Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1626-2008.pdf
PDF · 81.81 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/1626/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. mieru XXX/XX, XXX XX I., rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Viera Kučerová, Exekútorský úrad Holíč, so sídlom Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, v zast. JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad Skalica, so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica, náhradu trov exekúcie v sume 17,62 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Senica č. 5205 028826 zo dňa 08.03.2007 bola súdna exekútorka JUDr. Viera Kučerová, Exekútorský úrad Holíč, so sídlom Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, v zast. JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, Exekútorský úrad Skalica, so sídlom Ružová 10, 909 01, poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava č.k. SR 4952/06 zo dňa 08.11.2006.
Súdu bola doručená zmluva o úvere č. 3550174 uzavretá medzi účastníkmi exekučného konania zo dňa 04.04.2006 ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Súd preskúmal predmetnú Zmluvu aj Všeobecné podmienky a zistil, že v bode 17. je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, tento výber je však daný tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr. V praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník), ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V čase uzavretia zmluvy nemal Občiansky zákonník medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných podmienok.
Podľa čl. 3 ods. 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa čl. 6 ods.1. smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Uvedeným právnym predpisom, ktorý bol transponovaný aj do ustanovení Občianskeho zákonníka, je chránené základné právo občana - spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali.
Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom, avšak na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Nakoľko exekučný titul, na základe ktorého oprávnený navrhol vykonať exekúciu nie je spôsobilým exekučným titulom, súd dospel k záveru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a uložil mu povinnosť uhradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor trovy uplatnil a vyčíslil v zmysle Exekučného poriadku a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov ( účinnej do 30.04.2008).
Podľa § 14 ods. 1,2 a 3 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32, €.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 46,03 €, trovy exekúcie vyčíslila nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Vyhlášky - odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu: získanie poverenia 30 min., doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min., každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 30 min., každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 30 min., t.j. spolu 2 hod. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) Vyhlášky je 6,64 € za každú aj začatú hodinu, t.j. 2 hod. x 6,64 € = 13,28 €. Súd súdnej exekútorke v tejto časti odmenu nepriznal, nakoľko
súdna exekútorka si uplatnila odmenu aj podľa § 14 ods. 1 písm. b), a tým by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. Je nesporné, že napr. k získaniu poverenia je potrebný úkon exekútora, ktorým je vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o udelenie poverenia na súd, a tak je to aj v prípade ďalších taxatívne vymedzených úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je vyhláškou ustanovená paušálna odmena. Iný výklad by viedol k neúmernému zvyšovaniu odmeny exekútora a tým aj trov exekúcie. 2) v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. - získanie poverenia 3,32 €, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 €, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 € a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 €, t.j. spolu 4 x 3,32 € = 13,28 €. Súd v tejto časti priznal súdnej exekútorke odmenu za 4 úkony v celkovej sume 13,28 €. 3) v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z - poštovné: Súdna exekútorka si uplatnila náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 11,80 €. Nakoľko z predloženého exekučného spisu bolo doručovanie prostredníctvom pošty preukázané len 1 x, súd priznal v tejto časti náhradu hotových výdavkov za poštovné len v sume 1 x 1,40 = 1,40 €. 4) v zmysle § 196 Exekučného poriadku: Súdna exekútorka žiadala zvýšiť odmenu a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % DPH, t.j. 20 % z 13,28 € + 1,40 € = 2,94 €.
Súd priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 17,62 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.