Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_2T-23-2012.pdf
PDF · 76.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/23/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. augusta 2012 v Bratislave
rozhodol:
obžalovaný A. Z. F. X. Q. I. Ä. E. : nar. XX.XX.XXXX v I.- S., trvale bytom I.- J.-Z.
u z n á v a s a z a v i n n é h o , že
dňa 6. novembra 2011 v čase o 01:15 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Felicia modrej farby, evidečné číslo: I.-XXX O. na ulici G. K. I., z ktorej odbočoval bez znamenia o zmene smeru jazdy na ulicu O. W., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky D. X. Z. Y. I., a to napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 4 T/113/2009 zo dňa 22. apríla 2010, právoplatný dňa 27. augusta 2010 mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 16 /šesťnásť/ mesiacov.
T e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d/ Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 /štyri/ mesiace.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/ Trestného zákona k trestu z á k a z u č i n n o s t i viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 2 /dva/ roky.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedala „áno“. Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Pri právnom hodnotení dospel súd dokazovaním k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona (ďalej Tr. zák.). Toto ustanovenie chráni záujem na riadnom výkone rozhodnutí súdov alebo iných orgánov verejnej moci.
Obžalovaný v predmetný deň 6. novembra 2011 v čase o 01:05 hod. viedol osobné motorové vozidlo a to i napriek tomu, že mu rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, pod sp. zn. 4 T/113/2009, zo dňa 22. apríla 2010, právopladný dňa 27. augusta 2010 bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu šesťnásť mesiacov. Týmto svojím protiprávnym konaním maril rozhodnutie predmetného orgánu súdu - pretože vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie o zákaze činnosti. Úmysel bol preukázaný podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., pretože vedel, že túto činnosť mal zakázanú.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Spáchanie skutku v celom rozsahu ľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Uvedomil si nesprávnosť svojho protiprávneho konania, ktorého sa dopustil. Dokazovanie nebolo vykonávané pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov (§ 36 písm. n/ Tr. zák.). Oproti predchádzajúcej právnej úprave je v tomto ustanovení výslovne zakotvená poľahčujúca okolnosť spočívajúca v priznaní sa páchateľa k spáchaniu trestnej činnosti (§ 257 ods. 1, 3 Tr. por.).
V predmetnej veci vo vzťahu k obžalovanému bolo potrebné uviesť, že tento ako bolo preukázané z pripojeného registra trestov ako i z pripojených spisov bol celkove štyrikrát postavený pred súd a právoplatne odsúdený - v jednom prípade sa na jeho osobu hľadí, ako by nebol odsúdený. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, pod sp. zn. 2 T/198/2009 bol uznaný vinným podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní jeden rok so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Dňa 10. novembra 2010 bol uznesením Okresného súdu Trnava, pod sp. zn. 1 Pp/117/2010 podmienečne prepustený s tým, že mu bola uložená skúšobná doba podmienečného prepustenia dva roky a šesť mesiacov. Teraz žalovaný skutok bol teda dokonaný v lehote podmienečného prepustenia.
Teraz žalovaný skutok ako bolo vyššie konštatované bol dokonaný dňa 6. novembra 2011 - t. j. po roku od jeho podmienečného prepustenia. Z predmetného vyplýva, že v osobe obžalovaného ide o nedisciplinovaného páchateľa a nerešpektujúcu osobu k zákonom. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Vzhľadom na predmetné citované ustanovenie Trestného zákona, ale i vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doteraz vedený život, samotný postoj k spáchanému skutku, ako i samotné prejednanie veci pred súdom, vyslovenie viny, zabezpečí nápravu u obžalovaného len uložením trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu.
Podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovaného odsudzoval za úmyselný trestný čin aký bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a preto ukladal trest odňatia slobody v trvaní štyri mesiace so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia (§ 49 ods. 4 Tr. zák.). Súd mal za to, že i napriek tomu, že výkon trestu odňatia slobody podľa zákona mal byť realizovaný v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia vzhľadom na osobu obvineného výkon trestu splní svoj účel i v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Obžalovanému súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu dva roky.
Účelom tohto druhu trestu je zabrániť obžalovanému činnosti, na výkon ktorej treba osobitné povolenie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vo výmere tri roky. Výmera takto uloženého trestu mu zabráni opakovaniu trestného činu, ako i z hľadiska samotnej generálnej prevencie a samotného účelu trestu. Výmera uloženého trestu bola zvýraznená práve okolnosťou predchádzajúceho odsúdenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave pro- stredníctvom turnajšieho súdu.