Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-53-2012.pdf
PDF · 72.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9C/53/2012
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v právnej veci žalobcu: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. E. XXX, proti žalovanému: SPF, regionálny odbor Liptovský Mikuláš, so sídlom Kollárova 2, 031 01 Liptovský Mikuláš, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd vracia žalobcovi časť súdneho poplatku vo výške 9,87 eur a zároveň upravuje Daňový úrad Žilina, aby po právoplatnosti tohto uznesenia sumu 9,87 eur poukázal na adresu žalobcu.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.05.2012 sa žalobca domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. KN „E“ č. XXX zapísanému na LV č. XXXX pre obec a k.ú. L. E. tak, že výlučným vlastníkom sa stane žalobca za náhradu, ktorú si po dohode určí zástupca SPF. Na odôvodnenie poukázal na to, že on je vlastníkom v podiele 5/6-ín a žalovaný vykonáva správu k ostatným podielovým spoluvlastníkom.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len "pozemkový fond"). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať územné organizačné útvary a určovať ich sídla v znení neskorších predpisov zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len "pozemkový fond").
Predpokladom procesnej nespôsobilosti účastníka konania je skutočnosť, že nemá vôbec spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva alebo brať na seba povinnosti, alebo táto jeho spôsobilosť bola obmedzená. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.). Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotnoprávne predpisy. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 331/1991 Zb. bol zriadený Slovenský pozemkový fond, ktorý je právnickou osobou zapísanou v podnikovom registri so sídlom v Bratislave. Pozemkový fond sa z hľadiska organizačnej štruktúry vnútorne člení na generálne riaditeľstvo s právnou subjektivitou a regionálne odbory ako územné organizačné útvary fondu bez právnej subjektivity. Uvedené okrem Organizačného poriadku Slovenského pozemkového fondu vyplýva tiež z výpisu z Obchodného registra, v zmysle ktorého je ako iná právnická osoba zapísaný Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, pričom žiadne iné organizačné zložky tejto právnickej osoby v registri nie sú zapísané.
Ustanovenie § 103 O.s.p. ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu, je splnenie podmienok civilnoprávnej subjektivity, t.j. spôsobilosti byť účastníkom civilného procesu. Z hľadiska posúdenia tejto spôsobilosti je často rozhodujúce, ako je účastník v žalobe označený, keďže v sporových konania, ktoré možno začať iba na základe žaloby, je žalovaným ten, koho žalobca v žalobe ako účastníka konania takto označil (§ 90 O.s.p.). Aké náležitosti by mala žaloba v tomto smere obsahovať, upravuje podrobne ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p.. V prejednávanej veci podaním žaloby proti územnému organizačnému útvaru právnickej osoby, t.j. subjektu, ktorý nie je nositeľom právnej subjektivity, nemohol v danom prípade vzniknúť procesnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, keďže tu chýba jeden z jeho základných prvkov, spôsobilá strana občianskoprávneho sporu. Súd má preto za to, že žalobu nie je možné prejednať, a tým ani rozhodnúť vo veci samej, lebo žalobcom úplne, presne, určito a zrozumiteľne označený žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Žalobca tým, že označil v žalobe ako žalovaného len regionálny odbor Slovenského pozemkového fondu, prejavil v danom procesnom úkone (žalobe) vôľu, ktorú v skutočnosti prejaviť chcel. Táto sa zakladala na jej právnom názore, že žalovaný je subjekt, ktorý je spôsobilým účastníkom právneho vzťahu. Nešlo preto o žalobu vadnú v zmysle § 43 O.s.p. (preto súd nevyzýval žalobcu na odstránenie vád podania), ale žalobu smerujúcu proti tomu, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Treba poukázať aj na skutočnosť, že poučenie žalobcu o tom, koho by mal podľa hmotného práva žalovať, presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo by to v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.
Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p.. Nemožno ho odstrániť ani opravou podľa § 43 O.s.p., pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa § 92 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že v žalobe označený subjekt nemá právnu subjektivitu a z toho dôvodu nie je možné, aby na jeho miesto vstúpil subjekt s právnou subjektivitou (so spôsobilosťou byť účastníkom konania). Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené.
Nakoľko došlo k zastaveniu konania, súd s poukazom na § 11 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom a účinnom znení rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku navrhovateľovi zaplateného za podaný návrh prostredníctvom príslušného daňového úradu, ktorý sa v zmysle § 11 ods. 4 citovaného zákona vracia krátený o 1 %, najmenej však o sumu 6,63 eur (t.j. 16,50 eur - 6,63 eur = 9,87 eur).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.