Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sp-20-2011.pdf
PDF · 98.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sp/20/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľky C. N., bytom G. č. X, zastúpenej M. N., bytom tamtiež, proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Prešov, Námestie mieru 2, za účasti Slovenského pozemkového fondu, Búdkova 36, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 26. augusta 2011, číslo: OPÚ-2011/01233-20/ŠK takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 26. augusta 2011, číslo: OPÚ-2011/01233-20/ŠK podľa § 250j ods. 2 písm. d), e), ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.8.2011 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) o uplatnenom reštitučnom nároku navrhovateľky tak, že navrhovateľka ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona spĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. a) zákona a ako oprávnenej osobe sa jej dňom právoplatnosti rozhodnutia navracia vlastníctvo k pozemku v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXX, parc. E KN č. 420/1 a parc. č. 420/2 v podiele 645/152640.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 30.12.2004 bola správnemu orgánu doručená žiadosť navrhovateľky, ktorou si uplatnila právo na navrátenie vlastníctva k pozemku mpč. 420, pôvodne zapísanom v pozemkovoknižnej vložke č. 58 kat. úz. G., po svojom otcovi O. O., pričom pozemok prešiel do vlastníctva štátu postupom podľa § 81/1949 Zb.. Po preskúmaní uplatneného nároku na navrátenie vlastníctva správny orgán konštatoval, že nárok bol uplatnený na parcelu mpč. 420, les Doliny v kat. úz. G., ktorá je v pozemkovoknižnej zápisnici (ďalej iba „PKV“) č. 58 vedená ako urbársky majetok. V PKV č. 58 bola parcela mpč. 420 vedená ako les, čím bola splnená podmienka ustanovenia § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. (ďalej len zákona).
PKV č. 58 uvádza pozemkovoknižné telesá, avšak neuvádza konkrétnych pozemkovoknižných vlastníkov a ich spoluvlastnícky podiel. Vo vložke sú zapísané čísla príslušných pozemkovoknižných vložiek jednotlivých vlastníkov, medzi inými aj PKV č. 47. Zo zápisu B 22 v PKV č. 47 je preukázateľné, že pozemkovoknižné telesá č. 42, 470 a 420 sa z vložky odpisujú a zapisujú sa do PKV č. 67 kat. úz. G.. V PKV č. 47 sa uvádza, že sa jedná o podiel 6/212 z pozemkovoknižných telies č. 180, 199, 201, 202,
421, 439, 456 a 420 vedených v PKV č. 58 kat. úz. G.. Do PKV č. 67 bola z uvedených parciel odpísaná iba parcela 420. Aj v PKV č. 67 sa vo vzťahu k parcele mpč. 420 uvádza, že sa jedná o podiel 6/212 z PKV č. 58. Pozemkovoknižná vložka č. 67 preukazuje, že vlastníci v nej vedení sú vlastníkmi podielu 6/212 parcely mpč. 420 zapísanej v PKV č. 58. Reštitučný nárok je uplatnený na podiel podielového spoluvlastníka O. O., ktorý je v PKV č. 67 v časti B - vlastníctvo, zapísaný pod číslom B 41a) a B 42. Podiel B 41a) nadobudol O. O. kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 18.08.1925 a bola to 1/2 z podielov B 4, B 11, B 19 a B 33, čomu odpovedal podiel 85/360. Podiel B 42 nadobudol O. O. na základe držby podielov B 29-32, B 34-37 a B 38, spolu 65/180. Podľa zápisov v PKV č. 67 kat. úz. G. O. O. spolu vlastnil 215/360, avšak išlo o 6/212 z PKV č. 58 kat. úz. G.. Spoluvlastnícky podiel O. O. na nehnuteľnosti mpč. 420 bol 1290/76320. Podľa uznesenia Štátneho notárstva v Prešove D 693/1958 O. O. nezanechal závet a k dedeniu boli povolaní jeho manželka R. O. rod. A. a päť detí. R. O. rod. A. zomrela dňa XX.XX.XXXX bez zanechania závetu a podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove D 120/66 sú jej dedičmi zo zákona deti V., R., I., M. a I.. Navrhovateľka C. N. rod. O. je jednou z piatich detí pôvodného vlastníka, reštitučný nárok bol zákonným spôsobom samostatnými žiadosťami uplatnený aj právnymi nástupcami nebohých V. B. rod. O., R. O. rod. O. a M. O.. I. O. si reštitučný nárok podľa zákona na predmetný pozemok neuplatnil. Na základe rozhodnutí o dedičstve, rodného listu a občianskeho preukazu bola žiadateľka identifikovaná ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona. V zmysle vyššie uvedeného je podiel oprávnenej osoby 645/152640.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku výroku o prepadnutí veci, alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom prípade správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov.
Správny orgán mal preukázané, že majetok pozemkovoknižného vlastníka O. O. na základe rozsudku Ľudového súdu v Prešove T 261/56-57 zo dňa 07.05.1956 prepadol v prospech štátu. Ľudový súd uznesením č. d. 792/57 zo dňa 24.07.1957 povolil zápis okrem iných nehnuteľností aj v zápisnici č. 67 na nehnuteľnosť - parcelu mpč. 420 zapísanú pod B 41a) a 42 v Klenove. Okresný súd v Prešove uznesením sp. zn.: 3Rz 12/91-6 zo dňa 15.02.1991, právoplatným dňa 19.02.1991 rozhodol o zrušení rozsudku bývalého Ľudového súdu v Prešove sp. zn.: T 261/56 zo dňa 07.05.1956, čím sú splnené ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona.
Podľa listu vlastníctva č. XXX je vlastníkom pozemkov E KN 420/1, lesné pozemky vo výmere 297 036 m2 a E KN 420/2 orná pôda vo výmere 5 992 m2 Slovenská republika v podiele 1/1, v správe Slovenského pozemkového fondu, Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava 11.
Podľa písomnej identifikácie Správy katastra Prešov č.j. 1/2261/11, KZ 2827/2011 zo dňa 12.07.2011 má pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. 420, vedená v PKV č. 58 výmeru 753 397 m2. Pôvodná parcela je v súčasnosti identifikovaná ako parcely C KN parc. č. 420/1, druh pozemku les vo výmere 297 036 m2 C KN parc. č. 420/2, druh pozemku orná pôda vo výmere 5 992 m2. Z dôvodu, že rozdiel medzi pozemkovoknižnou výmerou a výmerou podľa ROEP je evidentný, požiadal správny orgán spracovateľa ROEP EKOPED ekologický a pedologický servis Žilina o stanovisko. Spracovateľ ROEP v liste zo dňa 19.07.2011 uvádza: „grafickým podkladom pre riešenie ROEP bol bývalý pozemkový kataster a parcela, ktorá má totožné hranice ako parcela mpč. 420 je parcela 676.“ Ďalej spracovateľ zdôrazňuje, že už podľa Nariadenia ministerstva spravodlivosti č. 222 zo dňa 15.12.1885 (pozemnoknižný poriadok) „Strana majetkovej podstaty neručí za správnosť plošnej miery parciel, záväzná je hranica pozemkov“. Správny orgán poukazuje na § 70 ods. 2 zákona 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych vzťahov a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) podľa ktorého: „údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Hodnoverným a záväzným údajom katastra je aj výmera parcely, ale je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti zákona.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že výmery parciel C KN parc. č. 420/1 a 420/21 boli zistené digitalizáciou geometrického určenia parcely mpč. 420 v mapových podkladoch a jej následnou vektorizáciou, na základe čoho je výmera vypočítaná podľa súradníc v digitálnej forme, teda výmera parcely uvedená v PKV je nesprávna.
Vzhľadom na uvedené, keďže boli splnené zákonné podmienky rozhodol odporca tak, že navrátil navrhovateľke vlastnícke právo k pozemkom uvedeným vo výroku preskúmavaného rozhodnutia.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia odporcu. V opravnom prostriedku uviedla, že ... „podávam návrh na jeho preskúmanie, nakoľko priznaná výmera je len čiastkou z celkovej výmery po nebohom O. O. a príbuzných (brat s manželkou), ktorí v roku 1925 vycestovali do USA.
O. O., ktorý bol odsúdený v totalitnom systéme pre majetkové pomery „Dedinský boháč“ bol v roku 1991 rozsudkom Okresného súdu v Prešove rehabilitovaný a pre podvodné praktiky rôznych inštitúcií boli dediči znova zbavení vlastníckych práv. Postoj Obvodného pozemkového úradu v Prešove, ktorý priznáva chyby v spracovaní podielových listov vlastníctva ich iba priznáva ale ich nerieši. Z uvedeného dôvodu som bol nútený podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z trestného činu falšovania dokladov a podvodu. Sú to veci, ktoré sa ťahajú cca 20 rokov bez riešenia a zavádzania skutkovej podstaty. Štát ako taký v roku 1957 znárodnil našej rodine majetky O. O. (starý otec), ktorý bol zavraždený (injekcia vo väznici). Doposiaľ mu štát nevrátil všetok majetok, iba čiastku zo zápisnice č. 67 mpč. 420. Naši rodičia pod mpč. 420 chápali Urbársky majetok obce Klenov. Podľa Obvodného pozemkového úradu v Prešove je to len parcela, ktorá mala výmeru 753 997 m2 a teraz má iba 303 028 m2. Čiže Obvodný pozemkový úrad v Prešove z viacerých poloprávd spravil jednu veľkú krivdu a to, že zabránil užívať vlastnícke práva vlastníkom pozemkov. Obvodný pozemkový úrad Prešov nevenoval pozornosť dokumentom, ktoré sme predložili a zámerne sa sústredil na deštruktívne podielové listy z parcelizácie za Rakúsko-Uhorska, ktoré prebiehali okolo roku 1898-1899. Parcelizácii za Československého štátu, ktorá prebiehala okolo roku 1922 sa Pozemkový úrad Prešov vôbec nevenoval. V rozsudku Ľudového súdu v Prešove z roku 1956 sa uvádza, že O. O. v roku 1922 kúpil les, skupoval podiely a sa výlučne venoval obchodovaniu s drevnou hmotou až do roku 1948, kde totalitný režim prevzal moc. Ale O. O. bol vlastníkom až do roku 1956, kde mu rozsudkom odobrali občianske práva. V roku 1957 Urbársku spoločnosť znárodnili. Preto pri znárodňovaní O. O. nebol vlastníkom, lebo v tom čase jeho podiel bol napísaný na Československý štát a preto sa zatiaľ našli iba výpisy, ktoré O. Marko zdedil po rodičoch a po bratovi V..
Ako je napísané v Notárskej zápisnici č.245/94 v II. odseku, vlastníci k vyššie uvedeným pozemkom sú v pozemkovej knihe zapísaní: a) Ondrej O. s manželkou, b) O. O., c) Československý štát - podiely O. Marka, ktoré prepadli štátu na základe rozsudku. A tieto podiely nám štát alebo neznámy „privatizátor“ nechce vrátiť. Preto pravdu na povrch môžu vyniesť len orgány v trestnom konaní. Parcela o výmere 75 ha sa nemôže za 20 rokov zmeniť o 45 ha. My ako vlastníci sa nemôžeme tváriť, že je všetko v najlepšom poriadku.
Urbárska spoločnosť v Klenove sa skladá z troch parciel:
1. mpč. 420 - spoločné lesy Doliny o výmere 75,3397 ha,
2. mpč. 180; 199; 201; 202; 421; 439; 456 - spoločné pasienky o výmere 40,8119 ha,
3. mpč. 991/989 - les Janovský o výmere 62,7124 ha. Spolu ...................178,8640 ha.
Ako podielový vlastník nechápem, v akom štáte žijem? Majetok obhospodaruje spoločnosť okolo T. G. bez platných podielových listov a vlastníkom je Fond národného majetku. Za socializmu naša rodina bola perzekuovaná - nepriateľ spoločnosti a teraz znovu nepriateľ spoločnosti, lebo chceme čo nám zo zákona patrí - spravodlivosť. ...“
Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Ďalší účastník konania Slovenský pozemkový fond Bratislava navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne, lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a neúplnosť spisov správneho orgánu, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Predmetom preskúmania podľa tretej hlavy 5. časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov je rozhodnutie správneho orgánu vydané podľa zákona č. 503/2003 Z.z. (ďalej len zákona), ktorým navrhovateľke ako oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona, lebo spĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. a) zákona, navrátil vlastníctvo k pozemkom E KN č. 420/1 a č. 420/2 v kat. úz. G. v podiele 645/152640 majúc za to, že splnila všetky podmienky stanovené zákonom.
Navrhovateľka namietala veľkosť výmery ku ktorej jej bolo navrátené vlastníctvo, lebo ... „parcela o výmere 75 ha sa nemôže za 20 rokov zmeniť o 45 ha...“.
Vychádzajúc z obsahu námietok uvedených v opravnom prostriedku sa preto krajský súd zameral na problematiku týkajúcu sa výmery navrátených pozemkov, ale prihliadal aj na iné vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
Podľa § 5 ods. 2 zákona rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.
Podľa § 5 ods. 3 zákona na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia a musí byť formulované tak, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné komukoľvek. Ak správny orgán vychádzal z výpočtov, je potrebné tieto výpočty konkretizovať a vysvetliť postup ako k jednotlivým sumám, podielom, výmerom dospel.
V danom prípade aj keď správnemu orgánu nemožno vytknúť snahu o náležité zistenie skutkového stavu a odôvodnenie rozhodnutia, je rozhodnutie čo do priznanej výmery navrátených pozemkov a výpočtu jednotlivých podielov pre úplnú absenciu dôvodov nepreskúmateľné.
Z rozhodnutia nemožno zistiť akým postupom či výpočtom dospel správny orgán k podielu 645/152640, ani k podielom uvádzaným na strane 3 preskúmavaného rozhodnutia (85/360, 65/180, 215/360, 1290/76320 ...).
Naviac, ak správny orgán argumentuje tým, že reštitučný nárok bol uplatnený aj právnymi nástupcami ďalších súrodencov (neb. V., R. a M.), čo zohľadnil pri výpočte priznanej výmery navrátených pozemkov, dôkaz o takomto tvrdení v administratívnom spise chýba. Rozhodnutie je preto pre nezrozumiteľnosť a neúplnosť spisov správneho orgánu nepreskúmateľné (§ 250j ods. 2 písm. d), ods. 3 O.s.p.).
Iná vada ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.) spočíva v tom, že v administratívnom spise chýba dôkaz o tom, či a v akom rozsahu prebiehala súčinnosť medzi navrhovateľkou a správnym orgánom a či boli zachované procesné práva navrhovateľky ako účastníčky konania.
Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Aj keď zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 10.8.2012 potvrdil, že mu zamestnankyňa odporcu umožnila nahliadnuť do spisu a k veci sa vyjadriť, po vzájomnej konfrontácii výpovedí účastníkov konania na pojednávaní konanom dňa 10.8.2012, keďže v administratívnom spise nie sú žiadne úradné záznamy, sa skôr javí že medzi účastníkmi nebola ujasnená otázka v akom rozsahu bol uplatnený reštitučný nárok a čo treba rozumieť pod parcelou č. 420, na ktorú bol uplatnený reštitučný nárok.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d), e), ods. 3 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.
Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku a rozhodnutie náležite odôvodniť.
Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Úspešná navrhovateľka si právo na náhradu trov konania neuplatnila, odporca ani ďalší účastník
konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).