Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/173/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: V - SERVIS s. r. o., Alexandra Rudnaya 23, 010 01 Žilina, IČO: 31 626 921, právne zastúpený: JUDR. Alžbetou Skočdopolovou, advokátkou, Alexandra Rudnaya 23, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Ivan Zajac - NIKO, miesto podnikania Alexandra Rudnaya 16, 010 01 Žilina, IČO: 33 342 229 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť), právne zastúpený: Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o zaplatenie 942,84 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 549,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 61,08 Eur od 19.11.2008 do zaplatenia a zo sumy 61,08 Eur od 19.12.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 61,08 Eur od 20.01.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 61,08 Eur od 18.02.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 61,08 Eur od 19.03.2009 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61,08 Eur od 18.04.2009, zo sumy 61,08 Eur od 22.05.2009, zo sumy 61,08 Eur od 18.06.2009 a zo sumy 61,08 Eur od 18.07.2009, všetko až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právnej zástupkyne trovy konania vo výške 18,08 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 101,52 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 28.10.2009 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 942,84 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že odporcovi poskytol prenájom nebytových priestorov na kancelárske účely. Dohodnutú cenu za prenájom fakturoval odporcovi podľa dohody v sume 942,84 Eur, a to samostatnými mesačnými faktúrami, každou v sume 104,76 Eur, za obdobie od mesiaca november 2008 do mesiaca júl 2009. Odporca pohľadávky navrhovateľa v stanovenej lehote splatnosti nezaplatil. Preto navrhovateľ požaduje tiež zaplatenie zákonného úroku z omeškania.

Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca odpor. Tento odôvodnil tým, že Zmluva o nájme nebytových priestorov bola ukončená ku dňu 30.10.2008. Túto záležitosť považuje za chybu zo strany navrhovateľa, ktorý požaduje úhradu faktúr za obdobie po dni skončenia nájmu, t. j. po 30.10.2008.

Konajúci súd vo veci rozhodol Rozsudkom -124 zo dňa 14.04.2011, ktorým návrh navrhovateľa zamietol. Krajský súd v Žiline Uznesením č. k. zo dňa 12.03.2012 uvedený rozsudok OS Žilina zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že podľa vymedzeného žalobného nároku malo dôjsť k dohode ohľadom užívania nebytových priestorov odporcom za rovnakých podmienok, ako boli dohodnuté v pôvodnej nájomnej zmluve s tým, že ak by súd bol názoru, že nedošlo k platnému uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy od 01.11.2008, tak navrhovateľ svoj nárok uplatňoval z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže odporca mal priestory užívať bez právneho dôvodu. Z predložených dokladov krajský súd konštatoval, že na základe uzatvorených zmlúv bol navrhovateľ ako prenajímateľ oprávnený prenajímať nebytové priestory v administratívnej budove. Nájomný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený výpoveďou ku dňu 30.10.2008. Ak odporca priestory ďalej užíval až do júla 2009 bez riadne uzavretej zmluvy o nájme, vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, nakoľko na jeho strane vznikol majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Pre platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov zákon vyžaduje písomnú formu, a preto nemohlo dôjsť k ústnemu uzatvoreniu zmluvy v zmysle vyjadrenia svedka Z.. F.Í.. Z vykonaných dôkazov nebola preukázaná obrana odporcu, že s navrhovateľom sa dohodol na bezodplatnom užívaní nebytových priestorov. Z výpovede Z.. F. vyplynula odplatnosť užívania týchto priestorov a tiež to, aké plnenie bolo odporcovi poskytnuté a aké nie. Navrhovateľ predložil doklady preukazujúce skutočnosť, že za tieto nebytové priestory platil. Z výpovede svedka F. vyplýva, že nebola poskytovaná voda a kúrenie. Za splnenia dôkaznej povinnosti navrhovateľa tak bolo možné ustáliť výšku bezdôvodného obohatenia vzhľadom k tomu, že v pôvodnej výške dohodnutého mesačného nájmu, boli okrem nájmu zahrnuté aj odplaty za iné služby. V ďalšom konaní sa tak okresný súd bude zaoberať výškou bezdôvodného obohatenia za splnenia dôkaznej povinnosti navrhovateľa aj odporcu. Výšku peňažnej náhrady v prípade bezdôvodného obohatenia nemožno stotožňovať s výškou plnenia podľa predchádzajúcej nájomnej zmluvy, ktorá zanikla výpoveďou.

Z dôkazov vykonaných na jednotlivých pojednávaniach, výsluchom účastníkov, výsluchov svedka, oboznámením listinných dôkazov, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi bola dňa 29.11.2012 uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa na ul. A. Rudnaya 23, v Žiline spolu s Dodatkom zo dňa 25.01.2007, v ktorom bolo dohodnuté mesačné nájomné za užívanie nebytových priestorov vo výške 104,76 Eur (3.156,- Sk). V Dodatku č. 4 bolo nájomné rozpočítané uvedením nákladov nájomného platných od 01.02.2007 v podobe základného nájomného, tepelnej energie, elektrickej energie, dodávky vody, odvodu odpadovej vody, odvozu odpadu a smetí, upratovania spoločných priestorov a upratovania prenajatých priestorov. Celková suma predstavuje 1.758,- Sk za m2 a rok.

Výpoveďou zo dňa 25.07.2008 navrhovateľ vypovedal dohodu o nájme nebytových priestorov s tým, že nájomný pomer sa končí 30.10.2008.

Prenájom nebytových priestorov za obdobie od novembra 2008 do júla 2009 fakturoval navrhovateľ odporcovi deviatimi faktúrami každou vo výške 104,76 Eur. Faktúra č. 41 bola splatná dňa 17.11.2008, faktúra č. 42 bola splatná dňa 18.12.2008, faktúra č. 1 bola splatná dňa 19.01.2009, faktúra č. 4 bola splatná dňa 17.02.2009, faktúra č. 7 bola splatná dňa 18.03.2009, faktúra č. 8 bola splatná dňa 17.04.2009, faktúra č. 9 bola splatná dňa 21.05.2009, faktúra č. 11 bola splatná dňa 17.06.2009 a faktúra č. 12 bola splatná dňa 17.07.2009.

Listom zo dňa 21.07.2009 zaslal navrhovateľ odporcovi okamžitú výpoveď z dôvodu neplatenia nájomných faktúr.

Podľa zápisu z knihy služieb, bol materiál z budovy sťahovaný dňa 29.05.2010. K tomuto dokladu navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že odporca priestory neodovzdal a využíval ich ešte v roku 2010.

Z predložených zmlúv bolo zistené, že spoločnosť SAVURA SLOVAKIA, s.r.o., prenechala predmetné priestory na základe zmluvy o prenájme budov nájomcovi VURAL, a.s.. Spoločnosť VURAL, a.s., uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej bol navrhovateľ oprávnený prenechať tieto priestory do užívania tretím osobám. Z týchto dokladov potom vyplýva aktívna legitimácia navrhovateľa vo vzťahu k uplatnenému nároku.

Vo vyjadrení k odporu navrhovateľ uviedol, že odporca priestory užíval aj v období od novembra 2008 do júla 2009. Navrhovateľ dal odporcovi okamžitú výpoveď z nájmu listom zo dňa 21.07.2010 z dôvodu neplatenia nájomného.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Navrhovateľ tvrdil, že došlo k dohode o ďalšom užívaní nebytových priestorov za rovnakých podmienok, ako boli dohodnuté v pôvodnej nájomnej zmluve s tým, že ak nedošlo k platnému uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy od 01.11.2008, navrhovateľ svoj nárok uplatňoval z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže v takom prípade odporca priestory užíval bez právneho dôvodu. Odporca po celý čas sľuboval úhradu faktúr a nikdy sa nevyjadroval takým spôsobom, ako sa bráni v súdnom konaní. Navrhovateľ za uvedené priestory platil elektrickú energiu, nájomné a je nelogické, aby umožnil odporcovi tieto priestory užívať bezodplatne. V záverečnom prednese právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že odporca aj na pojednávaní potvrdil užívanie priestorov na uskladnenie zariadenia predajne. Tým, že vystavené faktúry navrhovateľovi nevrátil, potvrdil dohodu o výške nájomného. Výpoveď svedka F. potvrdila, že nebola žiadna dohoda o bezodplatnom užívaní, naopak, že bola dohoda o užívaní týchto priestorov za rovnakých podmienok, ako pred prvou výpoveďou. Vystavené faktúry navrhovateľa, ktoré odporca nevrátil, sú jasným dôkazom o výške odplaty za užívanie týchto priestorov. Ak by odporca mal nejaké námietky, tak by reklamoval poskytnuté plnenia, namietal by, že mu nie je poskytnutá niektorá konkrétna služba spojená s užívaním priestorov. Preto navrhovateľ na podanom návrhu v celom rozsahu trvá.

Konateľ navrhovateľa uviedol, že k výpovedi došlo z dôvodu neplatenia. S Z.. F. sa dohodli, že odporca bude môcť priestory ďalej užívať za rovnakých podmienok. Rovnakými podmienkami mali na mysli to, že sa bude platiť rovnaké nájomné. Čo sa týka poskytovania služieb, okrem základného nájomného poskytovali elektrickú energiu. Okrem toho bola dodávka vody a odvoz smetí. Priestory, ktoré užíval odporca, boli suterénnymi priestormi a využívali sa ako skladový priestor. V danom čase nebola voda do týchto priestorov dodávaná, odporca však mal k dispozícii funkčné WC.

Svedok Z.. H. F. na pojednávaní uviedol, že s odporcom osobne dohadoval ďalšie užívanie priestorov za rovnakých podmienok, ako boli dohodnuté medzi účastníkmi v pôvodnej nájomnej zmluve. Od 01.11.2008 boli predmetné nebytové priestory kompletne vypratané a chystané na rekonštrukciu a v týchto priestoroch ostal len odporca. Z pôvodne poskytovaných služieb nebolo kúrenie a následne voda. Nájomné zmluvy pripravoval so zmluvnými stranami, avšak podpisoval ich konateľ spoločnosti pán Ž.. Po výpovedi nebol urobený žiaden písomný dodatok a bolo len ústne dohodnuté, že odporca bude priestory užívať za podmienok pôvodnej nájomnej zmluvy. S odporcom sa telefonicky kontaktoval a urgoval nezaplatenie faktúr, pričom odporca uvádzal, že faktúry uhradí. Faktúry zo strany odporcu neboli vrátené a z jeho strany neboli ani žiadne námietky. V priestoroch, ktoré užíval odporca, bola konštantná teplota. Bolo tam svetlo, elektrika a strážna služba, nebolo len kúrenie a voda, aby nezamrzla.

Odporca na pojednávaniach uviedol, že jeden až dva mesiace pred ukončením nájmu 30.10.2008 sa pri budove stretol s Z.. F., ktorý sa ho pýtal, či má kde nechať svoje veci. Pritom mu povedal, že budovu nebudú prerábať a môže si tam veci nechať aj po termíne 30.10.2008. O platení nájomného nebola žiadna reč. Keby vedel, že má niečo platiť, tak by tam veci určite nenechal. Po podaní výpovede do týchto priestorov bola dodávaná len elektrická energia. Nebola zabezpečená žiadna dodávka vody, nefungovala ani toaleta. Rovnako nebol zabezpečený odvoz odpadu a žiaden odpad tam ani neprodukoval, keďže tam nebol kôš, ktorý by niekto vynášal. Nebolo zabezpečované ani upratovanie priestorov, v priestoroch sa nekúrilo. Čo sa týka druhej výpovede, túto nepochopil a nevedel, prečo bola daná, keďže vzťah bol ukončený už prvou výpoveďou. Podnikanie v obchodnom centre Dubeň ukončil v septembri 2008 a zariadenie z tohto zrušeného obchodu sa nachádzalo práve v priestoroch navrhovateľa. Podnikateľskú činnosť pozastavil v roku 2010. Faktúry navrhovateľa považoval za

administratívny omyl. Žiadne urgencie zo strany navrhovateľa mu neboli doručené. Vystavené faktúry navrhovateľovi nevrátil. Faktúry navrhovateľa považoval za sporné a neplatné, a preto ich nedával ani do účtovníctva.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť. Výšku bezdôvodného obohatenia nie je možné odvodzovať od pôvodne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Keďže podľa vyjadrenia svedka F. dodávka voda nebola zabezpečená, nie je zrejmé, ako mohla byť funkčná toaleta. Navrhovateľ tak dôkazné bremeno ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia neuniesol. Podľa rozhodnutia krajského súdu, túto výšku nemožno stotožňovať s výškou plnenia podľa predchádzajúcej nájomnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporcovi služby neboli poskytované v takom rozsahu, ako ich navrhovateľ uplatňuje. Doklady predložené navrhovateľom ohľadom služieb, ktoré boli poskytované navrhovateľovi zo strany iných dodávateľov, sú irelevantné, keďže tieto služby boli poskytované navrhovateľovi a neboli navrhovateľom poskytované odporcovi.

Podľa zmluvy a Dodatku č. 1 uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou ALTEX Žilina, s.r.o., súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo užívanie nebytových priestorov v budove, v ktorej mal nebytové priestory v užívaní aj odporca. Jedná sa o suterénne priestory, pričom podľa Dodatku č. 1, bolo dohodnuté celkové nájomné od 01.07.2007 vo výške 1.200,- Sk za m2 a rok. Toto nájomné pozostáva zo základného nájomného vo výške 737,- Sk, tepelné energie vo výške 190,- Sk, elektrickej energie vo výške 183,- Sk, dodávky vody vo výške 20,- Sk, odvod odpadovej vody vo výške 20,- Sk, odvoz odpadu a smetí vo výške 30,- Sk a upratovania spoločných priestorov vo výške 20,- Sk. Všetky sumy za m2 a rok.

Navrhovateľ ďalej do súdneho spisu predložil doklady preukazujúce vzťah medzi dodávateľom MERE SLOVAKIA a odberateľom SAVURA SLOVAKIA, a.s., podľa ktorého boli poskytované služby uvedené v týchto dokladoch a elektrická energia. Podľa ďalších predložených faktúr dodávateľ VURAL, a.s., fakturoval odberateľovi SAVURA SLOVAKIA, a.s., vodné a stočné. Podľa ďalších predložených faktúr prenajímateľ SAVURA SLOVAKIA, a.s., fakturoval navrhovateľovi nájomné v období október 2008 až september 2009.

Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa /ďalej len „OZ“/, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy.

Podľa , nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov v jeho platnom znení, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.

Podľa ods. 3 cit. zák. ust. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Podľa ods. 4, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3 je neplatná.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi pôvodne bola uzatvorená platná nájomná zmluva ohľadom nebytových priestorov, ktoré navrhovateľ prenechal do užívania odporcovi ako nájomcovi. Ako už bolo uvedené vyššie, z predložených dokladov vyplýva aktívna legitimácia navrhovateľa vo vzťahu k týmto priestorom, keď na základe uzatvorených zmlúv bol navrhovateľa oprávnený s týmito priestormi disponovať a uzatvoriť zmluvu o ich nájme s odporcom.

Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi o nájme nebytových priestorov bola ukončená výpoveďou navrhovateľa ku dňu 30.10.2008. V konaní nebolo preukázané, že by na obdobie od 01.11.2008 bola medzi účastníkmi uzatvorená platná nájomná zmluva. Neobstoja tvrdenia o tom, že by takáto zmluva mala byť uzatvorená ústnou formou na základe dohody Z.. F. s odporcom. Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov totižto vyžaduje, aby zmluva o nájme bola obligatórne uzatvorená v písomnej forme. Zmluva uzatvorená v ústnej forme by tak bola absolútne neplatným právnym úkonom, keďže by sa jednalo o právny úkon, ktorý by nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon ( v spojení s §-om 40a ).

Pre tento prípad navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie fakturovaných súm titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Odporca v priebehu súdneho konania tvrdil, že medzi ním a svedkom F. došlo k dohode, že tieto priestory po skončení nájmu môže odporca užívať bezodplatne. Toto tvrdenie odporcu však bolo vyvrátené jednak svedeckou výpoveďou Z.. F. a jednak vyjadrením konateľa navrhovateľa. Z ich výpovedí vyplýva, že medzi účastníkmi mala byť uzatvorená dohoda v takej podobe, že priestory bude odporca ďalej užívať za rovnakých podmienok, ako boli dohodnuté medzi účastníkmi v pôvodnej nájomnej zmluve. Aj z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že medzi účastníkmi nebola preukázaná dohoda o bezodplatnom užívaní priestorov a naopak z výpovede svedka F. vyplynula odplatnosť užívania priestorov. O tom, že navrhovateľ žiadnu dohodu o bezodplatnom užívaní priestorov s odporcom neuzavrel, svedčia aj samotné faktúry vystavené navrhovateľom, ktoré navrhovateľ pravidelne v mesačných intervaloch odporcovi zasielal a ktorými uplatňoval svoj nárok na zaplatenie odplaty za užívanie týchto priestorov. O tom, že si odporca bol vedomý odplatnosti užívania priestorov, podľa názoru súdu nepriamo svedčí aj to, že odporca žiadnu z vystavených faktúr navrhovateľovi nevrátil a nikdy navrhovateľovi nezaslal ani žiadne námietky týkajúce sa uplatnenia nároku podľa týchto faktúr navrhovateľa. Neobstojí tvrdenie odporcu, že tieto faktúry považoval len za administratívny omyl a z tohto dôvodu ich považoval za neplatné.

Z vykonaných dôkazov mal súd ďalej preukázané, že odporca minimálne v uplatnenom období, teda do konca júla 2009 nebytové priestory navrhovateľa užíval. Táto skutočnosť vyplýva jednak z predloženého záznamu strážnej služby, podľa ktorého tieto priestory vypratával až v mesiaci máj 2010, ale tiež z vyjadrenia samotného odporcu. Tento na pojednávaní potvrdil, že tieto priestory užíval aj po skončení nájomnej zmluvy a skladoval v nich zariadenia zo svojho zrušeného obchodu z obchodného centra Dubeň. Okrem faktúr, ktoré navrhovateľ pravidelne zasielal odporcovi a z ktorých odporcovi muselo byť zrejmé, že nemá v úmysle prenechať mu tieto priestory do užívania bezodplatne, súd z ďalších vykonaných dôkazov zistil, že aj v období, ktoré je predmetom uplatneného nároku navrhovateľa, navrhovateľ za tieto priestory platil na základe zmlúv uzatvorených so spoločnosťou VURAL a spoločnosťou SAVURA SLOVAKIA, a.s. Navrhovateľ tak tieto priestory užíval na základe odplatného právneho vzťahu a nie je žiaden dôvod, aby tieto priestory ďalej prenechal do užívania odporcovi bezodplatne.

Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že v predmetnom období odporca užíval nebytové priestory navrhovateľa v suteréne predmetnej budovy na skladovanie svojho materiálu, pričom medzi účastníkmi neexistovala žiadna zmluva, ktorá by vzájomný vzťah účastníkov pri užívaní týchto priestorov uplatňovala. Navrhovateľ tak odporcovi bez zmluvy, čiže bez právneho dôvodu, poskytoval plnenie v podobe možnosti užívať jeho nebytové priestory. Odporca tak získal majetkovú hodnotu tým, že plnenie od navrhovateľa prijímal bez právneho dôvodu a za toto plnenie neposkytoval žiadnu náhradu. Majetok odporcu sa tak nezmenšil o finančné prostriedky, ktoré by inak museli byť vynaložené v súvislosti s možnosťou užívať nebytové priestory navrhovateľa. Tým na strane odporcu vznikalo bezdôvodné obohatenie v podobe majetkovej hodnoty, ktorú odporca získal od navrhovateľa bez poskytnutia primeranej protihodnoty.

Ďalej sa súd v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zaoberal otázkou výšky bezdôvodného obohatenia a otázkou rozsahu poskytovaných služieb, ktoré odporca v prenajatých priestoroch od navrhovateľa prijímal. Okrem samotnej možnosti užívať tieto priestory súd z vykonaných dôkazov konštatuje, že zo strany navrhovateľa bola do týchto priestorov poskytovaná ešte dodávka elektrickej energie. Žiadne iné poskytované služby zo strany navrhovateľa preukázané neboli. Z výpovede svedka F. vyplýva, že do týchto priestorov nebola dodávaná voda z dôvodu, aby nezamrzla. Rovnako potvrdil aj to, že sa v týchto priestoroch nekúrilo. Konateľ navrhovateľa síce na pojednávaní uviedol, že v predmetných priestoroch bola funkčná toaleta, nie je však zrejmé, ako mohla byť toaleta funkčná bez dodávky vody. Odporca na pojednávaní uviedol, že okrem elektrickej energie, žiadne služby poskytované neboli a toaleta nefungovala. Rovnako nebol zabezpečovaný odvoz odpadu. Z vykonaných dôkazov nebolo preukázané ani to, že by navrhovateľovi patrila odplata za prípadnú odpadovú vodu. Ak do týchto priestorov žiadna dodávka vody nebola zabezpečená, tak je zrejmé, že na strane navrhovateľa nemohli vzniknúť ani náklady spojené s odvodom odpadovej vody. Čo sa týka prípadného platenia za zrážkovú vodu, takáto suma nie je súčasťou žiadnej kalkulácie nájomného, resp. súvisiacich služieb, ktoré navrhovateľ predložil. Navrhovateľ pritom žiaden dôkaz preukazujúci prípadný podiel odporcu na celkovej sume za odvod zrážkovej vody nepredložil. Na uplatnenie prípadného nároku na zaplatenie odvádzanej zrážkovej vody by navrhovateľ v konaní musel tvrdiť a preukázať, aký bol pomer celkovej plochy užívanej odporcom vo vzťahu k celkovej ploche budovy a na základe toho určiť podiel odporcu na nákladoch súvisiacich s odvodom dažďovej vody. Žiadne takéto dôkazy súdu predložené neboli. Ako už bolo uvedené, je zrejmé, že navrhovateľ odvod dažďovej vody nezahŕňal ani do kalkulácie nájomného a s tým spojených služieb, ktoré uplatňoval voči svojim nájomcom.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že okrem možnosti užívať nebytové priestory navrhovateľ odporcovi poskytoval už len dodávku elektrickej energie. Žiadne ďalšie služby, ktoré boli súčasťou kalkulácie nájomného a s tým súvisiacich služieb, resp. ich poskytnutie, navrhovateľ v konaní nepreukázal.

Súd preto výšku bezdôvodného obohatenia ustaľoval vo vzťahu k poskytnutému nájomnému a dodávkam elektrickej energie. Z kalkulácie, ktorá bola súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi v podobe Dodatku č. 4, vyplýva od 01.02.2007 základné nájomné vo výške 963,- Sk za m2 a rok a odplata za elektrickú energiu vo výške 179,- Sk za m2 a rok. Navrhovateľ dodatočne do súdneho spisu predložil kalkuláciu, ktorá bola súčasťou dodatku k zmluve uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou ALTEX Žilina, s.r.o. Táto kalkulácia bola platná od 01.07.2007, teda v neskoršom období, než je kalkulácia podľa Dodatku č. 4 uzatvoreného s odporcom. Z časového hľadiska je tak táto kalkulácia účinná od 01.07.2007 aktuálnejšou kalkuláciou vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od mesiaca november 2008. Túto kalkuláciu možno považovať za obvyklé nájomné, resp. obvyklú odplatu za elektrickú energiu, ktorú navrhovateľ požadoval za užívanie podobných priestorov v suteréne za účelom skladovania materiálu. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ poskytoval odporcovi tieto priestory za účelom využívania v podobe kancelárskych priestorov tak, ako to v konaní uvádzal odporca. Preto súd vychádzal z kalkulácie, ktorá bola súčasťou zmluvy ohľadom rovnakých prenajatých priestorov, teda priestorov v suteréne budovy využívaných na skladovacie účely.

Na základe uvedeného potom súd konštatuje výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane odporcu vo výške obvyklého nájomného a obvyklej náhrady za dodávanú elektrickú energiu v priestoroch budovy navrhovateľa. Bezdôvodné obohatenie za 1 meter užívanej plochy tak zodpovedá súčtu bezdôvodného obohatenia za jej užívanie vo výške 737,- Sk a obvyklej náhrady za spotrebovanú elektrickú energiu vo výške 183,- Sk za 1 m2 a rok. Ročná náhrada tak zodpovedá sume 920,- Sk, čo pri odporcom užívanej ploche v rozsahu 24 m2 predstavuje 22.080,- Sk ročne. Mesačná náhrada potom zodpovedá sume 1.840,- Sk, teda po prepočte konverzným kurzom 61,08 Eur. Navrhovateľ uplatneným nárokom uplatňuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za deväť mesiacov, čo po prepočte zodpovedá sume 549,72 Eur.

Súd preto dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti istiny čiastočne dôvodný. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že užívaním nebytových priestorov bez právneho dôvodu vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie. Súd výšku tohto bezdôvodného obohatenia za možnosť užívať nebytové priestory a za dodávku elektrickej energie ustálil celkovou čiastkou 549,72 Eur. Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Navrhovateľ uplatňoval voči odporcovi právo na zaplatenie finančného protiplnenia za možnosť užívať nebytové priestory vo forme mesačne vystavovaných faktúr. Každú z týchto faktúr potom súd vyhodnotil ako výzvu navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia adresovanú odporcovi, pričom v každej z faktúr bola stanovená lehota na plnenie. Tým, že odporca v lehote splatnosti bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi nevydal, dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku a navrhovateľovi vzniklo právo požadovať zaplatenie úroku z omeškania. Navrhovateľom požadovaná úroková miera zodpovedá zneniu ustanovenia §-u 369 ods. 1 v čase vzniku omeškania odporcu. Pri omeškaní, ktoré vzniklo v mesiacoch november a december 2008 patrí navrhovateľovi základná sadzba NBS zvýšená o 10 %, čo predstavuje 14,25 % ročne. Za omeškanie, ktoré vzniklo v priebehu roku 2009 patrí navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej, ako základná sadzba Európskej centrálnej banky. Ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr bola táto základná sadzba vo výške 2,5 % ročne, 2 % ročne, 1,5 % a 1 % ročne. Navrhovateľovi tak za omeškanie s úhradou jednotlivých faktúr patrí úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne, 10,5 % ročne, 10 % ročne, 9,25 % ročne a 9 % ročne. Navrhovateľovi súd právo na zaplatenie tohto úroku z omeškania priznal zo sumy 61,08 Eur, ktorá predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov navrhovateľa a dodávky elektrickej energie v každom z uplatnených kalendárnych mesiacov.

Na základe uvedených skutočností tak súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 549,72 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 61,08 Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z vystavených faktúr až do dňa zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 2 . Navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech, a preto mu vzniklo právo na čiastočnú náhradu jeho trov konania. Navrhovateľ pôvodne požadoval zaplatenie sumy 942,84 Eur, pričom mu zo strany súdu bola priznaná suma 549,72 Eur, ktorá zodpovedá úspechu navrhovateľa v konaní. Po prepočítaní tento úspech predstavuje 58 % predmetu konania. Vo zvyšnej časti, teda v časti 42 % predmetu konania, bol v konaní úspešný odporca. Navrhovateľovi preto patrí právo na náhradu 16 % jeho trov. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania a podané odvolanie vo výške 113,- Eur (2 x 56,50 Eur). Navrhovateľovi potom súd priznal právo na náhradu 16 % týchto trov, čo predstavuje 18,08 Eur. Ďalej na strane navrhovateľa vznikli trovy titulom trov právneho zastúpenia, a to za 8 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, podanie odvolania, 4-krát účasť na pojednávaní) vo výške 8 x 51,45 Eur + režijný paušál 2 x 6,95 Eur, 2 x 7,21 Eur, 2 x 7,41 Eur, 2 x 7,63 Eur, čo vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedá sume 564,- Eur. Navrhovateľovi potom súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 16 % týchto trov, teda 101,52 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.