Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Sp-1-2012.pdf
PDF · 98.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sp/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľky MUDr. T. Z., bytom B. N. XXX, XXX XX B., M., H., zastúpenej advokátskou kanceláriou Lexpert s.r.o., Robotnícka 6, Banská Bystrica, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Dulová, proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Poprad, Partizánska 690/87, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 13. mája 2011, Č. j.: 2011/122/1096-GO takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 13. mája 2011, Č.j.: 2011/122/1096-GO podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 261,82 Eur, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť advokátskej kancelárii Lexpert s.r.o., Robotnícka 6, Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.5.2011 rozhodol odporca ako vecne a miestne príslušný správny orgán vo veci uplatneného reštitučného nároku M. Z. tak, že podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len zákona) nepriznal navrhovateľke vlastnícke právo ani právo na náhradu k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným vo výroku 1. preskúmavaného rozhodnutia, nachádzajúcim sa v kat. úz. F. X. v podiele 1 k celku z dôvodu, že vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedených v § 6 ods. 1, 2 zákona a zároveň z dôvodu, že nespĺňa zákonné podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že správnemu orgánu bolo dňa 10.12.1992 doručené podanie od M. Z., v ktorom žiadal o vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pôde v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. vo vzťahu k nehnuteľnostiam v žiadosti presne uvedeným.
Pôvodným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bola U. Z., rodená U., čo potvrdili aj úplné kópie PKV č. 492 a PKV č. 48 z kat. územia F. X., rovnako z uvedených kópií správny orgán zistil, že na základe rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru (ďalej len „ONV“) Poprad, číslo IX-611/51/Va zo dňa 5.12.1951, bolo v oboch vyššie uvedených PKV dňa 4.1.1952 poznamenané začatie výkupu pozemkov v prospech Československého štátu v zmysle zákona 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Následne dňa 3.11.1956 pod číslom 578 bol zapísaný vklad vlastníckeho práva v prospech Československého štátu na pozemky uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia v PKV č. 492 a PKV č. 48 z kat. územia F. X., teda vlastníctvo pozemkov v tom čase prešlo na štát, avšak na základe rozhodnutia ONV Poprad č. 642/82/Jk z 8.3.1982 bolo právoplatne zrušené rozhodnutie číslo IX-611/51/Va zo dňa 5.12.1951 o výkupe nehnuteľností pôvodne patriacich U. Z., rodenej U..
Na základe uvedených skutočností bolo následne realizované dedičské konanie ohľadne novoobjaveného majetku po nebohej poručiteľke U. Z., rodenej U., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX. Výsledkom tohto dodatočného dedičského konania, ktoré inicioval M. Z. - syn poručiteľky, bolo rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva Bratislava 4, číslo D 556/81 zo dňa 17.5.1982, na základe ktorého bolo vlastnícke právo k pozemkom v kat. území F. X., zapísaným v PKV č. 492 a PKV č. 48, pôvodne patriacim poručiteľke, priznané M. Z. a zároveň mu bola uložená povinnosť vyplatiť spoludedičovi L. Z. - synovi poručiteľky dedičsky podiel, pokiaľ v budúcnosti obdrží za predmetné nehnuteľnosti náhradu.
Voči rozhodnutiu bývalého Štátneho notárstva Bratislava 4, číslo D 556/81 zo dňa 17.5.1982 sa v zákonnej lehote 15 dní odvolal L. Z. - syn poručiteľky. Na základe podaného odvolania Mestský súd v Bratislave uznesením číslo 9Co 35/82 zo dňa 22.11.1982 zmenil napadnuté rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava 4 a ustanovil za dedičov po poručiteľke L. Z. a M. Z. v rovnakých podieloch, čo vyplynulo správnemu orgánu z kópie uznesenia Mestského súdu v Bratislave číslo 9Co 35/82 zo dňa 22.11.1982.
Po smrti pôvodnej oprávnenej osoby M. Z., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, prebehlo dedičské konanie, ktorého výsledkom bolo osvedčenie o dedičstve D 739/2001 Dnot 126/2001, na základe ktorého sa vlastníkom pozemkov uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia stala MUDr. T. Z., bytom: B. N. XXX, XXX XX B. - M., H..
Na základe zistenia vyššie uvedeného bydliska MUDr. T. Z. mal správny orgán za preukázané, že táto nespĺňa podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 zákona, podľa ktorej v prípade úmrtia pôvodnej oprávnenej osoby sú ďalšími oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v takom poradí ako je uvedené v § 4 ods. 2 písm. a) až písm. e) a preto, ak by aj došlo k odňatiu vlastníckeho práva v zmysle zákona, tak by MUDr. T. Z. nemohlo byť toto prinavrátené ani poskytnutá náhrada z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
Ďalej je v rozhodnutí uvedené, že v rámci konania správny orgán z identifikácie číslo P-05/10 K2-105/10, vyhotovenej dňa 29.1.2010 Správou katastra Poprad zistil, že vlastníkom parcely pôvodne zapísanej v PKV č. 48, pôvodná parcela mpč. 1666, je v celosti U. D., bytom X. č. XXX, dátum narodenia: XX.X.XXXX, a táto je zapísaná ako parcela E-KN číslo 2476 na liste vlastníctva číslo XXXX z kat. územia F. X.. Z dôvodu zistenia právneho titulu nadobudnutia uvedenej nehnuteľnosti U. D., resp. jeho právnymi predchodcami, sa správny orgán obrátil so žiadosťou o poskytnutie listiny číslo 2011/122/672-GO zo dňa 28.3.2011 na Okresný súd Poprad. Dňa 5.4.2011 bolo správnemu orgánu doručené Osvedčenie o dedičstve 3D 763/96 D not 172/96 po nebohom U. D., narodenom: XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, naposledy bytom X. č. XXX. Z uvedeného osvedčenia správny orgán zistil, že parcelu mpč. 1666 z PKV č. 48 z kat. územia F. X. nadobudol poručiteľ U. D. spolu s manželkou na základe osvedčenia Nz 182/94 v celosti. Na základe Osvedčenia o dedičstve 3D 763/96 D not 172/96 vyššie uvedenú parcelu zdedil poručiteľov syn U. D., narodený XX.X.XXXX, bytom X. č. XXX.
Z uvedeného vyplýva, že vlastnícke právo k parcelám uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu žiadnym zo spôsobov uvedených v § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona, že MUDr. T. Z. nespĺňa zákonnú podmienku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona.
Včas podaným odvolaním sa navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že ... „napadnuté rozhodnutie jej nebolo do dnešného dňa doručené, avšak bolo vyvesené na úradnej tabuli Obvodného pozemkového úradu v Poprade (ďalej len „OPÚ“). Pre tento spôsob doručovania neboli splnené zákonné podmienky, keďže správnemu orgánu bol účastník konania a tiež jeho adresa známa. Navrhovateľka poštu na adrese, ktorá je správnemu orgánu známa riadne preberá. O tejto skutočnosti informovala navrhovateľka e-mailovou správou aj riaditeľa správneho orgánu a zároveň ho informovala aj o tom, kto je jej právnym zástupcom na území SR, napriek tomu nedošlo k náprave. Nezákonným doručovaním bola navrhovateľka ukrátená na svojich právach.
Tento spôsob doručenia napadnutého rozhodnutia vyvolal u navrhovateľky značnú nedôveru a právnu neistotu. Hoci napadnuté rozhodnutie nebolo navrhovateľke do dnešného dňa doručené, a teda jej ešte ani nezačala plynúť lehota na podanie odvolania, tak navrhovateľka z opatrnosti podáva voči rozhodnutiu odvolanie.
Napadnuté rozhodnutie je nejasné a ako také aj nepreskúmateľné. Táto nejasnosť vyvoláva u navrhovateľky právnu neistotu, či v dôsledku tohto rozhodnutia má byť nejakým spôsobom postihnuté jej vlastnícke právo k pozemkom zapísaným v katastri nehnuteľností v katastrálnom území F. X., obci F. X., okres P. na liste vlastníctva č. XXX a XXX (to sú pozemky uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, keďže sú už evidované na liste vlastníctva).
Správny orgán konštatuje, že vlastnícke právo k pozemkom uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedených v § 6 ods. 1 a ods. 2 ZoÚVVkP. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že síce vlastníctvo k pozemkom prešlo v minulosti na štát, ale rozhodnutie na základe ktorého k tomu došlo, bolo neskôr zrušené. Z toho dôvodu ostali pozemky vo vlastníctve predkov navrhovateľky, kde ich po U. Z., rod. U. zdedili L. Z. a M. Z. (každý 1/2) a po M. Z. zdedila pozemky (resp. spoluvlastnícky podiel poručiteľa k nim) navrhovateľka. Na základe týchto skutočností potom správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že navrhovateľka sa stala vlastníčkou dotknutých pozemkov v súlade s osvedčením o dedičstve D 739/2001 Dnot 126/2001.
Keďže správny orgán dospel k záveru, že navrhovateľka je vlastníčkou pozemkov titulom dedenia, nebolo potrebné žiadosť o priznanie vlastníckeho práva k pozemkom ďalej posudzovať, zaoberať sa podmienkami priznávania vlastníckeho práva k pozemkom a napokon nepriznanie vlastníckeho práva k pozemkom odôvodniť nesplnením podmienky trvalého pobytu navrhovateľky. Rozhodnutie sa rozoberaním skutočností nesúvisiacich so skutkovým stavom stalo nejasným a nezrozumiteľným a ako také vyvolalo u navrhovateľky obavu, že jej dedením riadne nadobudnuté vlastnícke právo k pozemkom má byť napadnutým rozhodnutím obmedzené, resp. odňaté. Pokiaľ by tomu tak bolo, tak by v podstate išlo o vyvlastnenie, pre ktoré neboli splnené podmienky.
V prípade, ak správny orgán nevydá nového rozhodnutie, ktorým v celom rozsahu vyhovie opravnému prostriedku navrhovateľky, žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods.1, 2 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len zákona), ktorým správny orgán nepriznal navrhovateľke vlastnícke právo ani právo na náhradu k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným v rozhodnutí z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok stanovených v § 4 ods. 2 písm. a) a v § 6 ods. 1, 2 zákona.
Vychádzajúc z obsahu námietok uvedených v opravnom prostriedku súd skúmal, či správny orgán dodržal procesný postup upravený v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), či riadne konal s účastníkmi konania, či neboli porušené ich procesné práva upravené v § 3 ods. 2 a v § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku a či vzhľadom na túto skutočnosť správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie.
Žiadne rozhodnutie nemôže byť zákonné, ak nebol dodržaný procesný postup.
Je nesporné, že aj v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. bol správny orgán povinný postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.
Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 14 ods. 1, 2 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 16 ods. 2 správneho poriadku správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 26 ods. 1 správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.
Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia aj administratívneho spisu vyplýva, že po smrti M. Z. ktorý zomrel v priebehu správneho konania, t.j. po uplatnení reštitučného nároku a pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, sa stala závetnou dedičkou MUDr. T. Z., bytom B. N. XXX, XXX XX B. - M., H.. Vyplýva to aj z osvedčenia o dedičstve D 739/2001 Dnot 126/2001, v ktorom je adresa MUDr. Z. taká, ako je to uvedené vyššie.
Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní t.j. ešte pred vydaním rozhodnutia, bolo preto ďalej konať s touto účastníčkou konania, tejto účastníčke umožniť uplatniť jej procesné práva (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku) a až tak vo veci rozhodnúť.
Správny orgán uvedeným spôsobom nepostupoval, vydal rozhodnutie bez toho, aby konal s navrhovateľkou ako s účastníčkou konania a keďže jej odňal jej procesné práva, medzi inými aj právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhovať dôkazy, rozhodol predčasne na základe neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu.
Nesprávne postupoval správny orgán, ak až preskúmavané rozhodnutie doručoval na adresu MUDr. Z., ak neakceptoval jej mailové podanie zo dňa 7.11.2011 ktorým žiadala o zrušenie uznesenia o ustanovení opatrovníka, nakoľko jej adresa na ktorú mal správny orgán doručovať rozhodnutie je stále aktuálna, riadne na nej poštu preberá a má záujem sa predmetnej veci účastniť s tým, že z dôvodu jej neprítomnosti ju bude zastupovať advokát na Slovensku, JUDr. Roman Dula.
Neobstojí ani tvrdenie správneho orgánu vo vyjadrení zo dňa 9.1.2012, že na mail zo dňa 7.11.2011, ktorý nebol opatrený elektronickým podpisom, s poukazom na § 19 ods. 1 správneho poriadku neprihliadal, pretože jeho úlohou bolo presne a úplne zistiť skutkový stav, nepristupovať k veci formálne, ale prihliadať na špecifickosť prípadu, skutočnosť, či MUDr. Z. poverila zastupovaním JUDr. Dulu preveriť prípisom adresovaným JUDr. Dulovi (§ 3 ods. 2 posledná veta, § 19 ods. 3 správneho poriadku), pričom treba zdôrazniť, že správny poriadok v § 19 neupravuje, že ak podanie urobené elektronickými prostriedkami nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, tak naň správny orgán neprihliada.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.
Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, v súčinnosti s navrhovateľkou ako účastníčkou konania tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku a rozhodnutie náležite odôvodniť.
Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania v sume 261,82 Eur tak, ako ich správne vyčíslil a špecifikoval právny zástupca navrhovateľky. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom a podanie opravného prostriedku zo dňa 5.12.2011, t.j. 2 x 123,50 Eur podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a 2 x 7,41 Eur tzv. režijný paušál, t.j. spolu 261,82 Eur (247 + 14,82 = 261,82).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).