Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_TT-20S-154-2022.pdf
PDF · 177.02 KB
Case nature
Area
Subarea
TT-20S/154/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: HIRK spol. s r.o., IČO: 31 355 404, Niklová 3962, 926 01 Sereď, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., IČO: 50 289 934, Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava, za ktorú koná Mgr. Filip Lebovič, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, Lazovná 5952/63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102635545/2022 zo dňa 23.09.2022, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenská republika č. 102635545/2022 zo dňa 23.09.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Napadnutým rozhodnutím č. 102635545/2022 zo dňa 23.09.2022 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Senica (ďalej len „správca dane“) č. 101709514/2022 zo dňa 08.06.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2018 v sume 299 968,93 Eur na základe neuznania odpočítania dane z nákupu pohonných hmôt (ďalej aj „PHM“) od dodávateľov Laser Systems s.r.o. a PETROLCO s.r.o.
2. Správca dane vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu zameranú na DPH za zdaňovacie obdobia január 2018, apríl 2018, august 2018 až október 2018. Daňová kontrola bola začatá dňa 01.10.2019 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102106566/2019 zo dňa 06.09.2019, pričom bola opakovane prerušovaná z dôvodu pandémie COVID-19 a z dôvodu potreby získania informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“). Výsledkom daňovej kontroly bol Protokol č. 100398332/2022 zo dňa 01.03.2022 (ďalej len „Protokol“), ktorého súčasťou bola i výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Protokol bol žalobcovi doručený 07.03.2022.
3. V rámci vyrubovacieho konania, začatého dňa 08.03.2022, sa žalobca k Protokolu vyjadril podaním doručeným správcovi dane 20.04.2022. Dňa 02.06.2022 bolo uskutočnené ústne pojednávanie, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101633699/2022 ako posledný úkon vo vyrubovacom konaní.
4. Správca dane vydal dňa 08.06.2022 prvostupňové rozhodnutie. Vychádzal z výsledkov vykonanej daňovej kontroly, v rámci ktorej zistil, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 01.01.2018 do 31.12.2018 (ďalej len „zákon o DPH“) uhradenej žalobcom na vstupe na základe dodávateľských faktúr vystavených pre žalobcu v predmetnom zdaňovacom období (august 2018) zo strany jeho dodávateľa (a) spoločnosti Laser Systems s.r.o. na základe 30-tich faktúr špecifikovaných v prvostupňovom rozhodnutí za dodanie PHM spolu v sume odpočítanej dane 176 196,23 Eur a (b) spoločnosti PETROLCO s.r.o. na základe 22 faktúr špecifikovaných v prvostupňovom rozhodnutí za dodanie PHM spolu v sume odpočítanej dane 123 772,70 Eur, t.j. spolu za celé obdobie august 2018 v sume 299 968,93 Eur.
5. Vo vzťahu k faktúram vystavených dodávateľom Laser Systems s.r.o. (od 28.05.2019 s obchodným menom Laser Systems s.r.o. v likvidácii) správny orgán ustálil, že predmetom 30-tich faktúr vystavených za obdobie august 2018 boli PHM, ktoré sa v čase začatia prepravy nachádzali v Rakúsku a teda dodanie PHM bolo s miestom plnenia v Rakúsku, kde došlo aj k prenosu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu ešte predtým ako došlo k preprave. Tovar bol prepravovaný z miesta nakládky OMV Raff Lager Lobau, Viedeň, Rakúsko priamo odberateľovi HIRK spol. s r.o., pričom preprava nebola počas preverovaných zdaniteľných obchodov prerušená. Správca dane v priebehu daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobia zistil reťazové obchody medzi spoločnosťami Raff Lager Lobau, IČ DPH ATU48359903 - OMV Slovensko, s.r.o., IČ DPH ATU57900588 – SP Consulting s.r.o., IČ DPH SK2120373750 - Laser Systems s.r.o., IČ DPH SK2120522305 - HIRK spol. s r.o., kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi treťou osobou na účet spoločnosti Laser Systems s.r.o. Podľa dokumentov z Colného úradu správca dane zistil, že odosielateľom PHM bola spoločnosť OMV Downstream GmbH, Viedeň, miesto odoslania OMV Downstream GmbH, Kledering. Príjemcom uvedeným na dokumentoch bola spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o., Bratislava a miestom určenia bola spoločnosť HIRK spol. s r.o., Sereď. Na základe tejto skutočnosti, ide podľa správcu dane o jedno dodanie, resp. jednu prepravu, kedy došlo k dodaniu tovaru cez Laser Systems s.r.o. spoločnosti HIRK spol. s r.o. bez prekládky zo skladu v Rakúsku. Miesto dodania mal tovar v štáte, v ktorom sa nachádzal, keď začala preprava podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a ide teda o tzv. pohyblivú dodávku bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku.
6. Vo vzťahu k faktúram vystavených dodávateľom PETROLCO s.r.o. správny orgán ustálil, že predmetom 22 faktúr vystavených za obdobie august 2018 boli PHM, ktorých časť sa v čase začatia prepravy nachádzala v Rakúsku a časť v Českej republike a teda dodanie PHM bolo s miestom plnenia v Rakúsku alebo v Českej republike, kde došlo aj k prenosu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu ešte predtým ako došlo k samotnej preprave.
7. V prípade dodávateľa PETROLCO s.r.o. s miestom dodania PHM v Rakúsku bol tovar prepravovaný z miesta nakládky OMV Raff Lager Lobau, Viedeň, Rakúsko priamo odberateľovi HIRK spol. s r.o., pričom preprava nebola počas preverovaných zdaniteľných obchodov prerušená. Správca dane v priebehu daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobia zistil reťazové obchody medzi spoločnosťami Raff Lager Lobau, IČ DPH ATU48359903 - OMV Slovensko, s.r.o., IČ DPH ATU57900588 – VENGA TRADE s.r.o., IČ DPH SK2120281966 - PETROLCO s.r.o., IČ DPH SK2023884885 - HIRK spol. s r.o., kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi treťou osobou na účet spoločnosti PETROLCO s.r.o. Podľa dokumentov z Colného úradu správca dane zistil, že v prípade miesta plnenia v Rakúsku bola odosielateľom PHM spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o., IČ DPH ATU57900588, a príjemcom bola spoločnosť VENGA TRADE s.r.o. Na základe tejto skutočnosti, ide podľa správcu dane o jedno dodanie, resp. jednu prepravu, kedy došlo k dodaniu tovaru cez PETROLCO s.r.o. spoločnosti HIRK spol. s r.o. bez prekládky zo skladu v Rakúsku. Miesto dodania mal tovar v štáte, v ktorom sa nachádzal, keď začala preprava podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a ide teda o tzv. pohyblivú dodávku bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku.
8. V prípade dodávateľa PETROLCO s.r.o. s miestom dodania PHM v Českej republike bol tovar prepravovaný z miesta nakládky ČEPRO a.s., Praha, stredisko Střelice v Českej republike priamo odberateľovi HIRK spol. s r.o., pričom preprava nebola počas preverovaných zdaniteľných obchodov prerušená. Správca dane v priebehu daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobia zistil reťazové obchody medzi spoločnosťami ČEPRO a.s., Praha, - DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Slovinsko, VAT: SI21157057 - VENGA TRADE s.r.o., IČ DPH SK2120281966 - PETROLCO s.r.o., IČ
DPH SK2023884885 – HIRK spol. s r.o., kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi treťou osobou na účet spoločnosti PETROLCO s.r.o. Podľa dokumentov z Colného úradu a na základe MVI správca dane zistil, že v prípade miesta plnenia v Českej republike bola odosielateľom pohonných hmôt spoločnosť ČEPRO a.s., Česká republika a príjemcom bola spoločnosť Správa strategických surovín, s.r.o. a v niektorých prípadoch DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Slovinsko, pričom miesto vykládky bola spoločnosť HIRK spol. s r.o., Sereď. Z dodacích nákladných listov a na základe MVI mal správca dane následne za preukázané, že odberateľom nebola spoločnosť VENGA TRADE, ale tovar bol prepravený priamo zo spoločnosti ČEPRO a.s., stredisko Střelice v Českej republike do spoločnosti HIRK spol. s r.o., Sereď. Na základe týchto skutočnosti, ide podľa správcu dane o jedno dodanie, resp. jednu prepravu, kedy došlo k dodaniu tovaru cez PETROLCO s.r.o. spoločnosti HIRK spol. s r.o. bez prekládky zo skladu v Českej republike. Miesto dodania mal tovar v štáte, v ktorom sa nachádzal, keď začala preprava podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a ide teda o tzv. pohyblivú dodávku bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku.
9. Pokiaľ (ktorémukoľvek) dodávateľovi v tuzemsku nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, odberateľovi nevzniklo pri predmetných dodaniach právo na uplatnené odpočítanie dane a fakturovaná daň je splatná len z titulu jej uvedenia vo faktúre. Správca dane odkázal, okrem iného, aj na § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého je predmetom dane dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Ak je ten istý tovar predmetom dvoch alebo viacerých za sebou idúcich dodávok tovaru, ale s jedným pohybom tovaru v rámci Spoločenstva, a to od prvého dodávateľa tovaru priamo k poslednému odberateľovi v reťazci, potom ide o tzv. reťazový obchod. Dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov, ktorý sa zúčastňuje na reťazovom obchode, môže previesť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Každý zmluvný vzťah v rámci reťazového obchodu je potrebné posudzovať samostatne. Tovar je dodaný priamo prvým dodávateľom v reťazci poslednému odberateľovi. Pre účely DPH sa každý dodávateľ v reťazci považuje za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. Iba jedno dodanie tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť spojené s prepravou (pohyblivá dodávka), ostatné dodávky tovaru sa uskutočňujú bez prepravy (nepohyblivá dodávka) a miestom ich dodania je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
10. Správca dane konštatoval, že na skutočnosti alebo úkony, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak daňový subjekt nebol oprávnený, alebo výsledkom ktorých je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Z kontrolných zistení podľa správcu dane jednoznačne vyplýva, že dodávateľom daňového subjektu (Laser Systems s.r.o. a PETROLCO s.r.o.) nevznikla daňová povinnosť, preto nie je možné, aby si daňový subjekt (žalobca) uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
11. Vzhľadom na uvedené správca dane nepriznal žalobcovi ako daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH vo výške 299 968,93 Eur z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a PETROLCO s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH s tým, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Vzniku daňovej povinnosti predchádza dodanie tovarov v tuzemsku, pričom v prípade sporných dodávateľov žalobcu k dodaniu tovaru nedošlo na území Slovenskej republiky. Keďže daň zistená po daňovej kontrole sa odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní, správca dane ju dovyrubil vo výške 299 968,93 Eur.
12. Na podklade odvolania podaného žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie správcu dane a dňa 23.09.2022 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil. Mal za to, že správca dane vykonal dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržanie ustanovení osobitných predpisov. Dokazovanie vykonal v súlade s § 24 daňového poriadku a so zásadami správy daní podľa § 3 daňového poriadku a jeho závery zodpovedajú zásadám správneho uváženia a sú v súlade s hmotnoprávnymi predpismi. Výsledky dokazovania bez pochybností nepreukazujú, že dodanie tovaru bolo uskutočnené tak, ako deklarujú
sporné faktúry. Rozhodnutie správcu dane v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok zakladá, a skutkový stav bol náležite zistený.
II. Správna žaloba
13. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 23.11.2022 na Krajský súd v Trnave sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca v žalobe zhrnul priebeh administratívneho konania a rozhodnutia daňových orgánov označil za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda z dôvodov, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý daňové orgány vzali za základ rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. Žalobca zároveň požiadal o nariadenie pojednávania podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP a o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.
14. Žalobca uviedol, že dlhodobo podniká v oblasti distribúcie PHM, ktoré nakupuje od rôznych dodávateľov, pričom v posudzovanom zdaňovacom období nakupoval pohonné hmoty aj od dodávateľov PETROLCO s.r.o. a Laser Systems s.r.o., ktorým za dodávky tovaru riadne zaplatil kúpnu cenu vrátane DPH. Tento tovar následne distribuoval, DPH riadne vykázal a uplatnil si nárok na odpočítanie dane na vstupe za prijaté plnenia v súlade s § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Správca dane však žalobcovi nárok na odpočítanie DPH zamietol, pričom nespochybnil samotné dodanie tovaru. Sporné dodávateľské faktúry posúdil tak, že tieto boli vystavené na dodávku tovaru s miestom dodania mimo územia Slovenskej republiky, a to len na základe skutočnosti, že bola uskutočnená iba jedna preprava tovaru a žalobca mal vedomosť o tom, odkiaľ tovar pochádza.
15. V rámci uplatnených dôvodov správnej žaloby žalobca konkrétne namietal, že napriek pomerne rozsiahlemu odôvodneniu rozhodnutí daňových orgánov nebolo jasne a zrozumiteľne vysvetlené, na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov dospel správca dane k záveru, kedy žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník. Išlo pritom o kľúčovú otázku rozhodujúcu pre právne posúdenie veci. Ani žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s konkrétnymi odvolacími námietkami k tejto otázke. Pre správne určenie miesta dodania podľa žalobcu nepostačuje len preukázanie skutočnosti, že išlo o jedinú prepravu týchto tovarov, ale je potrebné na základe riadne zisteného skutkového stavu zistiť, kedy žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) z 23.04.2020 Herst, C-401/18, v ktorom SD EÚ vyslovil: „V tejto súvislosti by sa úkon prepravy pohonných hmôt, t. j. premiestnenie tohto tovaru z prvého členského štátu do druhého členského štátu, nemal považovať za rozhodujúci na určenie, či bolo prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník, bez zohľadnenia akejkoľvek inej okolnosti umožňujúcej predpokladať, že k takémuto prevodu došlo ku dňu tejto prepravy“ (Herst, bod 39). Žalovaný podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí neuvádza, z akých konkrétnych dokladov a vyjadrení má byť moment prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník preukázaný. Žalobca v priebehu daňového konania preukazoval, že v čase začatia prepravy v Rakúsku a v Českej republike s tovarom nenakladal ako vlastník, preto ak žalovaný tvrdí, že miesto dodania tovaru bolo iné, dôkazné bremeno zaťažuje práve daňové orgány. Rozhodnutia daňových orgánov sú vzhľadom na nedostatok jasného a zrozumiteľného odôvodnenia týchto skutočností nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepresvedčivosť a arbitrárnosť rozhodnutí podľa žalobcu spočíva aj v tom, že žalovaný posudzoval nárok na odpočítanie dane zo všetkých dodávok tovaru a od všetkých dodávateľov v kontrolovanom období ako celok, napriek tomu, že v jednotlivých prípadoch bol rozdielny skutkový stav (najmä pokiaľ ide o spôsob zabezpečenia prepravy tovaru).
16. Nesprávne právne posúdenie podľa žalobcu tkvie v tom, že daňové orgány sa pri určení miesta dodania tovaru obmedzili na zohľadnenie jedinej skutočnosti, a to existencie jednej prepravy tovaru z iného členského štátu na miesto určenia na území Slovenskej republiky. Je však potrebné uskutočniť všeobecné posúdenie všetkých osobitných okolností prejednávanej veci, najmä je potrebné určiť, v ktorom momente bolo druhýkrát prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na koncového príjemcu. Priradenie prepravy jednému alebo druhému nadobudnutiu z reťazca po sebe idúcich nadobudnutí v zásade závisí od časového kritéria, pokiaľ kladie dôraz na okamih, kedy boli splnené podmienky týkajúce sa prepravy v rámci Spoločenstva a prevodu práva nakladať s tovarom
ako vlastník. Ak prvý nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník na území členského štátu prvej dodávky, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo pre DPH pridelené týmto iným členským štátom, preprava v rámci Spoločenstva sa musí pripísať prvej dodávke pod podmienku, že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia prepravy v rámci Spoločenstva. Žalobca odkazuje na rozsudky SD EÚ vo veciach EMAG Handel Eder (C-245/04 zo 06.04.2006), Euro Tyre Holding (C-430/09 zo 16.12.2010), VSTR (C-587/10 z 27.09.2012, AREX CZ (C-414/17 z 19.12.2018), Toridas (C-386/16 z 2607.2017).
17. V prípade dodávateľa Laser Systems s.r.o. žalobca namieta, že moment prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu bol určený iba na základe jedinej skutočnosti, že preprava nebola prerušená. Samotná medzinárodná dodacia doložka Incoterms CPT (preprava platená do; dohodnuté miesto určenia), ktorá bola uvedená na faktúrach od Laser Systems s.r.o., má vplyv na prechod rizík na kupujúceho odovzdaním tovaru prvému dopravcovi, no nerieši otázku prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Rozhodujúci má byť však iba prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník a nie prechod nebezpečenstva škody na tovare. V prípade dodávateľa PETROLCO s.r.o. správca dane vôbec neuvádza, ako posúdil otázku prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu a tento nedostatok neodstránil ani žalovaný. Žalobca tovar vo všetkých prípadoch prevzal až na území Slovenskej republiky. Do doby jeho prevzatia, potvrdenia dodacieho listu a úhrady vystavenej faktúry žalobca nemal žiadne práva k tovaru a nenakladal s ním ako vlastník. Správca dane nepreukázal, že by dodávateľ vykonávajúci prvú dodávku predmetného tovaru bol jeho nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar bude opätovne predaný inej zdaniteľnej osobe predtým, než opustí členský štát dodania. Pokiaľ existovali v danej veci pochybnosti, daňové orgány mali postupovať v zmysle zásady in dubio mitius (v pochybnostiach miernejšie). Žalobca zhrnul, že daňové orgány pochybili, ak pri právnom posúdení veci nezohľadnili skutočnosť, že žalobca na základe zmluvne dohodnutých podmienok nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník až po ukončení prepravy.
18. V rámci nesprávneho zistenia skutkového stavu žalobca žalovanému vytkol, že ním tvrdené skutočnosti o tom, že žalobca nakladal s tovarom ako vlastník ešte pred začatím prepravy, dostatočne a presvedčivo nepreukázal, pričom dôkazné bremeno žalobcu ako daňového subjektu bolo plne vyčerpané predložením listinných podkladov v daňovom konaní. Skutkové závery žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pričom z jeho strany ide o hrubé skresľovanie a zovšeobecňovanie zistených skutočností, kde žalovaný zmiešal dokopy všetkých dodávateľov a všetky dodávky, a z toho odvodil všeobecný záver. Žalobca nepoprel, že prepravu tovaru v niektorých prípadoch zabezpečoval v pozícii prepravcu, resp. prostredníctvom svojich cisternových návesov. Podľa žalobcu však nemôže obstáť skutkový záver žalovaného, ktorý všetky prepravy tovaru od všetkých dodávateľov zovšeobecnil a navodil dojem, že žalobca bol vždy nejakým spôsobom zapojený do vykonávania prepravy, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože veľká časť prepráv bola práve naopak vykonávaná prepravcami zabezpečenými zo strany dodávateľov tovaru a vlastnými vozidlami týchto prepravcov. Tento spôsob prepravy žalovaný úplne opomenul vyhodnotiť. Žalobca dodal, že samotná vedomosť žalobcu o tom, odkiaľ tovar pochádza a ako bude prepravovaný, nemôže mať vplyv na to, kedy došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, a ktorému dodaniu je možné pripísať prepravu tovaru v rámci Spoločenstva.
19. Vo vzťahu k dodávateľovi Laser Systems s.r.o. žalobca poukazuje na spôsob vykonávania prepravy tovaru (i) prepravcom O.G.TRANS s.r.o., pričom prepravu vždy objednával a riadil dodávateľ Laser Systems s.r.o. a tento prepravca vykonával prepravu výlučne vlastnými vozidlami a fakturoval ju iba dodávateľovi Laser Systems s.r.o. a (ii) žalobcom vozidlami žalobcu, ktorý ale následne cenu prepravy vždy fakturoval spoločnosti Laser Systems s.r.o. v zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy o realizácii dodávok PHM. Aj v tomto druhom prípade sa mal žalobca stať odberateľom tovaru až po ukončení prepravy na miesto určenia; žalobca konal iba ako prepravca tovaru.
20. Vo vzťahu k dodávateľovi PETROLCO s.r.o. žalobca poukazuje na spôsob vykonávania prepravy tovaru (i) prepravcom KLACSKA s.r.o., pričom prepravu vždy objednával a riadil dodávateľ PETROLCO s.r.o. a tento prepravca vykonával prepravu výlučne vlastnými vozidlami a fakturoval ju iba dodávateľovi PETROLCO s.r.o. a (ii) prepravcom Limited Transport s.r.o., pričom prepravu vždy objednával a riadil dodávateľ PETROLCO s.r.o. a tento prepravca prepravu vykonával výlučne vlastnými motorovými vozidlami (ťahačmi) a čiastočne aj s použitím zapožičaných cisternových návesov žalobcu; prepravu
prepravca Limited Transport s.r.o. fakturoval vždy iba dodávateľovi PETROLCO s.r.o. Samotná skutočnosť, že niektoré vozidlá (ťahače) nepatrili prepravcovi Limited Transport s.r.o., ktorý si ich prenajímal od inej osoby – spoločnosti Petrol Oil Group SE – nemôže byť dôvodom, ktorý bez ďalšieho spochybní vykonanie prepravy. Prepravcovi Limited Transport s.r.o. žalobca na účel dodávky od PETROLCO s.r.o. zároveň zapožičal cisternový náves (bez ťahačov), čo taktiež nemôže preukazovať prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník, keďže ťahač a vodiča zabezpečoval sám prepravca a celú prepravu riadil a objednával PETROLCO s.r.o.
21. Vo vzťahu k dodávateľovi PETROLCO s.r.o. navyše žalobca namieta, že v zdaňovacom období august 2018 mu tento dodávateľ dodával PHM len od prvotného dodávateľa ČEPRO a.s., Česká republika a nie aj od výrobcu OMV RAFF LAGER LOBAU, Rakúsko, ako uvádzajú správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach.
22. Daňové orgány taktiež nebrali do úvahy zmluvné podmienky Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a PETROLCO s.r.o. a Rámcovej kúpnej zmluvy o realizácii dodávok PHM zo dňa 23.01.2018 uzatvorenej medzi žalobcom a Laser Systems s.r.o., z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca mohol s tovarom nakladať ako vlastník až po jeho dodaní na miesto určenia. Podľa žalobcu postupom daňových orgánov tiež došlo k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní s poukazom na iné identické prípady, v ktorých bol nárok na odpočítanie dane uznaný. Žalobca vzhľadom na predchádzajúcu aplikačnú prax daňových orgánov považoval ním uplatňovaný spôsob odpočítania dane za oprávnený. V dôvere v takýto postup daňových orgánov žalobca podľa jeho vyjadrenia aj v neskorších obdobiach vstupoval do typovo obdobných právnych vzťahov, riadne uhrádzal svojim dodávateľom kúpnu cenu tovaru vrátane DPH a vychádzal z predpokladu, že mu bude aj v iných typovo obdobných prípadoch nárok na odpočítanie dane uznaný.
23. Na základe uvedených skutočností v rámci žalobného návrhu žalobca žiadal, aby súd zrušil prvostupňové rozhodnutie i napadnuté rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f), ods. 3 písm. a) a ods. 4 SSP.
III. Vyjadrenie žalovaného
24. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že žalovaný i prvostupňový orgán priamo vyhodnotili reálny vplyv predložených dôkazov na uplatnené právo odpočítania dane a na základe tohto vyhodnotenia vyslovili záver o existencii alebo neexistencii dôvodu pre uznanie tohto práva v zmysle zákona o DPH. Žalovaný zrozumiteľne odôvodnil skutočnosti dôležité pre meritum veci – právo na odpočítanie dane v nadväznosti na určenie miesta dodania tovaru. Žalovaný dal odpoveď na námietky nastolené žalobcom, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie, ktoré jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je rozhodnutie dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a skutkový stav je správne a riadne posúdený. Navrhol, aby pôvodne Krajský súd v Trnave žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
25. Podľa žalovaného žalobca, ako aj jeho deklarovaní dodávatelia, mali vedomosť o tom, ako a kto bude reálne zabezpečovať prepravu, ako aj o úmysle kupujúceho v okamihu nadobudnutia, vzhľadom k tomu, že tovar bol prepravovaný aj vozidlami, resp. cisternami žalobcu priamo k žalobcovi. K právu nakladať s tovarom žalovaný dodáva, že z vyjadrení žalobcu vyplýva, že sa spoliehal na skutočnosť, že ak nakupuje tovar od platiteľa dane so sídlom v tuzemsku, automaticky daň vzniká v tuzemsku a jeho dodávateľ je povinný mu vystaviť faktúru s tuzemskou daňou, ktorú si môže v súlade s ustanoveniami zákona a DPH odpočítať. Takýto postup je však z pohľadu zákona o DPH nedostatočný. V danom prípade žalobca mal vedomosť o tom, že tovar sa nachádza v inom členskom štáte a preto už pri uzatváraní zdaniteľných obchodov bolo jeho povinnosťou si zistiť všetky skutočnosti, ktoré ovplyvňujú správnosť určenia DPH, vrátane miesta, kde sa tovar nachádza. V zmysle obchodných dojednaní, ktorých bol zmluvou stranou a na ktoré žalobca opakovane odkazuje, prepravu tovaru pre neho zabezpečili dodávatelia, taktiež znášal riziká na tovare, tovar bol prepravený priamo k žalobcovi alebo jeho odberateľom, čím preukázateľne na neho prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte pred začatím prepravy a teda práve zmluvný vzťah medzi ním a jeho dodávateľmi je pohyblivou dodávkou.
26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe obdobne ako v napadnutom rozhodnutí odkazuje na § 8 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona o DPH, ktoré predstavujú implementáciu čl. 14 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len „smernica o DPH“), podľa ktorého je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Plnenie, ktorým je dodanie tovaru sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v súlade s vnútroštátnym pravom členských štátov, ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku na nadobúdateľa, ktorý s ním nakladá ako keby bol vlastníkom tohto majetku.
27. K výhrade žalobcu, že v kontrolovanom zdaňovacom období od dodávateľa PETROLCO s.r.o. nakupoval výlučne tovar s pôvodom od prvotného dodávateľa ČEPRO a.s., Česká republika, žalovaný uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú zhrnuté výsledky dokazovania zistené v priebehu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za všetky kontrolované zdaňovacie obdobia. Skutočnosť, že v kontrolovanom zdaňovacom období august 2018 žalobca nakupoval od dodávateľa PETROLCO s.r.o. výlučne tovar s pôvodom od prvotného dodávateľa ČEPRO a.s., Česká republika, nemení nič na celkových zisteniach a prijatých záveroch a nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože v priebehu daňovej kontroly bolo prvostupňovým orgánom zistené, že žalobca od dodávateľa PETROLCO s.r.o. nakupoval PHM pochádzajúce aj z Rakúska (napr. faktúra č. 20180001 zo dňa 04.01.2018).
28. Žalobca na vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.12.2022 nereagoval.
IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
29. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 01.06.2023.
30. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
31. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
32. Krajský súd v Trnave, uznesením č. k. 20S/154/2022-119 zo dňa 25.01.2023 priznal správnej žalobe odkladný účinok.
33. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
34. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na odpočet DPH za prijaté zdaniteľné plnenia (tovary - PHM) v kontrolovanom zdaňovacom období august 2018 od dodávateľov Laser Systems s.r.o. a PETROLCO s.r.o. a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené.
35. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
36. Podľa § 2 písm. a), c) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.
37. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
38. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
39. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
40. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
41. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
42. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
43. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
44. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
45. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
46. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“
47. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
48. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.
49. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
50. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
51. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
52. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
53. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
54. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.
55. Podľa čl. 14 ods. 1 smernice o DPH, „dodanie tovaru“ je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako majiteľ.
V. Právne posúdenie správnym súdom
56. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane, ktorými bol žalobcovi ako daňovému subjektu na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubený rozdiel na DPH v sume 299 968,93 Eur za zdaňovacie obdobie august 2018, z celkového kontrolovaného obdobia január 2018, apríl 2018, august 2018 až október 2018, a to z dôvodu nesplnenia podmienok pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Dôvodom dorubenia dane bolo neuznanie uplatneného odpočtu v kontrolovanom zdaňovacom období august 2018 z dodávateľských faktúr v sume 176 196,23 Eur od spoločnosti Laser Systems s.r.o. a v sume 123 772,70 Eur od dodávateľa PETROLCO s.r.o.
57. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí daňových orgánov a oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že daňové orgány nepostupovali v súlade so zákonom, keď svoje rozhodnutia neodôvodnili jasne, zrozumiteľne, presvedčivo, pri zohľadnení všetkých skutočností, konkrétnych okolností kontrolovaného obdobia august 2018 a pri dôkladnej analýze dôkazov, ktoré boli pri daňovej kontrole zabezpečené, preto je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu ich nepreskúmateľnosti spočívajúcej tak v nedostatku dôvodov, na ktorých sú založené, ako i v ich nezrozumiteľnosti.
58. Správca dane i žalovaný vo vzťahu k dodávateľovi Laser Systems s.r.o. uzavreli, že preprava sa vždy začínala v sklade Lobau v Rakúsku a bola zaobstaraná spoločnosťou Laser Systems s.r.o. (bod 5 tohto rozsudku), ktorá zabezpečila dopravu pre žalobcu prostredníctvom prepravcu O.G.TRANS s.r.o., resp. samotným žalobcom. Dodanie PHM spoločnosti Laser Systems s.r.o. nie je predmetom dane v tuzemsku, ale v Rakúsku, preto spoločnosti Laser Systems s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane nespochybnil, že spoločnosť Laser Systems s.r.o. kúpila predmetné PHM, no tomuto dodávateľovi a ani spoločnosti SP Consulting s.r.o. (predchádzajúci dodávateľ Laser Systems s.r.o. v reťazovom obchode) nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v Slovenskej republike, ktorá je jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane u subjektu Laser Systems s.r.o. vyplývajúcou z § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH.
59. Vo vzťahu k dodávateľovi PETROLCO s.r.o. správca dane i žalovaný uzavreli, že preprava sa vždy začínala v sklade Lobau v Rakúsku alebo v sklade Střelice v Českej republika a bola zabezpečovaná spoločnosťou PETROLCO s.r.o. (bod 6 až 8 tohto rozsudku), ktorá zabezpečila dopravu pre žalobcu
prostredníctvom prepravcu KLACSKA s.r.o. alebo prepravcu Limited Transport s.r.o. (čiastočne aj so zapožičaním cisternového návesu tomuto prepravcovi zo strany žalobcu). Dodanie PHM spoločnosti PETROLCO s.r.o. nie je predmetom dane v tuzemsku, ale v Rakúsku, resp. v Českej republike, preto spoločnosti PETROLCO s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane nespochybnil, že spoločnosť PETROLCO s.r.o. kúpila predmetné PHM, no tomuto dodávateľovi a ani spoločnosti VENGA TRADE s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v Slovenskej republike, ktorá je jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane u subjektu PETROLCO s.r.o. vyplývajúcou z § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH.
60. Vychádzajúc zo skutkových zistení a vykonaných dôkazov je možné konštatovať, že hodnotenie daňových orgánov je značne všeobecné, paušalizujúce, bez toho, aby bolo možné zistiť, ktoré dôkazy a ktoré tvrdenia sa vzťahujú výlučne k obdobiu august 2018, resp. konkrétnym dodávkam, hoci súčasťou administratívneho spisu sú jednotlivé faktúry a ďalšie doklady, ktoré sa k týmto dodávkam dali priradiť (napr. príslušná časť evidencie prepravy dodanej z Colného úradu, príslušná časť evidencie prepravy pre žalobcu zo systému EMCS dodanej Colným úradom, príslušná časť evidencie faktúr vystavených DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o. – predchádzajúci dodávateľ VENGA TRADE s.r.o. a PETROLCO s.r.o. v reťazovom obchode – vo vzťahu k dodávateľovi ČEPRO a.s., príslušná časť evidencie komunikácie medzi žalobcom a Laser Systems s.r.o. a PETROLCO s.r.o.). Niektoré zásadné podklady zabezpečené správcom dane dokonca spadajú do iných mesiacov roka 2018 (napr. preverovanie prepravy spoločnosťou O.G.TRANS s.r.o. prostredníctvom MVI s dopytom na faktúry za iné mesiace roka 2018), pričom daňové orgány sa nevysporiadali s otázkou, aký vplyv majú spätne na obdobie august 2018, resp. či je vôbec možné takéto zistenia na toto obdobie vzťahovať a či v tomto období neexistovali iné okolnosti majúce vplyv na ich hodnotenie. Z niektorých skutkových zistení sumarizovaných v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia i napadnutého rozhodnutia nie je vôbec jasné, aký vplyv na formulované závery orgánov verejnej správy majú a ako súvisia s konkrétnym zdaňovacím obdobím, neboli vôbec vyhodnotené vo vzťahu k predmetnému zdaňovaciemu obdobiu a nie je zrejmé, akú majú výpovednú hodnotu vo vzťahu k právnemu posúdeniu danej veci za obdobie august 2018 (napr. zistenia ohľadom základu a výšky DPH u spoločnosti VENGA TRADE s.r.o.), iné sa vôbec neviažu na toto zdaňovacie obdobie (napr. MVI k preprave od spoločností Popilka spol. s r.o. a zistenia za apríl 2018, zistenia k prepravnej spoločnosti DOS-SERVIS autodoprava s.r.o., zistenia k spoločnosti VENGA TRADE s.r.o. ohľadom jeho konateľa A., ktorý v nej pôsobil až od 14.03.2019 a dodávateľská úloha SP Consulting s.r.o. v období apríl 2018 až jún 2018) a iné.
61. Nepreskúmateľnosť jasne ilustruje aj skutočnosť, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe sám priznal, že v kontrolovanom daňovom období augusta 2018 dodávateľ PETROLCO s.r.o. nezabezpečoval PHM z Rakúska ale len z Českej republiky (bod 27 tohto rozsudku), i keď argumentácia smerom k dodávke PHM z Rakúska zabezpečovanej dodávateľom PETROLCO s.r.o. tvorí relevantnú časť prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené a ktoré napadnuté rozhodnutie aj preberá. Samotný žalovaný preukazuje dodávku PHM pochádzajúcich aj z Rakúska prostredníctvom dodávateľa PETROLCO s.r.o. odkazom na faktúru č. 20180001 zo dňa 04.01.2018, teda nie na faktúru, ktorá by pokrývala dodávku realizovanú v auguste 2018. Vo vzťahu k dodávkam PHM z Rakúska prostredníctvom dodávateľa PETROLCO s.r.o. obsahuje odôvodnenie rozhodnutí (týkajúcich sa obdobia august 2018) len všeobecný záver o existencii takýchto dodávok s odkazom na dokumenty týkajúce sa všetkých kontrolovaných období i s odkazom na dokumenty bez jednoznačného časového ohraničenia obdobia, ktorého sa dané informácie týkajú (napr. odpoveď Colného úradu z 03.12.2020 vo vzťahu k preprave s účasťou príjemcu Správy strategických surovín s.r.o.). Tieto skutočnosti sú uvedené v odôvodnení, no ich súvis s následnými závermi daňových orgánov vo vzťahu k príslušnému kontrolovanému obdobiu odôvodnenie neobsahuje.
62. Daňové orgány sa nezaoberali tým, ktoré dôkazy a zistenia týkajúce sa prepravy mali alebo mohli mať dopad na záver o prevode práva nakladať s tovarom ako vlastník. Preverovanie spôsobu prepravy správne orgány vyhodnocovali len vo vzťahu k určeniu miesta dodania PHM. Tvrdenia správcu dane o tom, že vo vzťahu k dodávateľovi Laser Systems s.r.o. zabezpečoval prepravu aj žalobca vozidlami žalobcu, ale ani závery o zabezpečení prepravy inými subjektami (vo vzťahu k dodávateľovi Laser Systems s.r.o. i PETROLCO s.r.o.), nie sú následne vyhodnocované z hľadiska ich spôsobilosti mať vplyv na záver o tom, kedy nadobudol žalobca právo nakladať s PHM ako vlastník. V tomto smere správny súd potvrdzuje námietku žalobcu, že žalovaný opomenul detailne sa vysporiadať so spôsobom prepravy PHM realizovanom v auguste 2018 (body 19 a 20 tohto rozsudku), osobitne
v prípadoch, kedy boli prepravcovi zo strany žalobcu zapožičané cisternové návesy (nie ťahače), resp. keď žalobca sám zabezpečil prepravu PHM s následnou fakturáciou tejto prepravy príslušnému dodávateľovi. Z rozhodnutí nie je jasné, či bolo posúdenie prevodu práva nakladať s PHM ako vlastník odlišné v prípadoch, ak prepravu zabezpečoval iný subjekt ako dodávateľ alebo žalobca, ak prepravu zabezpečoval priamo žalobca s následnou fakturáciou, a ak žalobca prenajal cisternové návesy (teda nie priamo ťahače). V tomto smere napadnuté rozhodnutie dostatočne nevyhodnotilo odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu k výpovedi konateľky žalobcu B. C. týkajúcej sa zapožičania cisterien alebo ťahačov. Správne orgány sú pri dokazovaní povinné prihliadnuť na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, a teda i zhodnotiť takéto skutočnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia, keďže tieto mohli mať vplyv na celkové právne posúdenie veci (najmä vo vzťahu k okamihu nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník).
63. Uvedené nedostatky spôsobujú, že vo vzťahu ku kontrolovanému mesiacu sú rozhodnutia orgánov verejnej správy nepreskúmateľné a absentuje v nich relevantné zdôvodnenie prijatých záverov. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať ich rozhodnutia z hľadiska zákonnosti a dopadu na práva fyzických a právnických osôb. Neprináleží správnemu súdu dedukovať, prečo konkrétny orgán rozhodol tak, ako rozhodol, ani mu neprináleží spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru nahrádzať či dopĺňať argumentáciu v rozhodnutiach správnych orgánov tak, aby bola presvedčivá a zrozumiteľná pre účastníkov konania, ani vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022).
64. Správny súd na základe vyhodnotenia uvedených skutočností zastáva názor, že napriek rozsiahlemu odôvodneniu oboch rozhodnutí daňové orgány neposkytli také zdôvodnenie svojich záverov vo vzťahu k obdobiu august 2018, aké si vyžaduje zákon a okolnosti danej veci. Je potrebné uznať za opodstatnenú žalobnú námietku, že daňové orgány vyhodnocovali skutkové okolnosti paušálne zo všetkých dodávok tovaru, za všetky mesiace roka 2018, ktorých sa týkala daňová kontrola ukončená predmetným Protokolom, a to napriek tomu, že predmetom napadnutých rozhodnutí malo byť výlučne zdaňovacie obdobie august 2018 s tým, že pri dodávateľovi Laser Systems s.r.o. išlo spolu o 30 fakturovaných dodávok a pri dodávateľovi PETROLCO s.r.o. spolu o 22 fakturovaných dodávok, z ktorých viaceré vykazovali iné okolnosti dodania (najmä vo vzťahu k preprave).
65. Správny súd zistil nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území Rakúska, resp. Českej republiky, v nadväznosti na záver, že išlo o jedinú prepravu. V súvislosti s týmto záverom daňové orgány neuviedli konkrétne z čoho (z akých konkrétnych dôkazov, ktoré by sa dali priradiť obdobiu august 2018) v tomto smere vychádzali a dostatočne sa nezaoberali existenciou ďalších okolností, ktoré by mohli mať vplyv na celkové posúdenie tejto otázky, pričom v tomto smere neskúmali a nehodnotili ani súvisiace skutočnosti (okamih úhrady tovaru a potvrdenia dodacieho listu, kedy a komu bol tovar po preprave odovzdaný, kedy bol distribuovaný ďalším odberateľom, či v tejto súvislosti preprava prebiehala kontinuálne alebo bola prerušená, alebo z akého dôvodu bola preprava zabezpečovaná od prvotného dodávateľa/výrobcu na miesto dodania v sídle žalobcu v Seredi, resp. či malo objednanie tovaru žalobcom vplyv na miesto určenia jeho dodávky už pri prebratí tovaru na prepravu u prvotného dodávateľa/výrobcu v Rakúsku, resp. Českej republike). Správne orgány neodpovedali na zásadnú otázku, či, kedy a v akom rozsahu mohol žalobca prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie predmetných PHM, medzi ktoré patrí najmä rozhodnutie predať predmetné PHM.
66. Správny súd pripomína, že povinnosť skúmať ďalšie okolnosti bola viackrát vyslovená aj v rozsudkoch SD EÚ. V rozsudku C-401/2018 zo dňa 23.04.2020 vo veci Herst SD EÚ vyslovil, že „...prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa podľa judikatúry SD EÚ neobmedzuje na prevod spôsobmi, ktoré upravuje príslušná vnútroštátna právna úprava, ale zahŕňa každý úkon prevodu hmotného majetku jednou stranou, ktorá udelí druhej strane oprávnenie fakticky ním nakladať, akoby bola sama vlastníkom tohto majetku...V druhom rade treba pripomenúť, že prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník nevyžaduje, aby strana, na ktorú bol tento majetok prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený a/alebo aby jej bol fyzicky doručený (uznesenie z 15. júla 2015, Itales, C 123/14, neuverejnené, EU:C:2015:511, bod 36, a rozsudok z 19. decembra 2018, AREX CZ, C 414/17, EU:C:2018:1027, bod 75). V tejto súvislosti by sa úkon prepravy pohonných hmôt, t. j. premiestnenie tohto tovaru z prvého členského štátu do druhého členského štátu, nemal považovať za rozhodujúci na určenie, či bolo prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník, bez zohľadnenia akejkoľvek inej okolnosti umožňujúcej predpokladať, že k takémuto prevodu došlo ku dňu tejto prepravy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2018, AREX CZ, C 414/17, EU:C:2018:1027, bod 78). Navyše existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí najmä rozhodnutie predať ho ..., aby sa určilo, ktorému dodaniu sa musí pripísať preprava v rámci Spoločenstva, treba pristúpiť k celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností prejednávanej veci.“
67. Z rozsudku SD EÚ C-430/09 zo dňa 16.12.2010 vo veci Euro Tyre Holding vyplýva, že „...v prípade, keď nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník v členskom štáte dodania a postará sa o prepravu do členského štátu určenia, ako sa to stalo pri dodávke, ktorej podmienkou bolo vyzdvihnutie tovaru na sklade dodávateľa, musia sa zohľadniť podľa možností aj úmysly kupujúceho v okamihu nadobudnutia, pokiaľ sú podopreté objektívnymi dôkazmi ... Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa dôkazu, ktorá predstavuje jednu z podmienok oslobodenia od dane ... treba uviesť, že aj keď v zásade prináleží dodávateľovi dokázať, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, za okolností, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa na území členského štátu dodania a keď prináleží tomuto nadobúdateľovi odoslať alebo prepraviť tovar z členského štátu dodania, dôkaz, ktorý je dodávateľ schopný predložiť daňovým orgánom, závisí najmä od informácií, ktoré dostane na tento účel od nadobúdateľa. ... Nakoniec, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa odoslania alebo prepravy tovaru mimo členského štátu dodania, treba spresniť, že hoci, ako to aj vyplýva z bodu 45 už citovaného rozsudku EMAG Handel Eder, otázka, kto má právomoc nakladať s tovarom počas prepravy v rámci Spoločenstva, nie je relevantná, okolnosť, že táto preprava je vykonaná vlastníkom tovaru alebo na jeho účet, môže zohrávať úlohu pri rozhodovaní o tom, či bola táto preprava vykonaná v rámci prvej, alebo druhej dodávky... Na základe predchádzajúcich úvah treba na položenú otázku odpovedať tak, že vo vzťahu k dvom po sebe nasledujúcim dodávkam toho istého tovaru medzi rozdielny mi zdaniteľnými osobami, ktoré konajú ako také, ktorý bol predmetom iba jednej prepravy v rámci Spoločenstva, určenie transakcie, ktorej sa má pripísať táto preprava, t. j. prvá alebo druhá dodávka – vzhľadom na to, že táto transakcia spadá z tohto dôvodu pod pojem dodávka, sa vykoná na základe celkového posúdenia všetkých okolností veci samej na účely stanovenia, ktorá z týchto dvoch dodávok spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva. Za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, v ktorých prvý nadobúdateľ, ktorý získal právo na nakladanie s tovarom ako vlastník na území členského štátu prvého dodania, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo na účely DPH pridelené týmto naposledy menovaným členským štátom, sa preprava v rámci Spoločenstva musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia prepravy v rámci Spoločenstva.“
68. V súvislosti s otázkou prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník a k časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré s odkazom na Obchodný zákonník a kúpnu zmluvu ustálilo, že nebezpečenstvo škody na tovare prechádzalo v Rakúsku na kontrolovaný daňový subjekt, kde nastalo nadobudnutie tovaru kontrolovaným daňovým subjektom, správny súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/74/2020 z 24.02.2022, ktorý potvrdil, že prevod vlastníckeho práva spôsobmi upravenými vnútroštátnym právom sa nevyhnutne nezhoduje s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník. „Pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho.“
69. Daňové orgány neskúmali, v ktorých prípadoch (konkrétne dodávky výlučne za august 2018) žalobca vystupoval ako prepravca sám a v ktorých prípadoch boli prepravcom iné spoločnosti (či už so zapožičaním cisternových návesov od žalobcu alebo bez nich), v nadväznosti na to sa nevysporiadali s otázkou, v ktorých konkrétnych prípadoch dodávok a od ktorého okamihu mal žalobca možnosť ovplyvniť najmä jeho prevod na ďalšie subjekty, spotrebovanie tovaru či inú formu zásadnej dispozície s vecou. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné vyhodnotiť nielen právne okolnosti veci (uzatvorené zmluvy, zodpovednosť za tovar počas prepravy, úhrada prepravy a podobne), ale i faktické možnosti žalobcu (osoba prepravujúca tovar a jej vzťah k žalobcovi, okolnosti prepravy, okamih dodania, prevzatie tovaru, následné distribuovanie tovaru, kontinuálnosť prepravy a pod.) a ich koreláciu. Z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, na čom daňové orgány založili svoje právne závery v tejto otázke a je možné len dedukovať, že podstatná v tejto súvislosti bola predovšetkým vedomosť žalobcu o pôvode tovaru a široký okruh subjektov, ktoré boli do obchodovania zapojené a boli navzájom prepojené. Daňové orgány napriek tomu, že vo svojich rozhodnutiach citujú judikatúru SD EÚ použiteľnú na danú vec, túto neaplikovali a s rozhodujúcimi skutočnosťami sa nevysporiadali, čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. Ak daňové orgány dospeli k záveru, že v danom prípade ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu Európskej únie, a teda že žalobca nesplnil podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, mali svoje závery jednoznačne a zrozumiteľne vysvetliť s odkazom na konkrétne skutkové zistenia týkajúce sa augusta 2018, o ktoré svoje závery opierali.
70. Podľa názoru správneho súdu sa daňové orgány nedostatočne vysporiadali s námietkou žalobcu o porušení princípu právnej istoty, ktorý sa premietol do ustanovenia § 3 ods. 9 daňového poriadku, zakotvujúceho povinnosť rozhodovať v rovnakých skutkových okolnostiach rovnako. Žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal v napadnutom rozhodnutí stručne, všeobecne, s poukazom na potrebu posudzovania konkrétnych okolností danej veci a odlišností pri jednotlivých zdaňovacích obdobiach, čo správny súd nepovažuje za postačujúce, nielen s ohľadom na vytýkané odlišnosti v právnom posúdení skutkovo obdobných vecí, o ktorých daňové orgány rozhodovali (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok versus zneužitie práva), ale i námietky žalobcu formulované v odvolaní a následne v správnej žalobe, podstatou ktorých je rozdielny postup daňových orgánov vo vzťahu k žalobcovi pri (ne)uznaní nároku na odpočítanie dane. Uvedená argumentácia žalovaného v tomto smere je o to nepochopiteľnejšia, keď daňové orgány sami používajú taktiku hodnotenia konkrétneho zdaňovacieho obdobia paušalizovaním a zovšeobecňovaním informácií a dôkazov z rôznych zdaňovacích období aj na posudzované zdaňovacie obdobie.
71. Žalobou napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačných dôvodov záveru o nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.
72. V ďalšom konaní bude úlohou daňových orgánov riadne sa vysporiadať s námietkami žalobcu v otázke odôvodnenia momentu prevodu práva nakladať s tovarom (PHM) ako vlastník vo vzťahu k dodávkam týkajúcich sa obdobia august 2018, jasne pomenovať tie časti administratívneho spisu, ktoré sa týkajú dodávok v období august 2018 a špecifikovať svoje relevantné zistenia k tomuto obdobiu. Bude potrebné odstrániť nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia vylúčením argumentácie, ktorá sa nijako netýka obdobia august 2018, resp. vysvetliť, aký majú skutkové zistenia z iných mesiacov roka 2018 vplyv na predmetné posudzované obdobie. Správny orgán musí jasne vysvetliť nejednotnosť svojho postupu pri uznaní alebo neuznaní nároku na odpočítanie dane s poukazom na konkrétne relevantné okolnosti veci, ak to bude prichádzať do úvahy, a tým negovať dojem svojvoľného a arbitrárneho rozhodovania.
73. V nadväznosti na konštatovanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia je problematické i posúdenie správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu a oporu skutkových zistení vo vykonaných dôkazoch a v administratívnom spise, nakoľko samotné rozhodnutia nemajú vo vzťahu k vykonaným a daňovými orgánmi zabezpečeným dôkazom potrebnú vypovedaciu hodnotu. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spôsobuje, že v tomto štádiu konania nie je možné posúdiť, či skutkový stav bol zistený dostatočne a či skutkové zistenia, ku ktorým daňové orgány dospeli a z ktorých vyvodili následne i svoje práve závery, majú oporu v kľúčových dôkazoch a v obsahu
administratívneho spisu. Správny súd vzhľadom na konštatovanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia považoval za predčasné zaoberať sa ďalšími námietkami žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, nedostačujúceho zistenia skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a prípadného rozporu skutkového stavu s administratívnym spisom podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP.
74. Úlohou daňových orgánov preto bude v ďalšom konaní odstrániť vytýkané nedostatky v zmysle záverov správneho súdu a vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu tak, aby bolo v ďalšom konaní zabezpečené vydanie rozhodnutí, ktoré budú zrozumiteľné, presvedčivé, dostatočne odôvodnené, s osobitným zreteľom na konkrétne kontrolované obdobie a budú dávať odpovede na všetky podstatné otázky s ohľadom na zachovanie práv účastníka konania.
75. S ohľadom na uvedené správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom považoval z procesného hľadiska za vhodnejšie zrušiť len rozhodnutie žalovaného, ktorý za účelom odstránenia vytýkaných nedostatkov sám určí ďalší postup vo veci. Súd nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava aj vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4 daňového poriadku).
76. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
77. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému, ktorý úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
78. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).