na polícii, čo by sa s tým dalo robiť, že sa sestra nemala ako z Nemecka dostať domov, svedok uviedol, že si nepamätá, či sa bol na polícii informovať, je to už dávno. Od sestry po výsluchu vie, že i ona bola vypovedať na polícii po tom, čo F. K. uviedla to, čo je predmetom obžaloby. Sestra mu však tvrdila, že to nie je pravdou, čo mala F. uvádzať. Malo byť na ňu tlačené, aby to potvrdila. O tom, že sestra už v prípravnom konaní zmenila svoju výpoveď, vie, zmenila ju preto, že to, čo vypovedala, nebola pravda. On sa nikdy pri nejakom stretnutí s obžalovaným o predmete trestného stíhania nebavil, nebavil sa o tom ani so sestrou. Svedkyňu F. K. - H. pozná, pozná ju ako osobu, ktorá si rada vymýšľa.

Svedkyňa D. I. (predtým I.) v prípravnom konaní vo výpovediach, s ktorými sa súd oboznámil v zmysle prečítaním na hlavnom pojednávaní, uviedla, že s obžalovaným sa pozná z diskotéky. V roku 2003 mala v Nemecku sestru, a tak si zháňala auto, ktorým by sa za ňou dostala. Mali tam ísť na štyri - päť dní. Dohodla sa s obžalovaným, prišiel na aute, bola s ním i F. K.. Do Nemecka ona išla za sestrou, nešla si hľadať prácu. Išli rovno do Berlína. V Nemecku boli ubytovaní u jej sestry, chodili tu na diskotéky. Asi po týždni sa všetci traja vrátili domov, tak ako i prišli. Nevykonávali tam žiadnu prácu, len sa zabávali. Vie o tom, že v tom čase bola svedkyňa K. predvedená na políciu, bola chytená v nejakom „ bodreli“. Ona bola po ňu a polícii aj uviedla, že im ušla, že je ich kamarátka. Vie o tom, že ide o prostitútku, lebo sa o tom s ňou cestou rozprávala, že spáva s rôznymi mužmi, povedala jej i to, že je do obžalovaného zamilovaná. S obžalovaným bola v Nemecku viackrát, možno tri - štyrikrát, bývali u jej sestry, no bývali i u jedného kamaráta obžalovaného, menom H.. V Nemecku okrem K. bola s nimi i E., určite tam boli spolu viackrát. Obžalovaný im platil, jej to platil ako kamarát, nič od nej za to nepožadoval. Na Slovensko sa museli vrátiť, vybavovali si súkromné veci. Od roku 2003 sa ani s obžalovaným ani so svedkyňami nestretla.

Svedkyňa G. I. v prípravnom konaní vo výpovedi, s ktorou sa súd oboznámil v zmysle prečítaním na hlavnom pojednávaní, uviedla, že v septembri roku 2003 bola v Brne v Českej republike. Kde sa v tom období zdržiava jej sestra D. I., uviesť nevedela, nestretávajú sa. V Nemecku bola v rokoch 2000-2001, bývala v Berlíne. Obžalovaného pozná, je s ním kamarátka od asi 18 rokov. Aj keď bola v Nemecku, bol za ňou možno jeden - dvakrát. Prečo je voči obžalovanému vedené trestné stíhanie, sa dozvedela od sestry, po jej výsluchu na polícii, že mal nejakým dievčatám vziať pas a zadržiavať ich v Nemecku. Podľa nej obžalovaný však toho nie je schopný. Že by mal niekoho nútiť k prostitúcii, o tom nič nevie, vie, že okolo neho bolo vždy plno dievčat.

Svedkyňa I. F. vypovedala, že tak H. ako i I. pozná, prvá je jej suseda, I. kamarátka. Vie o tom, že F. chcela ísť do zahraničia pracovať, nemala peniaze. Ona obžalovaného nepoznala, vie, že F. s ním zoznámila I.. Po návrate K. z Nemecka sa s ňou stretla, hovorila jej, že sa jej robota nepáčila, nehovorila jej presne, čo robila, pripustila však, že jej povedala, že tam robila i prostitútku. Vypovedala, že vie o tom, že táto svedkyňa cez internet vyhľadávala mužov, mala k tomu proste vzťah, bolo to i pred rokom 2003. Vie, že v rodine K. mali finančné problémy.

Svedok Ing. I. W., vyšetrovateľ vykonávajúci výsluchy svedkýň v prípravnom konaní, vypovedal, že na podrobnosti výsluchov si pre odstup času a množstvo ročne riešených vecí nepamätá. Poprel však, že by svedkyňu E. vypočúval pod nátlakom, poučil ju podľa ustanovení , určite jej nepredložil výsluchy nejakých iných svedkov, prečo je výsluch tejto svedkyne, podľa otázky obhajcu obžalovaného, totožný s obsahom trestného oznámenia poškodenej, svedok uviedol, že to nevie zodpovedať, písal to, čo svedkyňa vypovedala. Či bol pri výsluchu obhajca obžalovaného, sa na hlavnom pojednávaní nevedel vyjadriť, ak by však pri výsluchu nebol, nebol by ho ako prítomného uvádzal v zápisnici o výsluchu. Na otázku - prečo bol pri výsluchu svedkyne prítomný pracovník kriminálnej polície V., uviedol, že vec bola realizovaná z výjazdu, on bol vo výjazde, a preto sa mohol výsluchu zúčastniť. Vec realizovali pracovníci kriminálnej polície, mali záujem vec realizovať. Či bola táto svedkyňa vypočutá pracovníkom kriminálnej polície ešte pred jeho výsluchom, si nespomínal.

Svedok V. V. si pre odstup času na konkrétny výsluch nejakých svedkov z danej veci nepamätá, nepamätá si, že by vyšetrovateľ robil napr. na svedkyňu E. nátlak. Pripustil, že asi vykonával dokumentovanie trestnej činnosti pred vznesením obvinenia, a preto boli pri výsluchu. Vie o tom, že vyšetrovanie bolo plné rozporov. Vyšetrovanie začalo po tom, čo prišlo oznámenie z Nemecka, začalo z úradnej povinnosti, malo ísť o prostitúciu I., E..

Svedkyňa H. Y. sa nevedela vyjadriť, kde bola jej sestra G. I. v roku 2003. Vie o tom, ale o tom len počula, že sestra D. I. mala robiť prostitútku. Ak v prípravnom konaní uvádzala, že to mala robiť i v Nemecku, tak uviedla, že to nie je pravda, nevie o tom. Obžalovaného bližšie nepozná, poznajú sa len zvidenia. Vie o tom, že G. I. išla do Nemecka i s obžalovaným, nenašla prácu, tak sa spolu vrátili.

Svedkyňa H. P. vypovedala, že obžalovaného pozná asi dvadsať rokov. Pamätala si na stretnutie s obžalovaným v Prahe v roku 2003. Bolo to náhodné stretnutie na Václavskom námestí, kde uvidela vozidlo, na ktorom jazdil obžalovaný, mal jednoduchú ŠPZ. Obžalovaný bol v Prahe ešte s dvomi dievčatami, jedna z nich bola blondínka, jedna nižšia. Popísala ich ako bezstarostné dievčatá. Stretli sa večer s obžalovaným, boli sa spolu najesť. Dievčatá s nimi vtedy neboli, boli na diskotéke. S obžalovaným bola i na hoteli, rozprávali sa spolu, na čas, kedy sa rozišli, si už nepamätala, viac sa s dievčatami ona už nestretla. Či prípadne boli s nimi ešte i nejaké iné dievčatá, sa ona nevedela vyjadriť.

Svedok I. Q. (majiteľ vozidla, ktorým mal v čase skutku jazdiť obžalovaný) vypovedal, že vozidlo zn. Audi chcel od neho obžalovaný kúpiť, no pretože nemal celú sumu dohodnutej kúpnej ceny, tak mu ho len požičiaval. Keďže mu kúpnu cenu nakoniec i nezaplatil, vozidlo mu vzal, zálohu mu vrátil. Vozidlo mal vždy obžalovaný požičané len na tri - štyri dni, najviac na týždeň, na dlhšie nie, bolo to vždy v čase od pondelka do piatku, pretože on vozidlo potreboval, chodil s ním na nákupy tovaru pri svojom podnikaní. Nikdy nemal vozidlo požičané na dobu päť týždňov. Presne určiť obdobie, v ktorom mal toto vozidlo obžalovaný požičané, sa pre odstup času nevedel vyjadriť. Bol s obžalovaným v obci Cigeľ, boli za takou malou blondínkou, z vzájomného správania sa jej a obžalovaného mal dojem, že je medzi nimi viac ako len priateľský vzťah.

Požičanie vozidla obžalovanému potvrdil vo svojej výpovedi i svedok Bc. S. Q., s ktorého výpoveďou z prípravného konania sa súd oboznámil.

Svedok S. H. vypovedal, že spolu s obžalovaným prišli do Nemecka i dievčatá, bolo to v roku 2002

- 2003, presne pre odstup času sa nevedel vyjadriť, chceli si v Nemecku nájsť prácu. Potrebovali sa niekde ubytovať, tak sa mu obžalovaný ozval, neboli na tom vopred dohodnutí. On mal vtedy požičaný byt, v ktorom i obžalovaný s dievčatami bývali. Išlo o jednoizbový, zariadený byt, neplatili mu za elektrinu, tá bola odpojená až po ich odchode. V tom čase v byte párkrát prespal i on, býval inak aj v inom byte v Berlíne. Od bytu mali kľúče i dievčatá. Chodili sa do mesta i zabávať, bol, čo on vie, aj asi dvakrát na diskotéke. Vozil ich i obžalovaný, aj on sám bol s dievčatami a obžalovaným na diskotéke. Medzi

obžalovaným a dievčatami bol kamarátsky vzťah, myslí si, že tá nižšia niečo s obžalovaným i mala. To, čo má byť obžalovanému kladené za vinu v obžalobe, nie je pravda. Raz tam bývali spolu asi týždeň, odišli, no opäť sa vrátili. Odišli možno na týždeň, no kam odišli, sa on nevedel vyjadriť. Chceli pracovať v bare, aj on sa im snažil nájsť prácu, prácu sa im snažila nájsť i jedna Polka.

Svedkyňa D. P. vypovedala, že bola v práci, keď jej jeden pán odovzdal pas pre F. K., tohto muža však nebola schopná neskôr opoznať. Myslí si, že ešte v ten večer si F. i pre pas prišla, ak v prípravnom konaní vypovedala, že pre pas prišli k nej policajti na druhý deň, uviedla, že policajti sa asi na pas prišli pýtať, podpis na doklade polície o vydaní veci - pasu, je jej, stále však zotrvala na tom, že si myslí, že pas si prišla zobrať osoba, ktorej aj pas bol.

V prípravnom konaní bol vykonaný pokus o zistenie užívateľov mobilných telefónnych čísel, ktorých užívatelia uskutočnili hovory na telefónne číslo XXXXXXXXXX- pre neaktívnosť čísla od 31.12.2004 to však nebolo už možné - správa č.l. 183. Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, potvrdzujúcimi prevzatie pasu poškodenej F. K. políciou od osoby svedkyne P. - č.l. 212 - 213. Súd sa oboznámil i so správou z 26.3.2004 (č.l. 221 - 222), z ktorej okrem iného vyplýva, že osoba F. K. bola dňa 10.10.2003 vypátraná v erotickom klube, kde mala vykonávať i s inými osobami prostitúciu. Mal u seba výstrižok z novín - článok o jej hľadaní.

Výrok súdu o uznaní viny musí vychádzať z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré bez akýchkoľvek pochybností odôvodňujú záver, že skutok, ktorého sa podaná obžaloba týka, bol spáchaný a tento skutok spáchala osoba, na ktorú bola podaná predmetná obžaloba. Ak takýto záver nie je možné urobiť, súd musí obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Vo veci obžalovaného, podľa názoru súdu, nie je možné urobiť bez akýchkoľvek pochybností tento záver, potrebný na uznanie viny obžalovaného. Jediným priamym a usvedčujúcim dôkazom, ktorý má potvrdzovať, že obžalovaný spáchal skutok obžaloby, je výpoveď svedkyne F. H.. Tá popisovala spôsob, ako sa dostala do Nemecka, popisovala prácu prostitútky, ktorú pod nátlakom obžalovaného musela ako osoba nemajúca ešte ani 18 rokov, ako i M. E., vykonávať, spôsob jej ako i ostatných osôb priebehu pobytu v Nemecku, platby a koristenie obžalovaného, s ňou vykonávaných sexuálnych služieb. Svedkyňa jednoznačne uvádzala, že takto bola v Nemecku asi jeden mesiac, na Slovensko sa nevrátili, až nakoniec, nemala pri sebe doklad totožnosti. Nepriamo jej výpoveď by mala potvrdzovať jej matka svedkyňa Y. K., výpoveď tejto svedkyne, podľa názoru súdu, je však veľmi nepresná, viac-menej založená na tom, čo jej po uplynutí určitej doby len všeobecne mala dcéra povedať, ovplyvnená i jej stavom, ako sama uviedla, zabúdania pre úraz, ktorý v minulosti utrpela. Ostatné vykonané dôkazy, podľa názoru súdu, spáchanie skutku obžalovaným vyvracajú, vyvracajú a spochybňujú pravdivosť jediného usvedčujúceho dôkazu - výpoveď svedkyne H.. Je to v prvom rade výpoveď obžalovaného, ktorý od počiatku dokazovania popiera spáchanie trestnej činnosti. Jednoznačne popiera, že by dievčatá, ktoré boli s ním, pre neho vykonávali prostitúciu, že by ich on pod zámienkou inej práce zlákal do Nemecka a nútil ich tam vykonávať prostitúciu, že by mu odovzdávali za výkon tejto činnosti peniaze. Poprel, že by dievčatá nemali u seba pasy, nemohli sa voľne pohybovať, vypovedal, že domov sa vracali dva - trikrát a potom sa opäť do Nemecka vracali. Zhodou s obžalovaným, zhodou s jeho výpoveďou sú i ďalšie vykonané dôkazy - výpoveď svedkyne M. E., ktorá vo výpovedi na hlavnom pojednávaní jednoznačne poprela, že by v Nemecku vykonávala prostitúciu, že by obžalovanému z toho odovzdávala peniaze. Potvrdila, že mala pasy, voľne sa v Nemecku pohybovali, chodili na diskotéky, na Slovenku boli viackrát a potom sa vracali. Vysvetlila, podľa názoru súdu, vierohodným spôsobom, ktorý potvrdzuje i výpoveď jej brata svedka Z. E., príčinu zmeny prvotnej výpovede svojej osoby v prípravnom konaní, v ktorej mala obžalovaného usvedčovať svedkyňa I. E., ktorá vypovedala, že dcéra jej po výsluchu povedala, že bolo na ňu kričané. Obaja títo svedkovia vypovedali o nátlaku polície na ich osobu vypovedať tak, ako vypovedala svedkyňa. Pravdivosť výpovede poškodenej H. spochybňujú i výpovede svedkýň I. E., ktorá vypovedala, že sa dcéra domov vracala a opäť odchádzala, stretla i poškodenú H., keď boli na Slovensku, bola veselá, mali sa vracať do Nemecka, výpoveď svedkyne D. I., ktorá vypovedala, že dievčatá v Nemecku nepracovali, len si prácu hľadali a zabávali sa. Výpoveď svedkyne H. P., ktorá potvrdila výpoveď obžalovaného, že sa spolu stretli v Prahe, bol obžalovaný i s nejakými dievčatami, tie však boli samé na diskotéke, ona bola s obžalovaným sama. Výpoveď svedka I. Q., ktorý vypovedal, že obžalovaný nemal auto požičané napr. na jeden mesiac, vždy len na pár dní, pretože on auto potreboval na nákupy tovaru. Rozhodnou okolnosťou, ktorá, podľa názoru súdu, spochybňuje pravdivosť výpovede svedkyne F. H., je podľa názoru súdu jej samotné správanie sa v Nemecku počas policajnej akcie, kedy bola zaistená orgánmi polície v Spolkovej republike Nemecko. Svedkyňa mala pri sebe doklady, čo vyvracia jej výpoveď, že

doklady mal obžalovaný, no predovšetkým svedkyňa, ktorá ako vypovedala, pracovala prácu prostitútky z donútenia, nechcela to vykonávať, je tam držaná viac-menej, ako to vyplynulo z jej výpovede, násilím, nevyužije situáciu, keď je v kontakte s políciou a o svojom stave nepovie polícii. Jej výpoveď, že tak urobila pre údajný strach z obžalovaného, súdu javí sa byť nevierohodný, nelogický, v podstate bližšie ničím neobjasnený ani samotnou touto svedkyňou. S poukazom na vyššie uvedené dôkazy, závery, prihliadnuc i na základnú zásadu platnú v trestnom práve „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), potom súd nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto obžalovaného v zmysle písmeno a) spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.