Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-2269-2010.pdf
PDF · 83.31 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/2269/2010
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, proti povinnému: GEO - tour, s.r.o., IČO: 36 299 961, Kmeťova 2, 010 01 Žilina, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,90 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 24.05.2010, exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, č. 7000155944/8180 zo dňa 04.02.2010 a žiadosti exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 072717 * dňa 07.06.2010.
Podaním doručeným súdu dňa 28.01.2011 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúcie pre nemajetnosť povinného, pričom došlo aj k jeho výmazu z obchodného registra. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie pri zastavení vo výške 85,28 eur.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5 CbR/158/2009-24 zo dňa 04.08.2010, ktorým bola obchodná spoločnosť GEO - tour, s.r.o. zrušená bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom GEO - tour, s.r.o., so sídlom Hotel Slovan, Kmeťova 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 299 961 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 16.11.2010 vymazaná.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 16.11.2010 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. l EP, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.3.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného, ktorý svojím návrhom na vykonanie exekúcie už v čase neexistencie povinného spôsobil, že exekučné konanie začalo napriek zákonnej prekážke a preto muselo dôjsť k zastaveniu exekučného konania.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 28.01.2011 a predloženého exekútorského spisu EX 1390/2010, súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 56,90 eur, ktorá pozostáva z:
1/ minimálnej odmeny podľa § 14 vyhlášky vo výške 33,19 eur
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 14,23 eur (§ 22 vyhlášky):
· Poštovné 14,10 eur
· Bankový poplatok 0,13 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 47,42 eur, pričom priznané DPH predstavuje sumu 9,48 eur.
Sumár: 33,19 eur + 14,23 eur + 9,48 eur (20%DPH) = 56,90 eur.
V časti hotové výdavky súd nepriznal uplatňované položky použitý papier a toner - 8,40 eur, obálky - 1,40 eur, účtovná firma - 2,00 eur, spisový obal 0,27 eur, manipulácia so spisom - 8,07 eur, účtovné doklady - 0,02 eur, predtlačené poštové šeky - 0,03 eur, euroobal - 0,26 eur, internet - 0,50 eur, pretože neboli preukázané a ich výška je nepreskúmateľná.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.
Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti.
Súd rovnako nepriznal súdnym exekútorom uplatnenú náhradu za stratu času podľa
§ 23 vyhlášky - 15 x polhodina = 9,90 eur, ktorá bola súdnym exekútorom uplatnená za zanesenie každej zásielky na poštu exekútorom, ktorá je mimo sídla exekútorského úradu, pretože predmetná náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi za úkony exekučnej činnosti, ktoré vykoná mimo sídla exekútorského úradu, avšak zanesenie zásielky na poštu nie je úkonom exekučnej činnosti, preto súd tuto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.