Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8P-120-2012.pdf
PDF · 69.06 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/120/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci navrhovateľa M.Š. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom Bôrka 162 proti odporkyni B. Z. r. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom trvale U. XXX, t. č. K. XXX, o zrušenie výživné pre dospelé dieťa, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa M. Z., nar. XX. X. XXXX voči odporkyni B. Z., nar. XX. X. XXXX, dňom 6. 8. 2012.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni od 6. 8. 2012. Vo svojej výpovedi uviedol, že dcéra B., ktorá už dovŕšila 18 rokov a skončila Strednú odbornú školu v Š., už dlhšiu dobu žije s ním v spoločnej domácnosti v K. č. XXX, pretože odišla od matky pre nezhody s jej druhom. Aj v čase, keď chodila ešte do školy, už dochádzala z K. do Š., pričom on jej uhrádzal aj cestovné a všetky výdavky, ktoré mala spojené s návštevou školy. Spolu s nimi žije v spoločnej domácnosti aj jeho mal. syn, - brat odporkyne, ktorého má vo svojej výchove a voči ďalšej dcére, ktorá je maloletá a je vo výchove matky, má vyživovaciu povinnosť, ktorú si pravidelne plní vo výške 20,- Eur. T. č. má dcéra možnosť zamestnať sa v rámci aktivačných prác pri Obecnom úrade v K. a nebude odkázaná na vyživovaciu povinnosť z jeho strany už aj s poukazom na to, že má ďalej záujem sa o ňu starať a finančne jej vypomáhať.
Na doplnenie uviedol, že je nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi a príspevok k dávke vo výške 186,89 Eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkaznými listinami - správami Sociálnej poisťovne P., správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Rožňave, Obecného úradu U., Obecného úradu K.P., ako aj pripojeným spisom tun. súdu sp. zn. 7 P 346/2007.
Navrhovateľ trval na podanom návrhu z dôvodov vyššie uvedených a zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni sa domáhal od podania návrhu na súd, t. j. od 6. 8. 2012.
Odporkyňa s návrhom odporcu súhlasila. Súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti zo strany otca, pretože má možnosť sa zamestnať a vykonávať aktivačné práce a nebude odkázaná na vyživovaciu povinnosť z jeho strany. Uviedla, že od marca tohto roku žije aj so svojim maloletým bratom v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý zabezpečuje o ňu celkovú starostlivosť.
Podľa § 62 ods. 1/ Zákona o rodine /ZR/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 65 ods. 3/ Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že odporkyňa nadobudla plnoletosť, ukončila štúdium na strednej škole a má možnosť v mieste bydliska vykonávať aktivačné práce. Súd vzhľadom na tú skutočnosť, že odporkyňa súhlasila s návrhom navrhovateľa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zrušil a to dňom 6. 8. 2012.
V predmetnej veci súd ale poznamenáva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom ako zákonná povinnosť nerozlišuje medzi maloletým a plnoletým oprávneným. Preto nemožno vyvodiť záver, že vyživovacia povinnosť rodiča k plnoletému dieťaťu vznikne až súdnym rozhodnutím. Konanie o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu možno začať len na návrh. Aktívne legitimované na podanie návrhu je plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné sa samo živiť. Pasívne legitimovaný je rodič, ktorý si voči tomuto dieťaťu riadne neplní vyživovaciu povinnosť. Nie je pritom rozhodujúce, či oprávnený a povinný spolu žijú v spoločnej domácnosti a dokonca ani to, či sa stýkajú, resp. spolu komunikujú.
Z ustanovenia vyššie citovaného § 65 Zákona o rodine nemožno však vyvodiť záver, že rodič plnoletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, nemá voči nemu vyživovaciu povinnosť a že táto povinnosť mu vznikne až súdnym rozhodnutím. Naopak, rodič, pokiaľ plnoleté dieťa nie je schopné samo sa živiť, jeho povinnosťou je prispievať na jeho výživu dobrovoľne, keďže dieťa aj plnoleté má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a to až do 26-teho roku jeho veku. Aj v danom prípade odporkyňa, pokiaľ nebude mať možnosť zamestnať sa a bude bez príjmu t. j. nebude existovať iný spôsob zabezpečenia jej výživy (dávkami soc. pomoci) a navrhovateľ dobrovoľne nebude prispievať na jej výživu podľa svojich zárobkových schopností a možností, súd na základe návrhu odporkyne obnoví vyživovaciu povinnosť zo strany navrhovateľa, hoci nič nebráni navrhovateľovi plniť si vyživovaciu povinnosť voči odporkyni dobrovoľne.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 150 O. s. p., keď súd účastníkom nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v povahe veci, keď predmetom konania bolo rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, vzhľadom na to, že účastníci sa tohto práva vzdali na pojednávaní do zápisnice.