Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-124-2012.pdf
PDF · 103.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/124/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého P.. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa matky: T.. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I. č. XX, K., zastúpenej advokátskou kanceláriou LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Stavbárska 7, Bratislava a otca: T.. E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. I. č. XX, K., zastúpeného advokátskou kanceláriou KRION Partners, s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.06.2012 sa otec domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi P.. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti v septembri 2010 sa podstatne zmenili okolnosti, z ktorých súd vychádzal. Narodilo sa mu ďalšie dieťa a teda mu vznikla nová vyživovacia povinnosť. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok v sume 192,- eur a teda výživu mladšieho syna otec financuje z vlastného príjmu. Výška príjmu navrhovateľa sa v zásade nezmenila zostala na úrovni v priemere X.XXX,- eur mesačne. Otec bol nútený zaobstarať si nové bývanie pre potreby svoje a svojej novej rodiny, za ktorým účelom uzatvoril dve úverový zmluvy. Tieto záväzky výrazným spôsobom ovplyvňujú mesačný rozpočet otca na jeho výdavkovej časti. Na strane maloletého P. odbudol výrazný výdavok v položkách, keď prestal navštevovať Súkromnú materskú školu, s čím boli spojené náklady vo výške 430 eur mesačne. Práve s prihliadnutím na tento výdavok rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu v konaní o rozvod, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého doterajšou sumou 500,- eur mesačne. V súčasnosti maloletý navštevuje štátnu materskú školu, s čím sú spojené náklady vo výške cca 72,- eur mesačne.
Otec si vyčíslil svoje mesačné náklady, vrátane výživného na mal. Richarda na celkovú sumu 3.455,- eur a to nasledovne: 500,- eur výživné na P., 350,- eur výdavky spojené so starostlivosťou o mal. E., 130,- eur splátka - kreditná karta, X.XXX,- eur - splátky úverov na financovanie bytu otca, 133,- eur úhrady za služby spojené s užívaním bytu, 67,- eur účet za telefón, internet a TV, 60,- eur náklady na prevádzku motorového vozidla, XXX,- eur náklady na stravu, 100,- eur náklady spojené so starostlivosťou o domácnosť, 200,- eur náklady na ošatenie, 250,- eur ostatné náklady (cestovné, drogéria, lieky a pod.).
Matka maloletého s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla, že výška príjmu otca niekoľkonásobne prevyšuje priemernú mzdu v Slovenskej republike a je dostatočný na to, aby si dokázal plniť všetky svoje vyživovacie povinnosti. Otec má z titulu svojej funkcie v zamestnaní pridelené služobné vozidlo i na súkromné účely, čo mu taktiež umožňuje šetriť časť nákladov. Po rozvode zostala bývať v spoločnom byte so synom, pričom náklady spojené s jeho užívaním a splácaním úveru, ktorým je byt zaťažený predstavujú 50 % jej priemerného príjmu. Otec nebol nútený zaobstarať si po rozvode nové bývanie. Zo spoločnej domácnosti sa dobrovoľne vysťahoval ešte pred rozvodom, po tom, čo si našiel novú partnerku. Dohoda o výživnom nebola uzavretá s ohľadom na splácanie súkromnej škôlky, ale s ohľadom na vysoko nadpriemerný príjem otca a skutočnosť, že syn má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Podľa matky na strane navrhovateľa nenastali žiadne skutočné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu jeho pomerov v tom smere, že by si nedokázal plniť svoje povinnosti voči synovi tak, ako boli dohodnuté. Rovnako poukázala i na fakt, že jeho vydokladované príjmy mierne presahujú ním prezentované výdavky, pričom jeho prípadný pocit, že nedokáže z príjmu sporiť považuje za irelevantný, nakoľko sama žije tak, že jej celkový príjem ani nestačí na krytie bezprostredných nákladov a ich životných potrieb so synom, čo sa dorovnáva práve z výživného od otca. Navyše býva v byte, ktorý urgentne vyžaduje rekonštrukciu a celkovú modernizáciu, čo si však vzhľadom na svoju súčasnú situáciu nemôže dovoliť. Matka z vlastného príjmu uhrádza náklady na byt a domácnosť v ktorej býva aj syn a syna podľa potreby vozí kam treba (napr. aj za otcom) a sama uhrádza náklady s tým spojené. Otec teda mylne vychádza z predpokladu, že všetky náklady na syna uhrádza sám a matka dieťaťu poskytuje iba osobnú starostlivosť. Osobná starostlivosť v čase choroby syna sa vážne prejavuje na jej príjme, pričom sklz z príjmov je nútená pokryť práve z ušetrených peňazí, ktoré pochádzajú z výživného poskytovaného otcom, keďže to, čo z týchto peňazí zostane, ukladá na osobitný účet, kde sporí napr. aj na nové nutné vybavenie synovej izby, resp. jeho osobný rozvoj. Čo sa týka potrieb novej rodiny otca, matka poukázala na skutočnosť, že ona bola aj ním tlačená do toho, aby už po dosiahnutí 1 roku veku dieťaťa nastúpila do práce a teda nevidí dôvod, aby aj súčasná partnerka otca nenastúpila do práce a tak sa podieľala na ich zabezpečovaní. Aj skutočnosť, že si otec obstaral nadpriemerne drahú nehnuteľnosť svedčí o tom, že tak majetkové pomery a životná úroveň otca mu umožňujú plniť si svoje zákonné povinnosti voči synovi v doterajšom rozsahu. Považovala by za absurdné, aby dôvodom pre zníženie výživného na syna mala byť skutočnosť, že navrhovateľ sa možno neúmerne, avšak dobrovoľne zadlžil.
Matka uviedla svoj mesačný príjem vo výške X.XXX,- eur, 21 eur rodičovský príspevok a 500 eur výživné na maloletého. Mesačné výdavky výlučne na maloletého P. vyčíslila spolu na 360 eur, z čoho 30,- eur je škôlka + strava, 10,- eur rodičovský príspevok škôlke, 150,- eur strava, 60,- eur oblečenie, 30,- eur drogéria a lieky, 50,- eur kultúra a výlety, 30,- eur učebné pomôcky a hračky. Ostatné náklady, vrátane nákladov na bývanie matka vyčíslila spolu na sumu 1.453,- eur, z čoho 480,- eur splátka úveru na bývanie, 53,- eur do fondu opráv, 130,- eur poplatky spojené s užívaním bytu, 63,- eur životná poistka, 22,- eur splátka úveru na TV, 36,- eur chello + TV, 40,- eur telefón, 25,- eur elektrika, 9,- eur RTV a plyn, 15,- eur sporenie k úveru, 120,- eur pohonné hmoty, 130 eur strava, 60,- eur oblečenie, 50,- eur, kultúra + voľný čas, 100,- eur domácnosť, 60,- eur drogéria, lieky a 60,- eur výdavky spojené s užívaním automobilu (mesačný priemer nákladov na servisné prehliadky, havarijnú a zákonnú poistku).
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka sa k návrhu na zníženie výživného nepripojila a navrhla ho zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého P., rodným listom mal. E., potvrdeniami o príjmoch rodičov, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o výške príjmu družky otca, zmluvou o financovaní bývania a zmluvou o zamestnaneckom úvere otca, oboznámil sa s obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn. 7C 423/2009 a 22P 317/2009, ako aj ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C 423/09-62 zo dňa 28.09.2010, právoplatným 28.10.2010 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého P.. Na základe schválenej rodičovskej dohody bez bližšieho odôvodnenia bol maloletý súčasne zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom sa otec zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 500,- eur mesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu 22P 317/2009-228 zo dňa 19.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Bratislave, č.k. 11CoP 378/10-360 zo dňa 10.05.2011 bolo o úprave rodičovských práv a povinností rozhodnuté na čas do rozvodu, pričom maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol počnúc dňom 19.10.2010 zaviazaný k plateniu výživného na maloletého v sume 500,- eur mesačne (toto rozhodnutie bolo účinné do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode, t.j. do 28.10.2010). V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22P 317/2009 bolo vykonané obsiahle dokazovanie. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia, ktoré vychádzalo z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletého spolu nežili od januára 2009, odkedy starostlivosť o dieťa zabezpečovala matka a otec na jej účet do apríla 2010 platil mesačne sumu 1.000,- eur, z čoho matka platila náklady súvisiace s užívaním bytu, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve rodičov, v ktorom bývala s maloletým, úver za byt vo výške 417,22 eur, resp. od mája 2010 487,85 eur mesačne a zvyšná časť 308,- eur bola určená na výživu dieťaťa. Okrem výživného dieťaťu zakúpil postieľku, zvlhčovač vzduchu, v prípade potreby preplatil očkovanie, matkou kúpené oblečenie pre dieťa a hračky. Od mája 2010 platil k rukám matky výživné v sume 244,- eur a 266,- eur platil poplatok priamo do súkromnej škôlky. Otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Matka bola do marca 2010 na rodičovskej dovolenke. Zamestnala sa od 01.04.2010 s priemerným mesačným príjmom do septembra 2010 vo výške X.XXX,XX eur, pričom v marci 2010 bolo matke vyplatené odstupné z predchádzajúceho zamestnania vo výške X.XXX,XX eur. Súčasne poberala príspevok na starostlivosť o dieťa, určený na dorovnanie nákladov na materskú školu, ktoré boli v celkovej výške 430,- eur mesačne. Matka okrem toho užívala osobný automobil C. R., úver na nadobudnutie ktorého splácal otec. Okrem spoluvlastníckeho podielu v 1-ici na byte, ktorý užívala matka s maloletým, bol otec vlastníkom 1-ice nehnuteľnosti v obci K.. Pracoval v R., a.s., kde bol tiež aj členom predstavenstva. Jeho čistý príjem za prvých 8 mesiacov roka 2010 dosahoval X.XXX,XX eur. Otec žil v čase rozhodovania súdu v prenajatom byte. V odôvodnení citovaného rozhodnutia sa konštatuje, že otec si do rozhodnutia súdu vyživovaciu povinnosť plnil riadne, včas a vo výške primeranej veku a odôvodneným potrebám dieťaťa. Súd súčasne vychádzal zo skutočnosti, že matka má tiež vyživovaciu povinnosť, ktorú nevyvažuje v celom rozsahu svojou osobnou starostlivosťou o dieťa. Maloletý bol zdravý, s bežnými štandardnými potrebami.
Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému došlo k istej zmene pomerov v súvislosti s plynutím času (22 mesiacov), keď maloletý od dosiahnutia 3 roku života navštevuje štátnu materskú školu, v súvislosti s čím sa čiastočne znížili náklady na jeho výživu, pričom však na druhej strane prirodzene vzrástli bežné životné náklady, ako aj náklady spojené so stravou a oblečením maloletého, ktorý je vo fáze rýchleho rastu. Zdravotný stav maloletého je dobrý a nevyžaduje zvýšené náklady. Matke, ktorá preukázala aktuálny priemerný príjem vo výške cca X.XXX,.- eur sa mierne zvýšil pravidelný príjem, avšak v čase poslednej úpravy bolo zohľadnené aj vyplatené značné odstupné, kým v súčasnosti je jej vyplácaná iba bežná mesačná mzda. Matka okrem poplatkov spojených s užívaním bytu zo svojho príjmu pravidelne mesačne spláca hypotekárny úver spojený s nadobudnutím nehnuteľnosti, ktorú užívajú spoločne s maloletých, ako aj poplatky do fondu opráv, na ktorých výdavkoch by sa však mal podieľať z titulu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti aj otec.
Otcov príjem za obdobie od mája 2011 do apríla 2012 predstavoval priemerne mesačne sumu cca X.XXX,- eur, t.z. jeho príjem zostal približne na úrovni predchádzajúcej úpravy. Od poslednej úpravy mu dňa 17.05.2011 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. E., s matkou ktorého nie je zosobášený, avšak žijú v spoločnej domácnosti. Súčasná partnerka otca je na rodičovskej dovolenke, pričom poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne a rodinné prídavky na maloletého E.. Otec nadobudol vlastnícke právo k X-izbovému bytu v X-ročnej novostavbe na O. ulici v K.. Kúpna cena XXX.XXX,- eur bola z časti uhradená formou hypotekárneho úveru a vo zvyšku v rozsahu XX.XXX,- eur prostredníctvom zamestnaneckého úveru. Mesačné splátky otca na úhradu týchto záväzkov určených na nadobudnutie nehnuteľnosti predstavujú 1.215,- eur. Okrem toho otec mesačne spláca aj splátky úveru spojeného s kreditnou kartou vo výške 130,- eur.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
V prejednávanej veci súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému P. nie je dôvodný, keď potreby maloletého dieťaťa, za zohľadnenia súčasných možností a schopností matky a predovšetkým príjmu a životnej úrovne otca, na ktorej má maloletý právo podieľať sa, odôvodňujú výživné zo strany otca vo výške určenej posledným rozhodnutím o výživnom. Súd mal za to, že takýto rozsah vyživovacej povinnosti žiadnym spôsobom neohrozuje schopnosť otca zabezpečovať v plnom rozsahu výživu mladšieho syna E.. Hoci na strane otca došlo k zmene jeho osobných pomerov v súvislosti s pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti, táto skutočnosť, s prihliadnutím na jeho nadpriemerné zárobkové a majetkové pomery, neodôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. P.. Rovnako vzhľadom na plynutie času neodôvodňuje zníženie výživného ani skutočnosť, že maloletý navštevuje v súčasnosti štátne predškolské zariadenie, s čím sú spojené podstatne nižšie náklady, než v súkromnom centre, ktoré navštevoval v čase posledného rozhodnutia, keď finančný rozdiel kompenzuje práve vývoj životných nákladov dieťaťa od poslednej úpravy. V tejto súvislosti súd súčasne prihliadal aj na časť vyživovacej povinnosti matky, ktorá bola zohľadňovaná už pri poslednom rozhodnutí, keď vyváženie jej vyživovacej povinnosti voči maloletému osobnou starostlivosťou súd výslovne považoval iba za čiastočné. Čo sa týka ďalších zmien na strane otca, od posledného rozhodnutia prestal splácať napr. automobil, ktorý užíva maloletý spolu so svojou matkou a tiež sa prestal podieľať na nákladoch vlastníka spojených s bytom, ktorý je v 1-ici aj v jeho podielovom spoluvlastníctve. Na túto skutočnosť súd prihliadal pri posudzovaní relatívne zvýšeného príjmu matky. Súd nespochybňuje právo otca zabezpečiť si po opustení spoločnej domácnosti s matkou maloletého vlastné bývanie podľa vlastných predstáv, avšak kúpnu cenu, ktorú zaplatil za nadobudnutý byt a ktorú spláca prostredníctvom úverov súd považuje za vysoko nadštandardnú a ako takú splátky úverov v zmysle § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine nemohol brať do úvahy ako výdavky otca v plnom rozsahu. Prihliadal pritom na skutočnosť, na ktorú poukázal právny zástupca matky, že byty ponúkajúce obdobnú kvalitu bývania boli v danej lokalite inzerované za cca polovičnú cenu. Samotný otec odôvodnil kúpu tak drahej nehnuteľnosti snahou o zachovanie svojho štandardu. Súd však zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodiča predchádza ostatné výdavky a rodič je povinný usporiadať si svoje výdavky tak, aby bola v prvom rade zabezpečená výživa dieťaťa, zodpovedajúca jeho potrebám a umožňujúca dieťaťu podieľať sa na jeho životnej úrovni. Hypotéka navyše neodôvodňuje zníženie výživného aj preto, že síce predstavuje pasívum, ktoré však súvisí s nadobudnutím aktíva v značnej hodnote, pričom súd pri určení vyživovacej povinnosti musí prihliadať aj na majetkové pomery povinného rodiča. Rovnako súd s prihliadnutím na príjmy otca nemohol prihliadať ani na jeho výdavok spojený so splácaním kreditnej karty. Súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že bežné mesačné výživné nie je určené iba na uhrádzanie pravidelných nevyhnutných mesačných potrieb dieťaťa, ale tiež na úhradu
ďalších, nepravidelne sa vyskytujúcich sa výdavkov, potrebných k všestrannému rozvoju dieťaťa, v prípade ako to odôvodňujú osobné, zárobkové a majetkové pomery povinnej osoby. Pri určení bežného mesačného výživného musí teda súd zohľadňovať napr. aj prípadné náklady na renováciu zariadenia detskej izby, kúpu elektroniky, rekreačné pobyty, dovolenky, vzdelávacie, športové a tiež iné záujmové aktivity dieťaťa a to v rozsahu, ktorý má dieťaťu umožniť podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. Zabezpečenie výživy sa totiž netýka iba výživy vo vlastnom zmysle slova, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že otec nespochybnil tvrdenie matky, že chodieva na tri letné dovolenky a v zime často lyžovať. Hoci matka potvrdila, že maloletého otec aj v r. 2012 vzal na týždeň na dovolenku, rozsah jeho vyživovacej povinnosti by mal byť nastavený tak, aby dieťaťu umožňoval porovnateľný štandard ako má otec aj mimo ich vzájomného stretávania sa.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh na zníženie výživného otca voči maloletému P. v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.