Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/107/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 9. októbra 2023 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal sťažnosť P. O. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. zo 28.6.2023 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť P. O. z a m i e t a ako nedôvodnú.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 73 ods. 1 Tr. zak. uložil P. O., nar. X.X.XXXX v P. A., bytom Q. 1. mája XXXX/XX, P. A., ústavné ochranné psychiatrické liečenie.

Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažnosť P. O., ktorú odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. V sťažnosti uviedla, že nie sú splnené zákonné podmienky pre uloženie ochranného liečenia, nakoľko v prípravnom konaní nebola preukázaná jej vina. Nemôže obstáť preto konštatovanie prvostupňového súdu, že P. O. mala podať opravný prostriedok proti uzneseniu, ktorým bolo voči nej zastavené trestné stíhanie, a to preto, aby bolo zastavené trestné stíhanie z dôvodu, ktorý by bol pre ňu priaznivejší. Takéto konštatovanie považuje za porušenie prezumpcie neviny. Poukázala na neúčelnosť uloženia ústavného liečenia, keďže bola už najmenej pätnásťkrát hospitalizovaná. Znalkyňa MUDr. C. Z. v roku 2021 neodporučila uloženie ochrannej liečby. Na základe žiadosti prokurátora bola od 15.6.2023 do 11.7.2023 hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení nemocnice v P. A.. V prepúšťacej správe je uvedené, že pacientka je pokojná bez porúch správania a nálad a v zlepšenom stave je prepustená domov do starostlivosti ambulantného psychiatra. Navrhuje dotazovať ambulantného psychiatra - MUDr. A. o správu, či sa podrobuje liečebnému režimu a užíva predpísané lieky. Svoju hospitalizáciu od 15.6. do 11.7.2023 považuje za dostatočnú a nie je preto potrebné uloženie ústavného psychiatrického liečenia. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu s tým, aby vo veci znovu konal a rozhodol tak, že návrh na uloženie liečby zamietne. K sťažnosti pripojila aj prepúšťaciu správu o jej hospitalizácii v období od 15.6.2023 do 11.7.2023.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak táto nie je dôvodná.

Zo spisu vyplýva, že trestné stíhanie P. O. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. e) Tr. zák. bolo zastavené pre nepríčetnosť dňa 20.4.2023, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2023. Z posudku znalca psychiatra vypracovaného v prípravnom konaní vyplýva, že pobyt P. O. na slobode je z psychiatrického hľadiska, pokiaľ sa nachádza v manickej epizóde, pre spoločnosť nebezpečný a znalkyňa preto navrhla uloženie ústavného psychiatrického liečenia. Znalkyňa MUDr. I. G. aj na verejnom zasadnutí pred okresným súdom potvrdila, že zo psychiatrického hľadiska je pobyt P. O. na slobode pre spoločnosť nebezpečný, menovaná je nekritická, bez náhľadu k chorobnosti, opakovanie liečbu svojvoľne ukončila, znižovala si psychofarmaká a podobný scenár znalkyňa nevylúčila

ani do budúcnosti. Z týchto dôvodov znalkyňa navrhla uložiť ústavné ochranné psychiatrické liečenie P. O.. Znalkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ menovaná bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrických oddeleniach, napriek tomu sa potom ambulantne nedoliečovala, ale liečbu svojvoľne vysadzovala.

V odôvodnení napadnutého uznesenia podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd správne konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané, že pobyt P. O. na slobode je nebezpečný. Podľa názoru prvostupňového súdu od ústavnej formy liečby možno očakávať riadne užívanie medikácie, stabilizovanie zdravotného stavu menovanej a s tým spojené znížené riziko porúch jej správania.

Pred rozhodnutím krajského súdu o sťažnosti P. O. bolo krajskému súdu doručené oznámenie MUDr. Y. O., z ktorého opäť vyplýva, že P. O. po prepustení z hospitalizácie dňa 11.7.2023 sa ani raz nezúčastnila kontroly u svojho ambulantného psychiatra, a ani si nedala predpísať lieky, ktoré jej boli odporučené. Nebola na aplikácii depotnej injekcie, pričom pri prepúšťaní z nemocnice bola o pokračujúcej ambulantnej liečbe riadne poučená. Dňa 2.10.2023 bola opäť privezená na podnet príbuzných pre suicidálne myšlienky a nepokoj, pričom udávala, že lieky prestala brať. V závere MUDr. Y. O. žiada o neodkladné riešenie nariadenia liečby u P. O..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto považuje krajský súd aj výrok napadnutého uznesenia okresného súdu za zákonný a majúci dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch. Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení dostatočne presvedčivo vyložil, na základe akých dôkazov a úvah dospel k potrebe uložiť P. O. ústavné ochranné psychiatrické liečenie. Keďže odôvodnenie napadnutého uznesenia je podrobné a zrozumiteľné a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje. Aj podľa názoru krajského súdu boli splnené všetky zákonné podmienky na uloženie ústavného ochranného psychiatrického liečenia P. O., nakoľko takáto potreba jednoznačne vyplýva zo záverov posudku znalkyne. Je nepochybné, že ambulantná forma liečby sa v danom prípade javí ako nedostatočná a nesplnila by svoj účel, keďže bolo preukázané, že P. O. po prepustení z nemocnice nenavštívila svojho ambulantného psychiatra, nedala si predpísať lieky, hoci o potrebe takejto liečby bola riadne poučená. Sama P. O. teda preukázala, že nie je ochotná pokračovať v ambulantnej forme liečby a táto by ani podľa názoru krajského súdu nemohla splniť svoj účel.

Pokiaľ P. O. v sťažnosti poukázala na znalecký posudok MUDr. Z., v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že aj s touto skutočnosťou sa dostatočne vysporiadal prvostupňový súd tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia. So záverom prvostupňového súdu sa aj v tomto smere krajský súd v celom rozsahu stotožňuje.

Za nedôvodnú považuje krajský súd aj žiadosť P. O., aby bola vyžiadaná správa od ambulantného psychiatra MUDr. A., či sa pacientka podrobuje liečebnému režimu a užíva predpísané lieky, nakoľko zo správy MUDr. Y. O. jednoznačne vyplýva, že P. O. sa po prepustení z hospitalizácie v nemocnici 11.7.2023 nezúčastnila ani raz kontroly u svojho ambulantného psychiatra a nedala si teda ani predpísať žiadne lieky. Ako už krajský súd vyššie konštatoval, Lenka Jakubovičová, takýmto svojím negatívnym postojom k ambulantnej liečbe preukázala, že takýto druh liečby nemožno u nej považovať za dostatočný, nakoľko by neplnil svoj účel.

Pokiaľ P. O. v sťažnosti uvádza, že jej nebola preukázaná vina v pôvodnom konaní, krajský súd poznamenáva, že v tomto štádiu konania mu neprináleží hodnotiť dôkaznú situáciu vo veci, keď bolo voči menovanej zastavené trestné stíhanie pre nepríčetnosť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje napadnuté uznesenie okresného súdu za zákonné a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom sa nestotožnil so sťažnostnými námietkami P. O., preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.